Aké sú náklady na zamestnávanie na Slovensku a v Európe?

Koľko stojí firmu hodina práce zamestnanca na Slovensku a v iných krajinách Európskej únie? Ako rastú náklady na zamestnávanie u nás v porovnaní s inými krajinami?

Každý zamestnávateľ vie, že náklady na zamestnávanie sú súhrnom viacerých položiek. Nejde len o hrubú mzdu a sociálne poistenie a zdravotné poistenie, ktoré zaplatí zamestnávateľ, teda celkovú cenu práce. Okrem týchto nákladov má zamestnávateľ na zamestnanca aj mnohé ďalšie výdavky. Musí mu prispievať na stravovanie, niekedy aj na rekreáciu, platiť za neho koncesionárske poplatky Rozhlasu a televízii Slovenska. Ďalej je tu bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnancov pri práci, pracovná zdravotná služba, ochrana pred požiarmi, náklady na vzdelávanie a mnohé ďalšie nemzdové náklady.

Ako rastú mzdové a nemzdové náklady v Európskej únii

Eurostat (štatistický úrad Európskej únie) okrem iného zbiera a vyhodnocuje údaje aj o náraste nákladov na prácu v krajinách Európskej únie. Používa na to ukazovateľ index nákladov práce (anglicky labour cost index). Tento index zachytáva zmenu nákladov práce vynaložených zamestnávateľmi na jednu hodinu práce zamestnanca. Zjednodušene povedané, vychádza z nákladov na prácu vydelených počtom odpracovaných hodín.

Náklady na prácu sú pritom pri indexe nákladov na prácu tvorené nielen mzdovým nákladmi, ale aj nemzdovými nákladmi (napríklad rôzne druhy sociálnych príspevkov zamestnávateľa ako je príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov, príspevok na rekreáciu). Index nákladov práce je prepočítavaný na percentá a vyjadruje percentuálnu zmenu nákladov práce v príslušnom období v porovnaní s porovnateľným predchádzajúcim obdobím.

Index nákladov na prácu sa zostavuje v troch variantoch:

• index nákladov na prácu zohľadňujúci mzdovú aj nemzdovú časť nákladov na prácu,
• index nákladov na prácu zohľadňujúci len mzdovú časť nákladov na prácu,
• index nákladov na prácu zohľadňujúci len nemzdovú časť nákladov na prácu.

Poznámka: Niektoré (predovšetkým tie najnovšie) dáta niektorých krajín uvádzané v indexe nákladov na prácu nie sú potvrdenými skutočnými údajmi, ale sú len predbežnými údajmi, ktoré sa pravdepodobne po ich komplexnom spracovaní mierne upravia.

Index rastu celkových nákladov na prácu v poslednom štvrťroku 2020

Posledné štvrťročné údaje indexu rastu nákladov na prácu pochádzajú zo štvrtého štvrťroku 2020, čiže z obdobia október až december 2020. V nižšie uvedenom grafe je zobrazený štvrťročný index nákladov na prácu zahŕňajúci mzdovú aj nemzdovú časť nákladov na prácu z tohto obdobia. V uvedenom grafe je základným obdobím pre výpočet tohto indexu rovnaký štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka, čiže obdobie október až december 2019. Výsledky tohto indexu teda môžeme interpretovať tak že o koľko percent sa zvýšili alebo znížili celkové náklady na prácu v štvrtom štvrťroku 2020 v porovnaní s výškou týchto nákladov v rovnakom období minulého roku (ide teda o ročnú zmenu).

Náklady na zamestnávanie na Slovensku vlani rástli rýchlejšie ako je priemer v Európe.

Výsledky indexu nákladov na prácu v Európskej únii ukazujú, že Slovensko patrilo v štvrtom štvrťroku 2020 ku krajinám s najvyšším rastom nákladov na prácu v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku. Celkové náklady na prácu zahŕňajúce mzdovú aj nemzdovú časť narástli o 7,7 %. Podobne vysoký nárast nákladov dosiahli aj susedné krajiny. V porovnaní s Európskou úniou ako celkom, kde celkové náklady na prácu rástli tempom 4 %, sa Slovensko zaradilo medzi krajiny s vyšším ako priemerným rastom celkových nákladov na prácu.

Index rastu mzdovej časti nákladov na prácu v poslednom štvrťroku 2020

Ďalší graf znázorňuje tiež index rastu nákladov na prácu, ale berie do úvahy len ich mzdovú časť, teda len mzdy a platy. Index rastu nákladov na prácu (mzdová časť) je konštruovaný z údajov za posledný štvrťrok 2020 a základným obdobím je posledný štvrťrok 2019. Čísla uvedené v nižšie uvedenom grafe teda hovoria o percentuálnej zmene mzdovej časti nákladov na prácu v poslednom štvrťroku 2020 v porovnaní s posledným štvrťrokom 2019.

