Môže byť konateľ alebo člen predstavenstva zároveň zamestnancom spoločnosti? Pozrite sa, na čo by ste si pri takomto súbehu mali dávať pozor.
Prípady, kedy konateľ pre spoločnosť súčasne pracuje ako jej obchodný riaditeľ alebo zastáva inú vrcholovú funkciu na základe pracovnej zmluvy, nie sú nijak ojedinelé. Je však potrebné dbať na dodržanie určitých pravidiel, aby nedošlo k situácii, ktorá by pre konateľa ako aj samotnú spoločnosť mohla mať pomerne negatívne následky. To, o aké pravidlá a prípadné následky ide, Vám priblížime v nasledujúcich riadkoch.
Na tomto mieste je zároveň vhodné poukázať na odlišnosť situácií, kedy osoba v postavení štatutárneho orgánu pracuje pre spoločnosť ako zamestnanec. Predmetom článku bude totiž problematika súbehu funkcie štatutárneho orgánu a pracovného pomeru v rámci jedinej spoločnosti, nie teda za situácie, kedy konateľ spoločnosti A pracuje ako zamestnanec pre spoločnosť B (i keď aj tento druh súbehu so sebou prináša isté riziká spojené so zákazom konkurencie - viď § 83 a nasl. zákonníka práce)
Rozdiel medzi pracovným pomerom a funkciou štatutárneho orgánu
Zatiaľ čo zmyslom pracovného pomeru je výkon závislej práce v podriadenom postavení a na základe pokynov zamestnávateľa, zmyslom vzťahu spoločnosti a štatutárneho orgánu je úprava obchodného vedenia a konania osoby v mene spoločnosti.
Pracovný pomer a veci s ním súvisiace sú upravené zákonníkom práce, oprávnenie vykonávať funkciu štatutárneho orgánu zas vyplýva z obchodného zákonníku a ďalej tiež zo zakladajúcich listín spoločnosti.
To, že ide o dva diametrálne odlišné inštitúty, už v roku 1997 judikoval aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí pod. sp. zn. 5 Cdo 92/97 v ktorom uvádza, že výkon funkcie konateľa s.r.o. nie je druhom práce, a preto nemôže byť náplňou pracovného pomeru (samotný súbeh to ale samozrejme nevylučuje). Ak teda pracovná zmluva označí pracovnú pozíciu ako „konateľ“, pôjde o nezmysel.
Súčasná prax
Dôvodov, pre ktoré sa konatelia snažia získať pre seba taktiež postavenie zamestnanca, môže byť hneď niekoľko – poistenie, stravné lístky, platená dovolenka, obmedzenie zodpovednosti a pod. V súvislosti s obmedzením zodpovednosti, t.j. jedným z praktického hľadiska najčastejších dôvodov súbehu, je však vhodné poukázať na skutočnosť, že limitácia zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnancom nezbavuje konateľa zodpovednosti z titulu výkonu funkcie štatutárneho orgánu . Ten je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, inak spoločnosti zodpovedá za vzniknutú škodu a túto zodpovednosť nie je možné vylúčiť. Pri škode spôsobenej nevhodným rozhodnutím konateľa, ktoré sa týka obchodného vedenia, tak nemožno uplatniť argument, že osoba vystupovala ako radový zamestnanec.
I keď konateľ spoločnosti môže byť zároveň jej zamestnancom, je potrebné rešpektovať určité rozdiely dané vyššie naznačenou povahou oboch inštitútov.
Ak pracovná zmluva špecifikuje pracovnú pozíciu ako „obchodný riaditeľ“, z terminologického hľadiska nebude takéto označenia nijakým spôsobom závadné. Omnoho dôležitejším, než označenie druhu práce, je však stanovenie obsahu pracovného pomeru a rozsahu kompetencií danej osoby. Zo súčasného právneho výkladu problematiky je totiž zrejmé, že obsah pracovného pomeru sa s obsahom funkcie štatutárneho orgánu nesmie prekrývať!
Význam vyššie uvedeného si môžeme demonštrovať na nasledujúcich dvoch prípadoch:
- Konateľ s.r.o. má so spoločnosťou uzatvorenú pracovnú zmluvu na pozíciu správcu siete. Zatiaľ čo ako konateľ uzatvára nové zmluvy a má na starosti obchodné vedenie, ako správca siete vykonáva činnosť, ktorá sa s funkciou konateľa nijakým spôsobom neprekrýva. Konateľ tak bez obáv môže čerpať výhody zamestnaneckého pomeru, mzdu i odmenu konateľa za výkon funkcie.
