Ako umelá inteligencia (AI) ovplyvňuje trh práce? Prídu ľudia o svoje miesta? Ako podnikatelia vnímajú zavádzanie AI do firiem a čo pri implementácii podceňujú?
Umelá inteligencia (AI) – spojenie, ktoré sa v poslednom období skloňuje čoraz častejšie. Dostáva sa do rôznych oblastí bežného života a výnimkou nie sú ani firmy. Kým donedávna pre mnohých znamenala len abstraktný pojem a neuvedomovali si, že aj rôzne bežne využívané softvérové nástroje fungujú na princípe tejto technológie, s príchodom aplikácie Chat GPT sa situácia výrazne zmenil. Tento „chatbot“ sa stal pre laikov synonymom umelej inteligencie a rýchlo ju spopularizoval.
No čo presne v praxi AI znamená, ako funguje a ako spolu s inými technológiami ovplyvňuje trh práce? Sú na mieste obavy, že o niekoľko rokov už nebude množstvo povolaní existovať a ľudia tak prídu o svoju prácu? Aj o tom, ako sa mení vnímanie a postoj podnikateľov voči umelej inteligencii, ako sa pozerajú na potrebu jej zavedenia do firiem a čo najčastejšie pri implementácii podceňujú, hovoril Pavol Wimmer, zakladateľ spoločností DNAi, ktorá sa zaoberá práve vývojom riešení so zreteľom na umelú inteligenciu, na podujatí Zručnosti do neznámej budúcnosti organizovanom Združením podnikateľov Slovenska.
Umelá inteligencia do roku 2025 nahradí viac ako polovicu ľudskej činnosti
Roboty, ktoré obsluhujú zákazníkov namiesto čašníkov či predavačov, vítajú hostí na recepcii v hoteli či také, ktoré chodia po sklade a vyskladňujú/naskladňujú tovar. Možno práve takto si mnohí predstavujú fungovanie spoločnosti po zavedení automatizácie a umelej inteligencie. Avšak, spôsoby využitia AI sú oveľa rozmanitejšie, a nejde len o robotov. Pavel Wimmer uvádza, že AI sa snažia používať tak, aby bola schopná zastúpiť akúkoľvek manuálnu, opakujúcu sa prácu a aby vedela riešiť zložité problémy, na ktoré ľudský rozum nestačí, pretože ide o špecifický problém alebo oblasť, ktorá je veľmi komplexná a zložitá.
„Ja osobne mám problém predstaviť si, kde by umelá inteligencia nemohla byť využitá. To, čo vidíme my, je jej obrovský potenciál. Pokiaľ ide o firmy, implementovať ju možno naprieč akoukoľvek organizáciou,“ uvádza P. Wimmer. Svoje tvrdenie podkladá štúdiou Svetového ekonomického fóra, ktoré predpovedá, že do roku 2025 bude 52 % ľudskej činnosti nahradenej umelou inteligenciou a istou mierou robotizácie či automatizácie. Ako si teda predstaviť využitie AI v praxi a aký dopad má na pracovné miesta zamestnancov?
Využitie umelej inteligencie vo firmách - príkladov jej potenciálu nie je málo
P. Wimmer uvádza niekoľko príkladov potenciálu a prínosu umelej inteligencie na základe vlastných skúseností. „Napríklad sme v DNAi pre výrobnú firmu vyvíjali riešenie, ktoré by automatizovalo kontrolu vyrobených dielov. Dnes ich kontrolujú ľudia a často ide len o náhodný výber – každý stý kus, nepozerá sa na každý. To spôsobuje pomerne vysokú mieru chybovosti.“ Navyše zamestnanci - kontrolóri majú často problémy s bolesťami krku a chrbtice, nakoľko osem hodín denne sú sklonení nad mikroskopmi, ktorými dielce prezerajú.
Umelú inteligenciu v tomto prípade možno využiť vo forme aplikácie, ktorá vie z kamerovej snímky automaticky odhaliť defekty v kove, plaste či inom materiáli. A to ešte rýchlejšie a detailnejšie ako človek – objaví aj tie najmenšie nedostatky. Skenuje sa tak každý vyrobený kus, čo významne zníži chybovosť a v neposlednom rade šetrí čas, financie aj zdravie pracovníkov. No zamestnancov v tomto prípade firma neprepustila. „Skôr naopak, pred zavedením AI ich mali nedostatok. Umelá inteligencia im tento problém pomohla riešiť – zastúpila chýbajúcu pracovnú silu a zamestnanci, ktorí kontrolovali súčiastky dovtedy, boli rekvalifikovaní na iný druh práce.“
Podobným spôsobom AI využíva ďalšia výrobná firma, ktorá sa živí výrobou veľkých nádob na uchovávanie vodíka. Podstatné pre nich sú kvalitné zvary. Umelá inteligencia im pomáha tak, že zistí, kadiaľ vedie zvar. Ovláda špecifický röntgen, ktorý zvar zoskenuje a AI vyhodnotí, či je zvnútra v poriadku. Vďaka tomu si táto firma chce udržať pozíciu svetovej jednotky vo svojej oblasti. Technológia sa navyše generálnemu riaditeľovi danej firmy zapáčila natoľko, že má v pláne založiť svetové centrum zamerané na kontrolu zvarov, pričom túto službu bude ponúkať aj konkurencii. Využívať bude síce AI, no tiež vytvorí nové pracovné miesta pre ľudí. Tí budú riešiť zvary v špecifických situáciách, napríklad pri nezvyčajných defektoch, alebo budú posudzovať závažnosť poškodenia zvaru a podobne. „Ide o to, že sa nesnažíme stopercentne nahradiť ľudskú silu. Chceme, aby veľkú časť práce zastala technológia, no niektoré úlohy je lepšie nechať na ľudí,“ vysvetľuje Wimmer.
