Sadzby stravného (diéty) od 1. 11. 2014

Od 1. 11. 2014 sa menia sumy stravného na základe Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 296/2014 z 24. októbra 2014 o sumách stravného.

V súlade s § 1 Opatrenia o sumách stravného sú pre jednotlivé časové pásma trvania tuzemskej pracovnej cesty poskytované nasledovné sumy:

pre časové pásmo 5 až 12 hodín 4,20€
pre časové pásmo 12 až 18 hodín 6,30€
pre časové pásmo nad 18 hodín 9,80€

Aké sú sumy stravného platné do 31. 10. 2014?

Do 31. 10. 2014 sú pri tuzemských pracovných cestách platné nasledovné sumy stravného:

pre časové pásmo 5 až 12 hodín 4€
pre časové pásmo 12 až 18 hodín 6€
pre časové pásmo nad 18 hodín 9,30€

Sadzby stravného platné pre rok 2020 nájdete v článku Stravné v roku 2020 - sadzby.

Na čo má vplyv zmena výšky súm stravného?

Od zmeny sadzieb stravného poskytovaného pri tuzemských pracovných cestách sa odvíja nielen výška stravného poskytnutého pri tuzemských pracovných cestách, ale aj ďalšie skutočnosti, ako napríklad:

  • výška stravného, ktorú si môže daňovník s príjmami z podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti uznať ako daňový výdavok,
  • výška príspevku, ktorú je povinný poskytnúť zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov,
  • minimálna hodnota stravovacích poukážok.

Stravné, ktoré si podnikateľ alebo živnostník môže uplatniť do daňových výdavkov od 1. 11. 2014

Podľa § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) si môže daňovník s príjmami z podnikania, resp. s príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti dať do daňových výdavkov za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku sumu stravného najviac vo výške 4,20€ (do 31. 10. 2014 sumu 4€), čo predstavuje sumu stravného stanovenú pre časové pásmo od 5 do 12 hodín pri tuzemských pracovných cestách.

Prečítajte si tiež

Slovné spojenie „najviac vo výške“ určuje hornú hranicu výdavku na stravné, ktoré si môže daňovník dať do daňových výdavkov. Ak daňovník nakúpi v danom kalendárnom dni jedlo za vyššiu sumu, do daňových výdavkov si môže dať maximálne 4,20€, zvyšok je nedaňový výdavok. Ak daňovník v danom kalendárnom dni nakúpi jedlo za nižšiu sumu, do daňových výdavkov si nemôže dať sumu 4,20€, ale len sumu nákupu stravy.

Musí však pritom spĺňať niekoľko podmienok:

  • nesmie mu byť poskytované stravné podľa Zákonníka práce, tzn. nesmie mať súčasne nárok na stravné ako zamestnanec,
  • nesmie mu byť za daný kalendárny deň poskytované stravné súvisiace s pracovnou cestou,
  • výdavok na stravu musí byť preukázateľný (napr. pokladničný blok dokazujúci nákup jedla, doklad preukazujúci nákup stravných lístkov),
  • výdavok musí byť zaevidovaný v daňovej evidencii alebo zaúčtovaný v účtovníctve (v závislosti od spôsobu preukazovania výdavkov na daňové účely).

Výška príspevku na stravovanie zamestnancov od 1. 11. 2014

V súlade so Zákonníkom práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancovi stravovanie, ak zamestnanec odpracoval viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.

Zamestnávateľ si môže do daňových výdavkov dať príspevok na stravovanie zamestnancov, a to:

  • minimálne vo výške 55% z ceny jedla,
  • maximálne vo výške 55% zo sumy 4,20€, čo predstavuje sumu stravného platnú pre prvé časové pásmo pri tuzemskej pracovnej ceste.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ si môže dať do daňových výdavkov sumu maximálne 2,31€ (do 31. 10. 2014 bola maximálna výška daňovo uznateľných výdavkov 2,20€).

Minimálna hodnota stravovacích poukážok od 1. 11. 2014

Podľa Zákonníka práce musí byť hodnota stravovacej poukážky minimálne vo výške 75% stravného stanoveného pre prvé časové pásmo pri tuzemskej pracovnej ceste. V súlade s Opatrením o sumách stravného musí byť hodnota stravovacej poukážky minimálne v sume (0,75*4,20) = 3,15€. Do 31. 10. 2014 predstavovala minimálna hodnota stravovacej poukážky sumu 3€.

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Otváracie hodiny Kaufland, Lidl, Billa a ďalšie od 21.12. - 27.12.2024

Prehľad otváracích hodín počas Vianoc v obchodných reťazcoch Kaufland, Lidl, Tesco, Billa či COOP Jednota, špecializovaných obchodoch ako Alza či Ikea, ale aj lekárňach a bankách.

Výluka ako alternatíva štrajku zo strany zamestnávateľa

Kedy a ako môže firma zastaviť prácu, čo to znamená z hľadiska mzdových nákladov a aké sú oznamovacie povinnosti zamestnávateľa, ktorý sa pre výluku rozhodne?

Dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti v roku 2025

Príležitostné práce možno vykonávať aj na základe dohody uzatvorenej mimo pracovného pomeru. Kedy a za akých podmienok po nej možno siahnuť v roku 2025?

Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce od 1. 1. 2025

Sezónne práce je možné vykonávať aj na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá však má určité špecifiká. Aké obmedzenia a iné podmienky Zákonník práce vyžaduje?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky