Prinesie nová povinnosť zasielať fakturačné údaje finančnej správe zníženie byrokracie a menej daňových únikov? Čo si myslia odborníci o návrhu pripravovanej zmeny.
Medzi podnikateľmi sa v posledných dňoch rozvírila diskusia ohľadom predbežnej informácie o návrhu zákona o online zasielaní údajov finančnej správe z faktúr daňových subjektov, a to v reálnom čase. Podľa zatiaľ poskytnutých informácií od Ministerstva financií by mali všetci podnikatelia novú povinnosť vyhotovovať v stanovenej lehote faktúru z každej obchodnej transakcie, pri ktorej neplatí povinnosť evidovať tržbu pokladnicou e-kasa klient a zároveň ešte pred vyhotovením konečnej verzie faktúry zaslať fakturačné údaje finančnej správe. Bližšie informácie o predbežnej správe k pripravovanej zmene uvádzame v článku Pripravuje sa nová povinnosť pre podnikateľov: údaje z každej faktúry pôjdu finančnej správe.
Hoci Ministerstvo financií tvrdí, že ide o novinku, ktorá by mala eliminovať daňové podvody a časom vypustiť povinnosť podávať kontrolné výkazy, mnohí podnikatelia práve nie sú nadšení a „neskáču“ od radosti. Opýtali sme sa preto odborníkov, čo si o novom zákone v avizovanej verzii myslia a ako ho vnímajú.
Môže povinná e-fakturácia znížiť byrokratickú záťaž pre podnikateľov?
Ministerstvo financií medzi cieľmi daného zákona uvádza aj zníženie byrokratickej záťaže pre podnikateľov. Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska si však nemyslí, že sa tento cieľ podarí novým zákonom v avizovanej podobe dosiahnuť: „Mnohým subjektom pribudne nová povinnosť a tí, ktorí doteraz podávali kontrolné výkazy raz za mesiac či štvrťrok, by mali povinnosť posielať vybrané údaje z vystavenej faktúry ešte pred jej konečným odoslaním odberateľovi, čo môže byť pokojne na dennej báze.“
Na druhej strane, Mária Sameková zo Slovenskej komory daňových poradcov považuje za správny krok uloženie zákonom jednotnej povinnosti vyhotovovať faktúry v stanovenej lehote z každej obchodnej transakcie všetkým podnikateľom. V súčasnosti totiž povinnosť vystaviť faktúru do 15 dní od dodania tovaru alebo služby vyplýva len zo zákona o DPH. „Neplatitelia DPH teda nemajú stanovený termín, do kedy musia odberateľovi vystaviť faktúru a v praxi častokrát tieto faktúry vystavujú aj s väčším časovým odstupom po dodaní.“ Jednotnú povinnosť preto podľa nej uvítajú najmä väčšie subjekty.
Zároveň však dodáva, že nakoľko z predbežnej informácie vyplýva, že povinnosť oznámiť správcovi dane vybrané fakturačné údaje bude mať podnikateľ ešte pred vyhotovením finálnej faktúry, v praxi si tento proces nevie predstaviť. „Aj platiteľ DPH vystavuje faktúry priebežne počas celého mesiaca, v niektorých prípadoch denne. Skutočne si neviem predstaviť nahlasovanie fakturačných údajov už pred vyhotovením každej faktúry. Pre neplatiteľov DPH pôjde zasa o úplne novú povinnosť a bude to pre nich pomerne veľká administratívna záťaž. Navyše, nie je zriedkavé, že živnostníci vystavujú faktúry ručne a nechajú si spracovať účtovníctvo alebo daňovú evidenciu až po skončení roka účtovníčke alebo daňovému poradcovi, ktorý za nich robí aj všetky elektronické podania. Bude to preto pre nich znamenať aj zvýšenie nákladov na takéto externé spracovávanie a podávanie výkazov s fakturačnými údajmi,“ vysvetľuje Mária Sameková.
