V dnešnom článku si objasníme, čo všetko je potrebné brať do úvahy pri vyhodnocovaní atraktívnosti podnikateľského nápadu / podnikateľskej príležitosti, po tom, čo sme ho identifikovali. Proces zmeny nápadu na podnikateľskú príležitosť možno prirovnať k hľadaniu zlatých zrniek. Štatistiky dokazujú, že v každej fáze sa redukuje počet príležitostí natoľko, že z pôvodnej množiny do fázy konečného produktu dozrie len nepatrné percento nápadov.
V procese hodnotenia jednotlivých príležitostí podnikateľ hľadá odpovede na niekoľko základných okruhov otázok. Tieto sa pri pozitívnom hodnotení ďalej spresňujú, pričom finálnym výstupom môže byť podnikateľský plán, prostredníctvom ktorého sa podnikateľ uchádza o úver v banke alebo finančnú podporu investora. Optika investora velí posudzovať podnikateľskú príležitosť z nasledujúcich uhlov pohľadu:
1. Úžitok pre zákazníka
Zárukou trhového úspechu je spokojný zákazník, nie technicky dokonalý produkt. Zákazníci kupujú produkt, pretože chcú uspokojiť svoje potreby alebo vyriešiť nejaký problém. Základnou charakteristikou úspešného podnikateľského nápadu je teda jasné vymedzenie potreby, ktorú bude produkt uspokojovať. Zákaznícky úžitok môže byť prezentovaný v porovnaní s úžitkom alebo vlastnosťami, ktoré poskytuje alternatívny produkt. Váš produkt môže byť v porovnaní s konkurenčným lacnejší, rýchlejší, spoľahlivejší, flexibilnejší, pohodlnejší, jednoduchší, bezpečnejší, praktickejší, atraktívnejší a podobne.
2. Trhový potenciál
Hľadá odpoveď na otázky: „Aký veľký je trh? Kto bude koncovým zákazníkom? Komu bude možné produkciu predať?“
Analýza trhového potenciálu plynule nadväzuje na predchádzajúci bod. Podnikateľský nápad má ekonomický zmysel vtedy, ak preň existuje dostatočne veľký trh. Ako univerzálne kritérium sa používa potenciálny obchodný obrat. Ak nie je predpoklad dosiahnutia kritickej hranice obratu, príležitosť na nové podnikanie nie je zaujímavá. Analýza trhového potenciálu zahŕňa:
- určenie segmentu trhu a jeho celkovej kapacity,
- odhad vývoja trhu (rast, pokles, trvanie odbytu),
- odhad podielu na trhu (možné konkurenčné výhody),
- odhad objemu odbytu produkcie,
- odhad cenovej úrovne a tendencií ich vývoja,
- riziko substitúcie výrobkov,
- riziko zmien makroekonomických faktorov (napríklad kurzové pohyby).
Pri analýze trhového potenciálu podnikateľského nápadu sa používajú štandardné techniky marketingu.
3. Potreba zdrojov
Je odpoveďou na otázky: „Je toto nápad pre nás? Budeme mať prostriedky na dokončenie vývoja výrobku a na jeho efektívnu výrobu?“
Najčastejšia príčina neúspechu malých firiem spočíva v tom, že začali realizovať podnikateľské projekty, na ktoré nemali dostatok zdrojov. Analýza potreby zdrojov obsahuje:
- určenie jednotlivých zložiek spotrebovávaných zdrojov a ich proporcie,
- odhad nákladov na jednotlivé zdroje a celkovej investičnej náročnosti na začatie podnikania,
- odhad potreby ďalších zdrojov pre prevádzku a rozvoj podnikania,
- spôsob zabezpečenia (dostupnosti) zdrojov,
- riziká súvisiace so zdrojmi (podmienky, spoľahlivosť a pod.).
Častým charakteristickým znakom niektorých neúspešných začínajúcich podnikateľov je podcenenie nárokov na zdroje. V prípade materiálnych ide nielen o správny odhad obstarávacej ceny technológie, ale aj o odhad prevádzkových nákladov spojených s údržbou či opravou. Ak hovoríme o personálnom zabezpečení, limitujúcim faktorom v inovatívnom podnikaní je úroveň kvalifikácie, rovnako dôležité je optimálne nastavenie organizácie podnikania. K reálnej situácii pri odhade nákladov budete bližšie, ak budete počítať skôr s pesimistickým variantom potreby zdrojov.
4. Ekonomická efektívnosť
V tejto časti je potrebné si ujasniť ako bude produkt zarábať. Tržby väčšiny produktov pochádzajú priamo od zákazníkov, v niektorých prípadoch však môže byť produkt poskytovaný zadarmo, pričom tržby môžu pochádzať napríklad od inzerentov.
Táto časť dáva odpoveď na otázku: „Aký obrat dosiahneme? Oplatí sa nápad realizovať? Dosiahneme potrebnú mieru zisku a návratnosti kapitálu?“
Analýza potenciálnej ekonomickej efektívnosti je založená na štandardných metódach finančného riadenia. Najdôležitejšie ukazovatele sú nasledovné:
- priebeh likvidity (schopnosti uhrádzať platobné záväzky),
- odhadovaný celkový zisk za dobu životnosti nového podnikania,
- miera zisku (zisk/vložený kapitál),
- čas do dosiahnutia ziskovosti (odhadovaný bod zlomu/zvratu),
Dodávame, že očakávaná miera zisku by mala byť väčšia ako výnos bezpečne investovaného kapitálu a mala by zohľadňovať prémiu za podstúpené riziko a úsilie podnikateľa.
5. Konkurencieschopnosť
Tento typ pohľadu dáva odpoveď na otázku: „Budeme mať pri realizácii nápadu nejaké konkurenčné výhody, resp. nevýhody?“
Konkurentom je ten, kto ponúka na príslušnom trhu podobné výrobky alebo služby, čo znamená, že uspokojuje potreby rovnakých zákazníkov. V konkurenčnej analýze sa obvykle hodnotia traja najdôležitejší konkurenti podľa podielu na trhu, úrovne výrobkov a potenciálnych zdrojov. Porovnaním vybraných znakov konkurencieschopnosti sa určujú silné a slabé stránky podnikateľského nápadu a celková konkurenčná pozícia. Ak pri porovnaní konkurenčných vlastností hodnotený nápad zaostáva, nie je pre podnikateľa zaujímavé ďalej ho rozvíjať. Ideálnym prípadom je taký nápad, ktorý vytvára nový segment trhu, na ktorom nie je porovnateľný konkurenčný výrobok. V minulosti sa nový segment trhu podarilo vytvoriť napr. uvedením energetického nápoja Red Bull.
6. Riziko
Dôležitou charakteristikou nového podnikania je riziko. Na jednej strane je podnikanie spojené s nádejou na dosiahnutie vysokých ziskov, na druhej strane s rizikom neúspechu a strát. Poznáme niekoľko hlavných zdrojov rizík:
- zmena dopytu, zmeny spotrebiteľských preferencií, vstup substitučných výrobkov a služieb, zníženie kúpyschopnosti zákazníkov, vstup konkurencie na trh,
- zmeny cien, zmeny nákladov za materiál, energie, mzdy, investičné zariadenia a pod.,
- zmeny technológií materiálov, konštrukcií, technologického spracovania,
- zmeny v makroekonomickom a politickom prostredí a pod.
Dôležitým aspektom tejto časti je nielen identifikácia rizikových faktorov, ale aj definovanie spôsobov, ako sa im vyhnúť, resp. ich eliminovať. Riešením môže byť napr. rozšírenie výrobného programu tak, aby dopad nepriaznivých faktorov na nový výrobok bol kompenzovaný výhodnými podmienkami iných výrobkov, zvyšovaním pružnosti v organizácii práce, delením rizika prostredníctvom spoločného podnikania, elimináciou rizika prostredníctvom dlhodobých zmlúv, poistenia a podobne.
Zdroj: Narmsp
Náš tip: prečítajte si aj článok "11 krokov od nápadu k podnikaniu"
