Aj živnostník si môže v roku 2019 do svojich daňových výdavkov uplatniť výdavky na stravné. Je výška stravného limitovaná a ako preukázať výdavok na stravné?
Uplatnenie stravného do daňových výdavkov u živnostníka upravuje § 19 ods. 2 písm. p) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).
Výška stravného v daňových výdavkoch živnostníka v roku 2019
Živnostník si môže podľa zákona o dani z príjmov uplatniť do daňových výdavkov stravné maximálne v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Uvedené znamená, že živnostník si môže do daňových výdavkov uplatniť stravné najviac vo výške 4,80 € za každý odpracovaný kalendárny deň.
Od 1. júla 2019 si živnostník môže uplatniť do daňových výdavkov až 5,10 €/deň.
Živnostník má nárok na stravné za každý odpracovaný deň vo výške 4,80 €.
Je potrebné však upozorniť na to, že živnostník si nemôže uplatniť výdavok na stravné do
daňových výdavkov, ak je zároveň aj zamestnancom (vykonáva závislú činnosť)
alebo mu vznikol nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou.
V prípade, ak si chce živnostník uplatniť do daňových výdavkov stravné, musí to aj preukázať, a to možnými dvoma spôsobmi, prípadne ich kombináciou:
- nákupom gastrolístkov (stravovacích poukážok), alebo
- dokladom z každého obedu (preukázaním pokladničného dokladu z registračnej pokladnice, prípadne faktúrou).
Informácie o zmenách stravného a gastrolístkov platné od 1.7. 2019 nájdete aj v článku Stravné od 1.7.2019 sa zvyšuje
Nárok na stravné má živnostník len za odpracované dni v roku 2019
Je potrebné upozorniť na to, že živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné, a to za každý odpracovaný kalendárny deň. Uvedené znamená, že živnostník nemá nárok na stravné za každý pracovný, resp. kalendárny deň, ale musí brať do úvahy reálne odpracované dni.
Pri nároku na stravné je preto potrebné brať do úvahy aj také dni ako sú víkendy, či sviatky, ak počas nich živnostník nepracuje alebo dovolenku, počas ktorej živnostník nepracuje a reálne nemá nárok na stravné za daný deň. Nie je teda možné, aby si živnostník uplatnil do daňových výdavkov stravné za 365, resp. 366 kalendárnych dní.
Výdavky na stravné u živnostníka – nákup gastrolístkov v roku 2019
Živnostník si môže nakúpiť gastrolístky za každý jeden odpracovaný deň, pričom sa neprihliada na hodnotu obedu.
Ako sme už uviedli, živnostník si môže do daňových výdavkov uplatniť stravné vo výške 4,80 € (od 1. júla 2019 vo výške 5,10 €). V praxi teda môže dôjsť k týmto situáciám:
- hodnota gastrolístka bude vo vyššej hodnote ako 4,80 €: v tomto prípade si živnostník zahrnie do daňových výdavkov len stravné vo výške 4,80 €. Napr. hodnota gastrolístka je 5,00 €, daňovým výdavkom bude hodnota 4,80 € a rozdiel 0,20 € zahrnie živnostník do nedaňových výdavkov,
- hodnota gastrolístka bude v nižšej hodnote ako 4,80 €: živnostník si do daňových výdavkov zahrnie len tú výšku stravného, aká je nominálna hodnota gastrolístka. Napr. hodnota gastrolístka je 3,60 €, daňovým výdavkom bude hodnota 3,60 €.
Je však potrebné upozorniť na to, že živnostník si nemôže uplatniť do daňových výdavkov nákup gastrolístkov spätne, t.j. napr. v mesiaci máj 2019 nakúpi gastrolístky za odpracované dni v apríli 2019. Živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov len gastrolístky odo dňa ich kúpy.
Výdavky na stravné u živnostníka – nákup obedov (hotovostne, bezhotovostne) v roku 2019
Ak si chce daňovník uplatniť do daňových výdavkov stravné na základe dokladov z každého obedu, musí tak doložiť do svojho účtovníctva alebo daňovej evidencie pokladničný doklad z registračnej pokladnice, prípadne vystavenú faktúru za dodané obedy.
