Ako postupovať, ak vám obchodný partner nezaplatil faktúru (pohľadávku)? Aký to má vplyv na základ dane, či na povinnosť tvorby opravnej položky k pohľadávkam?
Pomerne častým javom u podnikateľov na Slovensku sú nezaplatené faktúry (t. j. pohľadávky) v účtovníctve. V praxi sa často stáva, že faktúry sú zaplatené neskôr, ako je dátum ich splatnosti, alebo vôbec.
V článku sa zameriame predovšetkým na vymáhanie pohľadávok, ako aj na to, aké povinnosti vyplývajú podnikateľovi z neuhradenej faktúry v účtovníctve.
Čo je to pohľadávka?
Pohľadávka je právo účtovnej jednotky (fyzickej, ako aj právnickej osoby) požadovať od druhej osoby (napr. obchodného partnera) plnenie určitého záväzku. Pohľadávka môže byť podľa doby splatnosti:
- krátkodobá (pohľadávky, ktoré sú inkasované do jedného roka, resp. 365 dní),
- dlhodobá (iná pohľadávka, ako krátkodobá).
V prípade, ak chce podnikateľ predísť neuhradeným pohľadávkam a ich vplyvu na fungovanie jeho podnikateľskej činnosti, môže vystaviť zálohovú faktúru pred samotným dodaním tovaru alebo služby. Viac informácií nájdete v článku Zálohové faktúry (predfaktúry)
Ďalšou možnosťou je poistenie pohľadávok. Cena poistenia pohľadávok sa pritom pohybuje rádovo v desatinách percenta poisteného obratu, spravidla je to pod 1 % z realizovaného obchodu. Ako však vymôcť nezaplatené faktúry (pohľadávky), si popíšeme ďalej v článku.
Ako môže podnikateľ vymôcť nezaplatené faktúry (pohľadávky)?
V prípade, ak ide o obchodného partnera, s ktorým má podnikateľ dobré obchodné vzťahy, možno na začiatok stačí len daného obchodného partnera telefonicky kontaktovať a pripomenúť, že faktúra (pohľadávka) je po dátume splatnosti a spýtať sa na predpokladaný dátum jej úhrady.
Napriek tomu, že žiaden zo zákonov neukladá povinnosť posielať obchodným partnerom, ktorí neuhradili faktúry (pohľadávky) upomienky, či predžalobné výzvy a je možné ihneď po splatnosti faktúry podať žalobu na súd, v praxi je odporúčané urobiť aj tieto kroky, ktoré môžu podnikateľovi priniesť dlžné peniaze za faktúru oveľa skôr.
Odporúčané kroky pre vymoženie nezaplatenej faktúry (pohľadávky) pred podaním žaloby na súd, ktoré môže podnikateľ vykonať:
- upomienka – nemá predpísané zákonom formálne ani obsahové náležitosti a môže byť teda zaslaná v akomkoľvek znení a v akejkoľvek forme,
- pokus o zmier – podnikateľ posiela, ak obchodný partner nereaguje na zaslané upomienky a v prípade, ak chce vyriešiť problém neuhradenej faktúry dohodou,
- predžalobná výzva – môže, ale nemusí ju vyhotoviť právne oddelenie, ak ho podnikateľ má, alebo môže byť vyhotovená prostredníctvom externej advokátskej kancelárie.
Viac informácií o upomienke, pokusu o zmier a predžalobnej výzve nájdete v článku Upomienka na zaplatenie faktúry, pokus o zmier a predžalobná výzva
Podanie žaloby o zaplatenie neuhradenej faktúry (pohľadávky) na súd
Ak podnikateľ vykonal aj odporúčané kroky, ale obchodný partner napriek tomu nereagoval, je čas na podanie žaloby na súd o zaplatenie faktúry (pohľadávky).
Podanie žaloby na súd už má stanovené povinné náležitosti, medzi ktoré patrí napr. presné označenie súdu, či žalobcu a žalovaného, ako aj uvedenie veci a skutkových okolností a dôkazov na podporu svojich tvrdení a žalobný návrh (čo požadujete od žalovaného – obchodného partnera). S podaním žaloby je spojené aj zaplatenie súdneho poplatku, a to vo výške 6 % z istiny, najmenej však 16,50 €.
Výsledkom podanej žaloby na súd môže byť platobný rozkaz alebo rozsudok na peňažné plnenie, na základe ktorých môže podnikateľ (žalobca) podať návrh na vykonanie exekúcie.
Viac informácií o tom, ako postupovať pri podaní žaloby o zaplatenie neuhradenej faktúry na súd, či o možných alternatívach k súdnemu vymáhaniu dlžnej pohľadávky si môžete prečítať v článku Postup pri vymáhaní splatnej pohľadávky
Ako vplýva neuhradená faktúra (pohľadávka) na základ dane v jednoduchom, resp. podvojnom účtovníctve?
V prvom rade musíme upozorniť na to, že neuhradená faktúra (pohľadávka) má iný vplyv na základe dane u podnikateľa, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a iný vplyv u podnikateľa, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva.
Neuhradená faktúra (pohľadávka) vplýva na základ dane u podnikateľa nasledovne:
- ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva: ovplyvňuje základ dane až po jej úhrade odberateľom, nakoľko v prvom momente – t. j. v momente vystavenia faktúry, vstupuje len do knihy pohľadávok. Faktúra (pohľadávka) až po jej inkase vstupuje do príjmov a ovplyvňuje tým základ dane,
- ak účtuje v sústave podvojného účtovníctva: ovplyvňuje základ dane hneď po jej vystavení a zaúčtovaní. Uvedené znamená, že vstupuje do výnosov (príjmov), a to bez ohľadu na jej úhradu (inkaso).
Na druhej strane musíme upozorniť aj na to, že na základ dane vplývajú aj neuhradené záväzky, ak podnikateľ účtuje v sústave podvojného účtovníctva. V prípade, že podnikateľ eviduje neuhradené záväzky, ktorých od dohodnutej lehoty splatnosti záväzku do konca zdaňovacieho obdobia uplynula doba dlhšia ako 360 dní, je povinný zvýšiť základ dane najmenej o 20 % z menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti. Viac informácií o úprave základu dane o neuhradené záväzky si môžete prečítať v článku Pripočítateľné položky a neuhradené záväzky.
Tvorba opravných položiek k neuhradeným pohľadávkam
Podnikateľ (účtujúci v sústave podvojného účtovníctva) tvorí na základe zásady opatrnosti, v prípade, ak je možné predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho oceneniu v účtovníctve, opravnú položku aj k pohľadávkam. Zákon o účtovníctve tiež upravuje, že opravné položky sa zrušia alebo sa zmení ich výška, ak nastane zmena predpokladu zníženia hodnoty.
Opravná položka k pohľadávka sa tvorí v podľa postupov účtovania najmä prípade:
- ak je opodstatnené predpokladať, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí,
- spornej pohľadávky voči dlžníkovi, s ktorý vedie spor o uznanie.
Tvorba opravných položiek, ich čerpanie a zúčtovanie patrí k závierkovým účtovným prípadom, pričom z účtovného hľadiska sú opravné položky tvorené k pohľadávkam do nákladov (účtovanie na účty 547/391), a to v plnej alebo čiastočne neuhradenej sume pohľadávky. Je však potrebné, aby podnikateľ viedol analytickú evidenciu k nákladovému účtu, do ktorého zaúčtoval tvorbu opravnej položky, a tým ich rozdelil na:
- daňovo uznané opravné položky k pohľadávkam,
- ostatné opravné položky k pohľadávkam (daňovo neuznané opravné položky).
Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) je daňovým výdavkom u podnikateľa tvorba opravných položiek najmä k:
- nepremlčaným pohľadávkam,
- pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a pohľadávkam voči dlžníkom, ktorým bol súdom určený splátkový kalendár.
Ostatné tvorené opravné položky, ktoré nie sú uvedené v § 20 zákona o dani z príjmov, nie sú daňovým výdavkom podnikateľa a patria medzi tzv. pripočítateľné položky.
Tvorba opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam
Podľa § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov tvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí a ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov je daňovým výdavkom, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako:
- 360 dní: vo výške 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,
- 720 dní: vo výške 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,
- 1080 dní: vo výške 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej nesplatenej časti bez príslušenstva,
Pričom lehota od splatnosti pohľadávky sa počíta odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti (napr. splatnosť pohľadávky je 1.5.2020, dni po splatnosti sa počítajú od 2.5.2020 – vrátane).
Podľa § 20 ods. 22 zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom aj tvorba opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky, do výšky 100 % hodnoty príslušenstva alebo jeho neuhradenej časti, ak:
- bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov,
- existuje riziko, že ho dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí,
- od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako 1080 dní alebo od splatnosti príslušenstva uplynula doba dlhšia ako 1080 dní.
Viac informácií o opravných položkách k pohľadávkam spolu s praktickými príkladmi nájdete v článku Opravné položky k pohľadávkam (účtovné a daňové hľadisko)
Kedy je možné odpísať nepremlčané pohľadávky?
Podnikateľ si môže do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov zahrnúť aj odpis nepremlčaných pohľadávok v menovitej hodnote bez príslušenstva alebo jej neuhradenej časti, ak sú splnené tieto podmienky:
- pohľadávka vznikla po 1.1.2004 (vrátane),
- uplynula zákonom stanovená lehota splatnosti pohľadávky (nad 360 dní, nad 720 dní, nad 1080 dní),
- pohľadávka je zahrnutá do zdaniteľných príjmov,
- na pohľadávku je možné tvoriť daňovú opravnú položku,
- ide o rizikovú pohľadávku.
Odpis pohľadávok nie je možné zaradiť do daňových výdavkov podnikateľa, ak ide o pohľadávky nadobudnuté postúpením a na pohľadávky, ktoré možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami.
Do daňových výdavkov si môže podnikateľ zahrnúť aj odpis príslušenstva pohľadávky, a to do výšky daňovej opravnej položky.