Aj Lukačovičová predpokladá, že pre účtovníkov bude nový zákon znamenať niekoľko operácií navyše. Najmä pre externých účtovníkov, čiže živnostníkov, malé a stredné firmy, pribudne medzikrok, kedy budú musieť do aktuálnych účtovných procesov vstupovať podnikatelia pri vystavovaní faktúr a zadávaní údajov do online systému Finančnej správy, a teda pred odovzdaním podkladov účtovníkom. „Účtovníci by museli tieto údaje následne skontrolovať alebo sa spoľahnúť, že boli do systému podnikateľom zadané dobre,“ uvádza Jaroslava Lukačovičová.
Peter Serina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), si myslí, že návrh postavený tak, ako informuje predbežná správa, je v úplnom rozpore so snahou Ministerstva hospodárstva znižovať byrokraciu. Naopak, podľa neho prinesie horu byrokracie pre všetkých, vrátane finančnej správy. „Tá už dnes nedokáže vyhodnotiť a analyzovať údaje, ktoré má. A že ich nemá málo.“ Podobný názor má aj Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Nový zákon vníma ako zvýšenie administratívnej záťaže najmä pre podnikateľov, ktorí využívajú externé účtovnícke služby. „Zároveň si nie som celkom istý, ako štát bude nakladať s takým množstvom údajov a či vôbec disponuje kapacitami na ich spracúvanie,“ dodáva Hošták. Aj preto RÚZ k danej legislatívnej úprave bude spracúvať pripomienky a následne zaujme stanovisko.
Povinné zasielanie e-faktúr môže byť náročné aj po technickej stránke
Mária Sameková zo Slovenskej komory daňových poradcov spomína, že ministerstvo uvažuje, že online zasielanie vybraných fakturačných údajov sa bude robiť buď prostredníctvom účtovného softvéru, ktorý podnikateľ používa, pričom po zavedení tejto povinnosti by mal byť súčasťou účtovného softvéru komunikačný komponent certifikovaný finančnou správou, alebo bezplatnou štátnou online aplikáciou. „Keďže podľa predbežnej informácie o novom zákone sa bude povinnosť zasielať fakturačné údaje týkať všetkých podnikateľov, bude sa týkať aj takých, ktorí si uplatňujú pri vyčísľovaní základu dane k dani z príjmov fyzických osôb paušálne výdavky. V takom prípade je predpoklad, že budú skôr využívať spomínanú bezplatnú online aplikáciu. Vidím tu paralelu s virtuálnou registračnou pokladnicou, čo znamená, že aj v tomto prípade bude podnikateľ potrebovať pri vystavovaní faktúr online pripojenie na portál Finančnej správy,“ upozorňuje Mária Sameková.
Jaroslava Lukačovičová zasa nepovažuje za adekvátne porovnávať zasielanie fakturačných údajov so zadaním údajov do e-kasy. „V e-kase je možné mať naprogramovaných niekoľko položiek, ktoré zadávate vždy. Pri každej faktúre ale budú tie údaje rozdielne, takže nič nebude možné automatizovať,“ upozorňuje. Daňovníci, ktorí používajú účtovné softvéry podľa nej pravdepodobne zaplatia za ich úpravu na systém kompatibilný s Finančnou správou a podnikatelia, ktorí faktúry vystavujú ručne sa budú musieť naučiť pracovať navyše so štátnou aplikáciou alebo prejsť tiež na účtovný softvér.
Združenie podnikateľov Slovenska vo svojom stanovisku upozorňuje, že doterajšia skúsenosť s fungovaním štátnych IT systémov z hľadiska užívateľskej jednoduchosti, stability a bezpečnosti pri narábaní s citlivými dátami, nedáva pri takýchto návrhoch dôvody na optimizmus. ZPS spomína, že minulý rok pre chybu v systéme získali prístup k firemným dokumentom podaných finančnej správe ľudia, ktorí s danými spoločnosťami nemali nič spoločné. „Deravé IT riešenia spôsobujú, že firmám chodia do e-schránok zo súdov cudzie rozsudky, ktoré často obsahujú osobné údaje. Netreba sa preto čudovať, že podnikateľské subjekty majú zo zhromažďovania dát na jednom centrálnom mieste a v reálnom čase obavy.“
Cieľom je posvietiť si na daňových podvodníkov, ani nový zákon však na nich nemusí stačiť
Hlavným cieľom nového zákona má byť podľa Ministerstva financií spomínaná snaha znížiť množstvo daňových podvodov. Respondenti sa však zhodujú na tom, že zákon v podobe, o ktorej informovalo ministerstvo, by tento účel nemusel splniť. „V rámci boja proti daňovým podvodom a únikom bola už v minulosti na úseku DPH zavedená povinnosť podávať kontrolný výkaz, ktorá sa však týkala len platiteľov DPH. Finančná správa deklaruje, že z kontrolných výkazov získava potrebné údaje z vyhotovených faktúr platiteľmi dane oneskorene, čo jej neumožňuje reagovať operatívne pri identifikovaní podozrení z nekalých praktík daňových subjektov,“ uvádza Mária Sameková zo Slovenskej komory daňových poradcov. Navyše dodáva, že úniky na DPH úzko súvisia s únikmi na dani z príjmov, preto kontrolný výkaz môže pomôcť odhaliť len únik na dani z príjmov u platiteľa DPH. Kontrolný výkaz ale neumožňuje odhaliť daňové úniky na tejto dani v prípade, ak daňové subjekty nie sú platiteľmi DPH.