Aj v tomto prípade platí, že daňovník si môže do daňových výdavkov uplatniť len tú hodnotu obedu, ktorá neprevyšuje hodnotu stravného, t.j. 4,80 € (od 1. júla 2019 vo výške 5,10 €). V praxi teda môže dôjsť taktiež k týmto situáciám:
- hodnota obeda bude vo vyššej hodnote ako 4,80 €: v tomto prípade si živnostník uplatní do daňových výdavkov len 4,80 €, aj napriek tomu, že hodnota obeda bola napr. 5,20 € (rozdiel 0,40 € bude nedaňovým výdavkom),
- hodnota obeda bude v nižšej hodnote ako 4,80 €: živnostník si do daňových výdavkov uplatní len reálnu hodnotu obedu, ktorý v daný deň zaplatil. Napr. živnostník za obed zaplatí 3,50 € a presne túto sumu 3,50 € si uplatní do daňových výdavkov.
Informácie o stravnom zamestnanca si môžete prečítať v článku Stravné zamestnanca a gastrolístky 2019 alebo Stravné - tabuľka
Pozor na odpočet dane z pridanej hodnoty u platiteľa DPH z nakupovanej stravy v roku 2019
U platiteľa DPH nastáva otázka, či si môže zo spracovateľského poplatku pri nákupe gastrolístkov (samotné gastrolístky sú oslobodené od dane z pridanej hodnoty) a pri nákupe obedov na základe pokladničného dokladu, resp. faktúry, uplatniť nárok na odpočet DPH.
Nakoľko náklady na stravovanie nemožno podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov považovať za náklady na tovary a služby, ktoré platiteľ prijal na účely svojho podnikania, ale na osobnú spotrebu, z uvedeného dôvodu živnostníkovi, ktorý je platiteľom DPH nevzniká nárok na odpočítanie DPH či už z nákupu stravy alebo gastrolístkov.
Dokladovanie pokladničných blokov z každého obedu môže byť pre živnostníka drahšie
Pri rozhodovaní sa o tom, ako živnostník bude preukazovať výdavky na stravu, t.j. či bude preukazovať výdavky na stravu nákupom gastrolístkov alebo pokladničným dokladom z každého obedu, je potrebné aby živnostník bral do úvahy aj to, koľko ho bude stáť toto evidovanie stravy u externého účtovníka (ak ho má).
V praxi sa totiž stáva to, že cena prác účtovníka záleží od počtu položiek (resp. dokladov), ktoré mu živnostník doloží a ktoré chce uplatniť do daňových výdavkov. Je preto rozdiel, ak živnostník svojmu účtovníkovi doloží jednu, prípadne dve faktúry za nákup gastrolístkov ako keď mu odovzdá napríklad doklady za 20 obedov v každom mesiaci.
Samozrejme aj s nákupom gastrolístkov sa spájajú určité náklady, s ktorými živnostník musí rátať, a to je napr. spracovateľský poplatok. Z uvedených dôvodov je preto na uvážení samotného živnostníka, pre ktorý spôsob uplatňovania výdavkov na stravu sa rozhodne.
Sadzby stravného platné pre rok 2020 nájdete v článku Stravné v roku 2020 - sadzby.
Výška stravného pri tuzemskej pracovnej ceste v roku 2019
Ak je živnostník na pracovnej ceste, ktorá v daný kalendárny deň trvá viac ako 5 hodín, má nárok na náhradu stravné, a to podľa dĺžky trvania pracovnej cesty.
Je potrebné upozorniť však na to, že v prípade ak má živnostník nárok na stravné pri tuzemskej pracovnej ceste, nárok na stravné prostredníctvom preukázania nákupu gastrolístka, či obeda mu zaniká.
Náhrady pri tuzemskej pracovnej ceste upravuje zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).
Výška nároku na stravné sa líši v závislosti od toho, ako dlho trvá pracovná cesta v daný kalendárny deň a do ktorého časového pásma patrí. Rozlišujeme tieto tri časové pásma a nároky na stravné (platí do 30.6.2019):
- od 5 až 12 hodín: stravné vo výške 4,80 €,
- nad 12 hodín až 18 hodín: stravné vo výške 7,10 €,
- nad 18 hodín: stravné vo výške 10,90 €.
Od 1. júla 2019 je nárok na stravné v prvom časovom pásme vo výške 5,10 €, v druhom časovom pásme je nárok na stravné vo výške 7,60 € a v treťom časovom pásme je nárok na stravné vo výške 11,60 €.
Viac informácií o pracovných cestách živnostníkov si môžete prečítať v článku Pracovné cesty živnostníkov a iných SZČO v roku 2018