V indexe nákladov na prácu zahŕňajúcich len mzdovú časť nákladov patrí Slovensku k štyrom krajinám Európskej únie s dvojciferným rastom týchto nákladov. V štvrtom kvartáli 2020 v porovnaní so štvrtým kvartálom 2019 rástli podľa Eurostatu mzdové náklady na Slovensku o 10,1 %, čo bolo viac ako dvojnásobné tempo rastu v porovnaní s Európskou úniou ako celkom. V Európskej únii ako celku rástli v poslednom štvrťroku 2020 mzdové náklady medziročne o 3,9 %. Najvyšší nárast mzdovej časti nákladov na prácu dosiahla Česká republika.

Index rastu nemzdovej časti nákladov na prácu v poslednom štvrťroku 2020

V nižšie uvedenom grafe je zase uvedený index nákladov na prácu, ktorý zohľadňuje len ich nemzdovú časť (náklady iné, než je mzda alebo plat). Podobne ako predtým, aj tentokrát bol tento index konštruovaný na základe údajov za posledný kvartál 2020 v porovnaní s údajmi za posledný kvartál 2019. Čísla v tomto grafe nám hovoria o tom, o koľko percent sa zvýšila alebo znížila výška nemzdových nákladov na prácu v poslednom štvrťroku 2020 v porovnaní s posledným štvrťrokom 2019.

Výsledky indexu rastu nemzdových nákladov práce sú zaujímavé. Vidno tu niekoľko extrémov. V prípade Malty, Litvy a Írska podľa Eurostatu došlo v štvrtom kvartáli 2020 v porovnaní so štvrtým kvartálom 2019 k extrémnemu poklesu nemzdových nákladov práce. Kým pri pohľade na index rastu nemzdových nákladov práce v Litve za iné obdobia je to dlhotrvajúci trend, tak v prípade Malty a Írska to tak nie. V týchto krajinách rapídny pokles nemzdových nákladov práce nikdy predtým nebol taký extrémny a začal sa až koncom roka 2019 a pokračoval počas celého roka 2020. Je možné, že to bolo spôsobené zásadnou zmenou legislatívy alebo pandémiou ochorenia COVID-19, ktorá tiež významným spôsobom zasiahla pracovný trh.

V indexe nákladov na prácu zahŕňajúcich len nemzdovú časť nákladov patrí Slovensko ku krajinám s ich najnižším rastom. V októbri až decembri 2020 v porovnaní so rovnakým obdobím roku 2019 rástli nemzdové náklady na prácu na Slovensku len o 0,8 %. To je ešte menej ako ich miera rastu 1,4 % na úrovni Európskej únie ako celku.

Index nákladov na prácu na Slovensku za posledných 10 rokov

Napokon v grafickom znázornení ponúkame index nákladov na prácu na Slovensku na ročnej báze za roky 2011 až 2020. Tento index nám pri každom roku ukazuje percentuálnu zmenu nákladov na prácu v porovnaní s predchádzajúcim rokom. V grafe je znázornený nielen index celkových nákladov na prácu (svetlomodré pruhy), ale samostatne aj index nákladov na prácu zahŕňajúci len ich mzdovú časť (tmavomodré pruhy) a index nákladov na prácu zahŕňajúci len ich nemzdovú časť (zelené pruhy).

Okrem toho je tento stĺpcový graf doplnený aj čiarovým grafom červenej farby, ktorý znázorňuje index celkových nákladov na prácu (mzdová + nemzdová časť nákladov na prácu) v rámci Európskej únie ako celku. V tejto súvislosti je možné povedať, že celkové náklady na prácu na Slovensku v posledných desiatich rokoch rástli vždy rýchlejšie ako v Európskej únii ako celku. S výnimkou rokov 2011, 2012 a 2015 bolo tempo rastu nákladov na prácu dokonca viac ako dvojnásobné v porovnaní s Európskou úniou.

Zásadné narušenie trendu rastu nákladov na prácu na Slovensku je možné si všimnúť v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 pri nemzdovej časti nákladov na prácu. Medziročne došlo pri nemzdovej časti nákladov na prácu v roku 2020 k ich rapídnemu spomaleniu. To je možné si vysvetliť pandémiou ochorenia COVID-19 a jej dôsledkov.