Umelá inteligencia sa osvedčila aj v predajnej sfére, konkrétne nahradila vzorkovník fasád. Namiesto jednej tabule s ukážkou farby fasády ju pomocou rozšírenej reality zákazník prenesie rovno na svoj dom, čo mu umožní lepšie sa rozhodnúť a firma tak predíde nespokojnosti klientov. Podobným spôsobom funguje rozšírená realita napríklad aj v oblasti bytového dizajnu, kedy si možno konkrétny nábytok virtuálne umiestniť do obývačky či kuchyne a zákazník tak rovno zistí, či sa mu tam hodí, alebo nie.
Zaujímavý spôsob umelej inteligencie je v oblasti školení. DNAi pracuje na riešení pre firmu, ktorá školí zdravotníkov, ako majú obsluhovať jednotku intenzívnej starostlivosti. Cieľom je prepojiť viaceré technológie s AI, konkrétne v tomto prípade virtuálnu realitu, kedy si zamestnanec alebo študent nasadí VR okuliare a stará sa o virtuálneho pacienta, obsluhuje príslušné prístroje a podobne. „Našou úlohou je vytvoriť riešenie tak, aby pacienti reagovali na správanie ošetrujúceho rovnako ako v realite, bude od nich dostávať spätnú väzbu,“ vysvetľuje podnikateľ. Ak teda ošetrovateľ urobí nesprávny krok, virtuálny pacient mu môže aj zomrieť, čo je však oveľa menší problém ako keď pre chybu učňa skoná reálny človek. Podobný spôsob zaškoľovania však môže byť využitý aj v iných odvetviach. „Využíva sa napríklad v jadrových elektrárňach, kde je možné takýmto spôsobom simulovať problém a hľadanie spôsobu jeho urýchleného riešenia - ako predísť ožiareniu, čo robiť pri jadrovej katastrofe, ako postupovať a tak ďalej.“
Veľkým pomocníkom bude umelá inteligencia pri profesii nákupcu. „Budete mať systém, do ktorého nahráte všetky dáta, ktoré máte – položky, cenníky, zľavy, aké máte sklady, aké sú vaše náklady a aká je vaša stratégia. AI informácie spracuje a vytvorí predikciu dopytu, bude predpovedať spoľahlivosť dodávateľov, vytvorí plán objednávok, optimalizuje sklady a bude nachádzať riešenia problémov,“ vysvetľuje P. Wimmer, no dodáva, že nákupcovia o prácu neprídu. „Len im tieto úlohy odpadnú a budú mať novú pracovnú náplň – skontrolovať, čo im vygeneruje AI a zadávať jej pokyny, napríklad, či je potrebné vyjednať s dodávateľom lepšiu cenu a podobne.“
Jedným z hlavných projektov, na ktorých DNAi pracuje, je technológia tzv. digitálnych dvojčiat. Využitie nachádzajú tak vo firmách, ako aj v zdravotníctve či školstve. „Ide o digitálnu dátovú repliku stroja, firmy či osôb. Na základe dát je AI schopná napríklad procesnému inžinierovi ukázať, aký stroj napríklad bude potrebovať výmenu súčiastky, ktorý sa môže čoskoro pokaziť a podobne.“ V zdravotníctve môže ísť o digitálnu verziu pacienta, čo uľahčí prácu lekárom – nebudú musieť od ľudí vyčerpávajúco zisťovať informácie, budú mať viac času riešiť priamo ich problém a nezisťovať informácie o ich životnom štýle. Podobne digitálne dvojčatá môžu fungovať v školstve, kedy sa vytvorí digitálna replika každého žiaka – AI zistí, na čo má študent talent, kde sú jeho slabosti a ktorej oblasti sa možno oplatí venovať viac času, ale aj kedy je pre neho vhodnejšie učiť sa, kedy mu to lepšie „páli“.
Umelá inteligencia má zmysel dokonca aj v pozícii generálnych riaditeľov a konateľov firiem. Pavel vysvetľuje, že sa v ich analýze často objavoval názor, že osoby v postavení CEO by sa niekedy radi porozprávali „sami so sebou“, resp. so svojím lepším „ja“. Najmä pri rozhodovaní sa a riešení špecifických firemných problémov.
Postoj ľudí voči AI zmenila aplikácia Chat GPT, podnikatelia umelú inteligenciu začínajú vnímať ako príležitosť
Vnímanie umelej inteligencie a moderných technológií sa u ľudí postupne mení a podobne je to aj v prípade podnikateľov. Ako uvádza odborník, keď pred dvoma rokmi upozorňovali generálnych riaditeľov spoločností, že nestačí len experimentovať s AI, ale je potrebné začať ju implementovať vo firmách komplexne, pretože inak budú do pár rokov „mimo hru“, neverili tomu a mysleli si, že je to ešte príliš ďaleko. „Po tom, ako sa začalo viac hovoriť o Chat GPT, postoj mnohých sa radikálne zmenil. Vďaka chatovacej aplikácii, kedy na tie najrôznejšie otázky a zadania odpovedá práve umelá inteligencia, majú ľudia možnosť reálne vyskúšať jej „silu“ priamo vo svojom mobile či počítači. Zistili, aká je dobrá a začali ju brať vážne.“
Mnohí stále umelú inteligenciu vnímajú ako hrozbu, no nemálo podnikateľov sa na AI pozerá ako na obrovskú príležitosť a hľadá spôsoby ako ju využiť. Odborník radí uvažovať nad umelou inteligenciou ako nad konkurenčnou výhodou a byť zmene otvorený.
Zamestnanci sa boja o svoje miesto, niektoré pozície zaniknú, no vzniknú nové
Na pamäti však treba mať tiež to, že ide o zásadnú zmenu vo firme, o ktorej treba jasne a otvorene hovoriť so zamestnancami. Pravdepodobne totiž budú mať obavy o svoje pracovné miesto, ktoré sú podľa Pavla často neopodstatnené. Vtedy im treba vysvetľovať a prízvukovať, že o svoju prácu neprídu, len ju budú robiť inak alebo sa im zjednoduší a oni budú mať viac času na komunikáciu so zákazníkom, obchodnými partnermi a podobne.
Na druhej strane, nástup AI bude predstavovať aj isté zmeny v zručnostiach a vedomostiach ľudí. Mnohé profesie, prirodzene, zaniknú, no vzniknú zas nové. Podľa P. Wimmera preto budú v najbližších rokoch kľúčové vlastnosti kreativita, kritické myslenie a vedieť používať nástroje a technológie – čiže, ako umelej inteligencii zadávať požiadavky či aké otázky jej klásť. „V blízkej dobe bude automatizovaná monotónna práca, tá bude rýchlo nahradená, neskôr zasa príliš komplexná a zložitá, na ktorú ľudský mozog nemá kapacitu a niektoré špecifické činnosti ešte zostanú v rukách ľudí,“ predpokladá odborník. Do popredia sa dostanú najmä mäkké zručnosti, ako prispôsobivosť (adaptabilita), komunikatívnosť či tímová práca a tomu sa musí prispôsobovať aj vzdelávanie a školský systém.
Problém by mohol nastať pri starších zamestnancoch, ktorí už majú roky skúseností v istej profesii a len ťažko sa im od nej bude odchádzať. No podľa Wimmera budú ľudia potrební aj pri trénovaní a vylaďovaní umelej inteligencie. Aj ju totiž treba veci najskôr naučiť. Skúsenosti dlhoročných zamestnancov ju pomôžu zdokonaliť. „Môže ísť taktiež o niekoho, kto celý život pracoval vo výrobe. Posudzoval napríklad spomínane zvary. Keď nastanú isté špecifické situácie, ktoré AI nebude vedieť zohľadniť, vtedy bude ten zvar posudzovať tento človek, bude riešiť situáciu podľa svojich skúseností.“
Zároveň si myslí, že ak aj isté pozície zaniknú, ľudia budú mať viac priestoru využiť svoj talent alebo sa venovať tomu, čo ich baví. Ak napríklad existuje niekto, koho baví práca v záhrade, možno nájde uplatnenie na moderných hydroponických farmách, kde sa opäť generujú nové pozície a profesie.
Technológie a umelá inteligencia môžu byť prínosom, no tiež hrozbou
Umelá inteligencia môže byť veľmi prospešná, mnohé procesy vie zjednodušiť a urýchliť. No netreba zabúdať, že sa z nej veľmi rýchlo môže stať „zbraň“ – ako asi každá technológia, aj AI je zneužiteľná. „Myslím si, že ešte nie sme tak ďaleko, aby sa AI vymkla spod kontroly. Ale vývoj ide neskutočne rýchlo dopredu a netrúfam si predpovedať, kedy a či také niečo nastane,“ dodáva odborník. Je podľa neho dôležité nevylučovať ľudský prvok, niektoré rozhodnutia by stále mal robiť človek a istým spôsobom nad AI držať kontrolu. A v neposlednom rade, snažiť sa o využitie umelej inteligencie pre dobro ľudstva, používať ju tak, aby svet zlepšovala.
