Tvorba rezervy na nevyčerpané dovolenky

V akej výške a kedy je potrebné vytvoriť rezervu na nevyčerpané dovolenky? Sú rezervy na nevyčerpané dovolenky daňovým výdavkom a ako sa účtujú?

Čo sú to rezervy?

Zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov definuje rezervy ako záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou. Rezervy sú záväzky, teda pasíva a nemajú aktívny zostatok.

Rezervy sú predmetom dokladovej inventúry a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť. Vzťahujú na povinnosti vyplývajúce zo všeobecných záväzných právnych predpisov, z uzavretých zmlúv alebo z dobrovoľného rozhodnutia účtovnej jednotky splniť si povinnosť voči tretím stranám. Rezervy, ktoré môžu účtovné jednotky tvoriť sú napríklad: rezervy na rabaty a bonusy, rezervy na obstaranie majetku, keď nie je známa presná suma alebo čas splatnosti záväzku, rezervy na náklady súvisiace so zostavením účtovnej závierky (napríklad overenie audítorom) a ďalšie.

Rezervy sú účtovné jednotky povinné vytvárať (účtovať) ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, t. j. v prípade kalendárneho roka k 31.12. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa z dôvodu upravujúcich závierkových účtovných prípadov účtuje nielen tvorba rezervy, ale aj úprava výšky rezervy.

Viac o rezervách sa dočítate v článku Rezervy.

Rezerva na nevyčerpané dovolenky – kedy sa tvoria a výpočet

Rezervy na nevyčerpané dovolenky tvoria zamestnávatelia účtujúci v sústave podvojného účtovníctva. Zamestnávatelia vedúci daňovú evidenciu alebo účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva nemusia rezervy na nevyčerpané dovolenky tvoriť. Rezervy na nevyčerpané dovolenky tvoria zamestnávatelia, ktorí ku koncu účtovného obdobia evidujú nevyčerpané dovolenky svojich zamestnancov. Okrem rezervy na nevyčerpané dovolenky tvorí účtovná jednotka aj rezervu na poistné a príspevky na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré platí zamestnávateľ.

Zamestnávateľ však vo väčšine prípadov nevie presne určiť, kedy budú jeho zamestnanci dovolenku čerpať a v akej výške bude náhrada ich mzdy. V súlade s Opatreniami MF SR zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92 (ďalej len „postupy účtovania v sústave PÚ“), sa môžu rezervy oceniť odhadom, ak nie je známa presná výška tohto záväzku, pričom výška vytvorenej rezervy musí byť v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka pri zohľadnení rizík a neistôt.

Z toho dôvodu sa aj rezervy na nevyčerpané dovolenky oceňujú odhadom. V praxi sa zvykne na výpočet odhadu rezervy na nevyčerpané dovolenky používať priemerný zárobok za posledný kalendárny štvrťrok (ak je účtovným obdobím kalendárny rok). Odhad je však možné počítať aj s inou hodnotou, ktorá nie je v rozpore s účtovnými zásadami.

Viac o dovolenkách zamestnancov sa dočítate v článku Dovolenka v roku 2021 – na koľko dní má zamestnanec nárok?.

Účtovanie rezerv na nevyčerpané dovolenky

V súlade s postupmi účtovania v sústave PÚ musí mať účtovná jednotka spôsob výpočtu rezerv na nevyčerpané dovolenky upravený vo vnútornom predpise, pričom rezerva sa môže použiť len na účel, na ktorý bola vytvorená.

Rezervy na nevyčerpané dovolenky sa účtujú ako mzdové náklady so súvzťažným zápisom na účte krátkodobých rezerv. Použitie rezervy sa účtuje na ťarchu vecne príslušného účtu rezerv so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu záväzkov. Zrušenie vytvorenej rezervy na nevyčerpanú dovolenku sa účtuje opačným zápisom ako vytvorenie rezervy.

Na účtovanie o rezervách na nevyčerpané dovolenky sa používa účet 323 – Krátkodobé rezervy, keďže nevyčerpanú dovolenku možno vyčerpať spravidla do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

V prípade, ak sú skutočné záväzky z titulu nevyčerpaných dovoleniek v nasledujúcom účtovnom období vyššie ako vytvorená rezerva, rozdiel sa zaúčtuje na vecne príslušný účet nákladov, ku ktorému vzniknutý záväzok prislúcha.

Príklad na výpočet rezervy na nevyčerpané dovolenky a jej účtovanie

Zamestnávateľ zamestnáva jedného zamestnanca, pre ktorého platí nasledovné:

• pracovný čas zamestnanca je 8 hodín,
• zamestnanec má 12 dní nevyčerpanej dovolenky,
• priemerný hodinový zárobok zamestnanca za predchádzajúci štvrťrok bol 8,50 eur.

Zamestnávateľ vytvorí rezervu na nevyčerpanú dovolenku zamestnanca vo výške 816,00 eur (8 hodinový pracovný čas x 12 dní nevyčerpanej dovolenky x priemerný hodinový zárobok 8,50 eur).

Zamestnanec v nasledujúcom roku čerpal dovolenku z minulého roka (8 dní), a to v mesiaci január nasledujúceho kalendárneho roka. Zvyšné 2 dni dovolenky zamestnanec nevyčerpal do konca nasledujúceho kalendárneho roka, teda mu zaniklo právo čerpať si ich.

Zamestnávateľ v nasledujúcom roku použije rezervu na nevyčerpané dovolenky vo výške 680,00 eur (8 hodinový pracovný čas x 10 dní čerpanej dovolenky x priemerný hodinový zárobok 8,50 eur) a rezervu na zdravotné a sociálne poistenie vo výške 239,36 eur (35,20 % z 680,00 eur). Zvyšné rezervy zamestnávateľ ku koncu kalendárneho roka zruší.

Okrem rezervy na nevyčerpanú dovolenku je zamestnávateľ povinný vytvoriť rezervu na poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca. Rezerva na poistné z titulu nevyčerpanej dovolenky bude vo výške 287,23 eur (35,20 % z 816,00 eur).

Zaúčtovanie rezerv na príslušné účty s ich sumami je uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Viac o účtovaní miezd a odvodov sa dočítate v článku Účtovanie miezd a odvodov.

Daňové posúdenie rezerv na nevyčerpané dovolenky

V súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov § 20, ods. 9 a) sú rezervy na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca daňovým výdavkom.

Uvedené znamená, že rezervy na nevyčerpané dovolenky vrátane poistného a príspevkov:

• pri tvorbe a zvýšení spôsobujú nárast nákladov, a tak znižujú výsledok hospodárenia (znižujú aj základ dane a daňovú povinnosť),
• pri zrušení a znížení spôsobujú zníženie nákladov, a tak znižujú výsledok hospodárenia (zvyšujú aj základ dane a daňovú povinnosť).

Rezervy na nevyčerpané dovolenky pri ich použití nemajú vplyv na základ dane (účtujú sa len súvahovo, nie výsledkovo). Keďže boli súčasťou daňových výdavkov v predchádzajúcom účtovnom období, nasledujúce účtovné obdobie tak základ dane už neovplyvnia.