V praxi sa stáva, že zamestnávateľ vyšle zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu. Na čo má zamestnanec nárok pri zahraničnej pracovnej ceste, sa dozviete v nasledujúcom článku.
Na účely zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) sa pracovnou cestou rozumie čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.
Z uvedeného vyplýva, že pracovná cesta začína už začiatkom cesty a nie až výkonom práce v mieste výkonu pracovnej cesty. Znamená to, že ak zamestnanec ide na pracovnú cestu vlakom o 21:31, jeho pracovná cesta začína v ten deň o 21:31.
V súlade so Zákonníkom práce môže byť zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu len s jeho súhlasom. Jeho súhlas s vyslaním nie je potrebný, ak:
- pracovná cesta vyplýva priamo z druhu vykonávanej práce,
- pracovná cesta vyplýva priamo z miesta výkonu práce,
- je možnosť vyslania na pracovnú cestu dohodnutá v pracovnej zmluve.
Ide napríklad o situáciu, keď maliar pracuje pre stavebnú spoločnosť a vykonáva prácu vždy na inej stavbe.
Cestovné náhrady poskytované pri zahraničnej pracovnej ceste
Podľa zákona o cestovných náhradách má zamestnanec vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu nárok na:
- náhradu preukázaných cestovných výdavkov,
- náhradu preukázaných výdavkov za ubytovanie,
- stravné,
- vreckové,
- náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
- náhradu preukázaných výdavkov za cesty na návštevu rodiny zamestnanca,
- náhrady na poistenie nevyhnutných liečebných nákladov (nepatrí sem cestovné poistenie), ak mu toto poistenie nezaplatí zamestnávateľ sám,
- náhrady výdavkov za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou resp. Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ak pracovná cesta bude v tropickej oblasti.
Slovné spojenie preukázané výdavky poukazuje na to, že bez predloženia dokladov o uskutočnení výdavkov nemá zamestnanec nárok na ich preplatenie pri vyúčtovaní pracovnej cesty.
Dôležitým okamihom na vznik nároku na náhrady poskytované v eurách alebo v cudzej mene je čas prechodu štátnej hranice, odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku alebo príchod a odchod z lode z prístavu.
Stravné poskytované pri zahraničnej pracovnej ceste
Zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene.
Stravné sa poskytuje v závislosti od dĺžky pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni. Člení sa na tri pásma:
- do 6 hodín vrátane – zamestnanec má nárok na stravné vo výške 25% zo základnej sadzby stravného,
- nad 6 hodín až 12 hodín – zamestnanec má nárok na stravné vo výške 50% zo základnej sadzby stravného,
- nad 12 hodín – zamestnanec má nárok na stravné v plnej výške základnej sadzby stravného.
Základné sadzby stravného poskytované pri zahraničnej pracovnej ceste sú uvedené v článku Sadzby stravného (diéty) pri zahraničných pracovných cestách.
Ak sa zamestnanec počas kalendárneho dňa nachádzal vo viacerých krajinách, bude mu priznané stravné podľa tej krajiny, v ktorej sa zdržal najviac hodín v rámci kalendárneho dňa. V prípade, ak by sa počet hodín pobytu v jednotlivých krajinách rovnal, zamestnancovi bude pridelené také stravné, ktoré je pre neho najvýhodnejšie.
Ak má zamestnanec na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie, zamestnávateľ mu už stravné neposkytuje.
Ak má zamestnanec na pracovnej ceste bezplatne poskytnuté:
- raňajky – stravné sa kráti o 25%,
- obed – stravné sa kráti o 40%,
- večeru – stravné sa kráti o 35%,
zo sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo nad 12 hodín.
V prípade prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (patrí tu aj prerušenie z dôvodov návštevy rodiny), zamestnanec nemá nárok na stravné.
Pri zahraničnej pracovnej ceste sa na tú časť cesty, ktorá prebieha na území Slovenskej republiky, viaže stravné určené podmienkami tuzemskej pracovnej cesty.
Príklad č. 1
Jozef Mačiansky bol vyslaný na pracovnú cestu do Viedne, Rakúska. Jeho pracovná cesta začína v Košiciach 22.11. o 6:00. Hranicu s Rakúskom prekročil o 11:45. Naspäť sa vracal 23.11. V cene ubytovania mal zabezpečené raňajky. Hranicu so Slovenskom prekročil o 15:00. Do Košíc sa vrátil o 21:00. Na akú sumu stravného má zamestnanec nárok?
Stravné 22.11.:
- v rámci SR – 5,75 hodiny, teda nárok na stravné stanovené pre prvé časové pásmo tuzemskej pracovnej cesty = 4,20€,
- v zahraničí – 12,25 hodín, teda nárok na stravné stanovené pre tretie časové pásmo zahraničnej pracovnej cesty = 1*45 = 45€.
Stravné 23.11.:
- v Rakúsku – 15 hodín, teda nárok na stravné stanovené pre tretie časové pásmo zahraničnej pracovnej cesty krátené o 25% za bezplatne poskytnuté raňajky = 1*45 – 0,25*45 = 33,75€,
- v rámci SR – 6 hodín, teda nárok na stravné stanovené pre prvé časové pásmo tuzemskej pracovnej cesty = 4,20€.
Spolu = 4,20 + 45 + 33,75 + 4,20 = 87,15€.
Náhrada preukázaných cestovných výdavkov
Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov na základe dokladov, ktoré preukazujú vykonanie cesty. Dôkazmi o ceste sú doklady o výdavku, napr. letenka, lístok na vlak, lístok na autobus, blok z elektronickej registračnej pokladnice preukazujúci nákup pohonnej látky.
Zamestnanec môže po dohode so zamestnávateľom použiť na zahraničnú pracovnú cestu súkromné motorové vozidlo. Môže ísť o jeho vlastné, resp. požičané motorové vozidlo.
Za pracovnú cestu mu patrí základná náhrada za každý jeden kilometer jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky.
Náhrada za spotrebované pohonné látky sa počíta podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, resp. v osvedčení o evidencii.
Náhradu za spotrebované pohonné látky (ďalej len „PHL“) vypočítame nasledovným vzorcom:
Suma základnej náhrady aj náhrady za spotrebované pohonné látky sa zaokrúhľuje na eurocent nahor.
Viac o poskytovaní náhrad za použitie súkromného motorového vozidla pri zahraničnej pracovnej ceste sa dozviete v článku Náhrady za použitie súkromného motorového vozidla na pracovnej ceste v roku 2014.