Náklady na jednu hodinu prácu na Slovensku a v Európskej únii

Okrem indexu nákladov na prácu Eurostat zostavuje aj ukazovateľ, ktorý sa označuje ako úroveň nákladov práce (anglicky labour cost levels). Ten je v porovnaní s indexom nákladov práce úplne konkrétny v tom zmysle, že nehovorí len o náraste alebo poklese nákladov práce, ale zobrazuje aj ich nominálnu úroveň (v eurách alebo v tuzemskej mene). To znamená, že úroveň nákladov práce hovorí o tom, koľko eur zamestnávateľa v príslušnom roku stála jedna hodina práce zamestnanca. Tento ukazovateľ sa zostavuje ako komplexný a zahŕňajúci mzdové náklady aj nemzdové náklady na jednu hodinu práce zamestnanca, samostatne zohľadňujúci len mzdové náklady, alebo samostatne zohľadňujúci len nemzdové náklady na jednu hodinu práce zamestnanca.

V predchádzajúcej tabuľke boli v abecednom poradí uvedené jednotlivé krajiny Európskej únie (vrátane údaju za Európsku úniu ako celok) s nákladmi na jednu hodinu práce vykonávanej zamestnancom v posledných piatich rokoch. Išlo o celkové náklady na jednu hodinu práce vykonávanej zamestnancom vyjadrené v eurách, ktoré zohľadňovali mzdovú aj nemzdovú časť nákladov práce. Ak by sme hodnotili krajiny tzv. „Vyšehradskej štvorky“, tak v rámci nich malo v každom roku obdobia od roku 2016 do roku 2020 najvyššie celkové náklady na jednu hodinu práce zamestnanca Česko. Potom nasledovalo Slovensko, Poľsko a Maďarsko.

Hodinové náklady na prácu zamestnanca v Európskej únii v roku 2020

V nižšie uvedenom grafe na základe výšky nákladov na jednu hodinu práce vykonávanej zamestnancom v roku 2020 zoradené krajiny Európskej únie od tej s najväčšími nákladmi až po tú s najmenšími nákladmi. Zohľadnené sú pritom všetky náklady (mzdová časť + nemzdová časť). Ako je možné vidieť, v tomto smere patrí Slovensko medzi krajiny s podpriemernými nominálnymi nákladmi na jednu hodinu práce vykonávanej zamestnancom. V roku 2020 stála zamestnávateľa jedna hodina práce slovenského zamestnanca 13,40 eura.

Hodina práce slovenského zamestnanca v roku 2020 stála zamestnávateľa 13,40 eura.

Najmenšie náklady na zamestnancov v roku 2020 boli v Bulharsku, kde jedna hodina práce zamestnanca v konečnom dôsledku stojí zamestnávateľa len 6,50 eura. Priemerný bulharský zamestnanec tak bol v roku 2020 o približne 51,49 % lacnejší ako priemerný slovenský zamestnanec. Najväčšie náklady na jednu hodinu práce zamestnanca boli v Dánsku, kde v roku 2020 ich úroveň dosiahla 45,80 eura. To je v porovnaní so slovenským zamestnancom o 241,79 % viac. Dá sa povedať, že najnižšie náklady na zamestnávanie zamestnancov sú v krajinách strednej Európy, v krajinách ležiacich na Balkáne a v pobaltských krajinách.

Akú časť hodinových nákladov tvoria mzdové a nemzdové náklady?

V nižšie uvedenej tabuľke sú náklady na jednu hodinu práce vykonávanej zamestnancom v krajinách Európskej únie za rok 2020 zobrazené v členení na to, akú časť týchto nákladov tvorila ich mzdová časť a akú nemzdová časť. Krajiny sú zoradené podľa abecedného poradia. Osobitne je v tabuľke vyčíslené aj to, akú percentuálnu časť celkových nákladoch na jednu hodinu práce vykonávanej zamestnancom v roku 2020 tvorila nemzdová časť nákladov.

O celkových nákladoch na jednu hodinu práce vykonávanej zamestnancom na Slovensku v roku 2020 vo výške 13,40 eura je možné povedať, že hodinové mzdové náklady boli 10,10 eura a hodinové nemzdové náklady boli 3,30 eura. Nemzdové náklady tak v roku 2020 tvorili takmer 25 % celkových nákladov na prácu. Ku krajinám s najvyšším podielom nemzdovej časti nákladov na celkových nákladoch na zamestnanca patria Francúzsko (32,10 %), Švédsko (31,80 %) a Taliansko (28,60 %). Naopak, ku krajinám s najnižším podielom nemzdovej časti nákladov na celkových nákladoch na zamestnanca patria Malta (0 %), Litva (2,50 %) a Írsko (9,10 %).