- Konateľ s.r.o. má so spoločnosťou uzatvorenú pracovnú zmluvu na pozíciu obchodného riaditeľa. Pracovná zmluva uvádza, že osoba ako obchodný riaditeľ bude napr. zodpovedať za organizačnú prevádzku spoločnosti, bude rozhodovať o obchodnej politike, zaisťovať vedenie účtovníctva, ai. Keďže obsah pracovného pomeru sa s obsahom funkcie konateľa prekrýva, považuje sa pracovná zmluva za neplatnú.
Okrem toho v prípade uzatvárania pracovných zmlúv s členmi štatutárnych orgánov môže vyvstať otázka konfliktu záujmov, nakoľko na oboch stranách stojí tá istá osoba (konateľ podpisuje tú istú pracovnú zmluvu za spoločnosť i za seba). Osoba v postavení štatutárneho orgánu je povinná hájiť záujmy spoločnosti, čo je v situácii, kedy vystupuje súčasne ako jej zamestnanec, možné považovať za ťažko dosiahnuteľné.
Vhodné riešenie súbehu funkcie konateľa a zamestnania
S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že oba inštitúty by mali byť v rámci jedinej spoločnosti upravené samostatne.
Na pozíciu, ktorá sa svojím obsahom neprekrýva s oprávneniami a povinnosťami členov štatutárneho orgánu (údržbár, vodič a pod.), je nutné uzatvoriť klasickú pracovnú zmluvu.
Čo sa týka výkonu funkcie štatutárneho orgánu, tento je možné upraviť niekoľkými spôsobmi:
- V prvom rade je možné uzatvoriť s členom štatutárneho orgánu zmluvu o výkone funkcie, ktorá upraví všetky dôležité náležitosti. V prípade absencie takejto zmluvy obchodný zákonník v § 66 ods. 3 stanovuje: „Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.“
- Ak teda konateľ a spoločnosť neuzatvoria zmluvu o výkone funkcie ani mandátnu zmluvu, má sa za to, že vzťah medzi spoločnosťou a konateľom sa spravuje ustanoveniami obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, ktorá je vždy odplatná. Konateľ sa tak napriek tomu, že so spoločnosťou žiadnu zmluvu nemá, môže po spoločnosti dožadovať poskytnutia primeraného finančného ohodnotenia za výkon funkcie – v takom prípade však musí z poskytnutej odmeny za výkon funkcie odviesť príslušné odvody.
Riziká
Situácie, kedy sa spoločnosť ocitne so svojim konateľom v konflikte, nie sú zriedkavé. Pre prípad sporu je preto z pozície konateľa vhodné mať istotu, že vyššie popisovaný súbeh bol za dobu jeho pôsobenia v spoločnosti v súlade so súčasným právny výkladom. Nepriaznivé následky sa totiž môžu objaviť na strane spoločnosti i konateľa. Spoločnosť sa napríklad môže ocitnúť v situácii, kedy bude mať problémy s ukončením (de facto neplatného) pracovného pomeru so štatutárom a s vysporiadaním nárokov plynúcich zo zamestnaneckého pomeru. Na druhej strane sa konateľ vystavuje riziku, že spoločnosť napadne platnosť jeho pracovnej zmluvy a vyžiada si vrátenie pôžitkov z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré ako zamestnanec od spoločnosti získal.
Súbeh a odvody
Nejednému konateľovi s.r.o. sa po prečítaní tohto článku naskytá otázka, ako je to so sociálnym a zdravotným zabezpečením. Konkrétna odpoveď je priamo závislá od jeho príjmov.
Odmena konateľa za výkon funkcie sa v zmysle zákona o dani z príjmov považuje za príjem zo závislej činnosti. V kontexte zákonov o sociálnom a zdravotnom poistení sa teda konateľ považuje za zamestnanca a spoločnosť za neho musí odviesť rovnaké odvody ako za "bežného zamestnanca". Ak je konateľ zároveň zamestnaný v klasickom pracovnom pomere, musí spoločnosť odviesť odvody z oboch titulov, t.j. aj ako za štatutára aj ako za zamestnanca.
Pokiaľ však konateľ žiadnu odmenu za výkon funkcie nedostáva, nie je povinne sociálne poistený, ako zamestnanec poberajúci mzdu však áno. V takomto prípade je ako zamestnanec taktiež zdravotne poistený a spoločnosť zaňho musí platiť odvody len ako za zamestnanca.
Ak osoba v postavení konateľa nie je v pracovnom pomere, za výkon funkcie konateľa nepoberá žiadnu odmenu a mzdu nepoberá ani nikde inde, môže sa v rámci sociálneho zabezpečenia registrovať ako dobrovoľne poistená osoba. Keďže ohľadom zdravotného poistenia platí, že každá fyzická osoba s trvalým pobytom na Slovensku musí byť verejne zdravotne poistená, aj štatutár bez príjmov je povinný platiť poistné , a to ako dobrovoľne poistená osoba.