Aj to je dôvod, prečo by sa mala nová povinnosť zasielať faktúry Finančnej správe týkať aj neplatiteľov DPH. Mária Sameková však pripomína, že e-kasa klient mala byť taktiež nástrojom v boji proti daňovým únikom a podvodom. Existujú však podnikatelia, ktorí síce používajú e-kasu, no napriek tomu nie všetky tržby prostredníctvom nej evidujú. „Rovnako v prípade zavedenia povinnosti oznamovania fakturačných údajov pred vystavením faktúr bude dochádzať k tomu, že nie všetky fakturačné údaje budú podnikatelia oznamovať. Aj naďalej teda bude dochádzať k daňovým únikom tak na DPH, ako aj dani z príjmov v prípadoch, keď dodávateľ nevystaví faktúru podnikateľovi, ktorý si uplatňuje paušálne výdavky a faktúru teda ‚nepotrebuje‘.“
Peter Serina z PAS vidí situáciu podobne. Predpokladá, že novinkou v legislatíve by sa neznížila ani byrokratická záťaž, ani by štát nevybral dosť na DPH. „Tieto isté tvrdenia počúvame zo strany finančnej správy už roky a bez akéhokoľvek efektu. Byrokracie a výkazníctva pribúda, údajné nevybrané sumy na DPH sa neznižujú,“ argumentuje.
Aké riešenie odborníci navrhujú?
Kritizovať je jednoduché, druhá vec je však navrhnúť riešenia. Jaroslava Lukačovičová by radšej prijala, keby Finančná správa najskôr dotiahla do konca už rozpracované projekty, napr. zavedenie obojstrannej elektronickej komunikácie s daňovníkmi, aby nebolo nutné chodiť často na poštu. Taktiež by navrhovala dokončiť zverejnenie saldokonta platieb, aby bolo možné skontrolovať prípadné nezrovnalosti. „Tiež si myslím, že nezmenšujúca sa medzera vo výbere DPH je následok nevyužívania už dostupných nástrojov na boj proti daňovým podvodom, ako sú kontrolné výkazy, e-kasa, ručenie za nedoplatky na DPH či prenos daňovej povinnosti,“ dodáva Lukačovičová.
Združenie podnikateľov Slovenska vo svojom stanovisku dopĺňa, že skôr, ako sa štát pustí do „dobrodružstva“ s online fakturáciou, by bolo na mieste poctivo spočítať náklady firiem a štátu na zavedenie online pokladníc a porovnať ich s prínosom, ktoré toto opatrenie malo. Podľa ZPS majú totiž podnikatelia ešte v živej pamäti zmätky a novely na poslednú chvíľu pri nezvládnutom procese zavádzania e-kás.
Výkonný riaditeľ PAS zasa navrhuje, aby štát predovšetkým zásadne preorganizoval finančnú správu a vybudoval funkčné analytické oddelenia. Štát by sa podľa neho mal riadiť informáciami v reálnom čase, nie až o 4 - 5 rokov ako je to dnes. Taktiež by mal predovšetkým vyhodnotiť a zanalyzovať procesy na svojej strane a ukladať občanom – podnikateľom nové povinnosti až vtedy, keď bude efektivita finančnej správy na 99 %.
