Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (dovolenkový priemer)

Ako sa vypočíta priemerný hodinový zárobok, priemerný mesačný zárobok, či pravdepodobný zárobok a kedy sa používajú?

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely potrebuje poznať zamestnávateľ, ako aj zamestnanec, nakoľko sa používa na určenie výšky náhrady mzdy zamestnanca pri prekážkach v práci, dovolenke, či výpočte odstupného a pod. Pravidlá a výpočet priemerného zárobku upravuje § 134 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely – kedy ho potrebujeme poznať?

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely je dôležitá mzdová veličina, ktorá sa používa na určenie výšky náhrady mzdy vo viacerých prípadoch. Zamestnávateľ potrebuje poznať priemerný zárobok predovšetkým na určenie:

• náhrady mzdy za dovolenku,
• náhrady mzdy za sviatok,
• náhrady mzdy za prácu nadčas,
• náhrady mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, či zamestnanca,
• výšky odstupného a odchodného,
• doplatku mzdy pri výkone inej práce (napr. ak je zamestnanec preradený na inú prácu z dôvodu ohrozenia chorobou z povolania, či karanténneho opatrenia a jeho mzda po preradení je nižšia ako mzda podľa pracovnej zmluvy),
• a iné.

Výpočet priemerného zárobku na pracovnoprávne účely

Podľa § 134 ods. 1 zamestnávateľ zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Z uvedeného teda vyplýva, že potrebujeme určiť:

• rozhodujúce obdobie,
• mzdu zúčtovanú zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období, a
• počet odpracovaných hodín v rozhodujúcom období.

Určenie rozhodujúceho obdobia na výpočet priemerného zárobku

Rozhodujúcim obdobím pre výpočet priemerného zárobku na pracovnoprávne účely je kalendárny štvrťrok, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom sa zisťuje (resp. použije) priemerný zárobok. Výška priemerného zárobku sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka. Pre lepšie pochopenie, ako zistiť rozhodujúce obdobie, si pozrite nasledovnú tabuľku:

Pozor, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok, ktorého výpočet uvádzame ďalej v článku.

Príklad na určenie rozhodujúceho obdobia na výpočet priemerného zárobku na pracovnoprávne účely v roku 2021:

Zamestnanec čerpal v období od 7.7.2021 do 18.7.2021 dovolenku. Priemerný zárobok na výpočet náhrady za dovolenku sa zisťuje v tomto prípade k 1.7.2021 a rozhodujúce obdobie na výpočet priemerného zárobku je apríl až jún 2021 (II. štvrťrok 2021).

Určenie mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období

Do mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období pre účely výpočtu priemerného zárobku sa započítava:

• hrubá mzda, ktorú zamestnanec dosiahol v rozhodujúcom období,
• peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy, ktorá bola zamestnancovi vyplatená v rozhodujúcom období,
• alikvotná časť mzdy, ktorá sa vzťahuje na dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok (napr. mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov).

Upozorňujeme, že do mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu pre výpočet priemerného zárobku sa nezapočítava napr. mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, cestovné náhrady, daňový bonus na dieťa, náhrady mzdy (za dovolenku, sviatok, a pod.) a pod.

Určenie počtu odpracovaných hodín v rozhodujúcom období

Do počtu odpracovaných hodín v rozhodujúcom období pre účely výpočtu priemerného zárobku sa započítava doba, počas ktorej zamestnanec vykonával prácu, či doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas.

Upozorňujeme, že do počtu odpracovaných hodín pre výpočet priemerného zárobku sa nezapočítava čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku a samozrejme neodpracované hodiny z dôvodu dovolenky, či PN, OČR a pod.

Spôsob výpočtu priemerného zárobku na pracovnoprávne účely

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, ktorý sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Priemerný hodinový zárobok vypočítame teda nasledovne:

V prípade, že je potrebné podľa pracovnoprávnych predpisov použiť priemerný mesačný zárobok (nie priemerný hodinový zárobok, napr. pri určení odstupného), postupuje sa pri výpočte tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Nakoľko je priemerný počet pracovných dní pripadajúcich v roku na jeden mesiac na jeden mesiac v priemere 21,74, pri 8 – hodinovom pracovnom čase je priemerný počet pracovných hodín v roku na jeden mesiac je 173,92 (21,74x8), pri 7,5 – hodinovom pracovnom čase je 163,05 atď.

Pozor, v prípade, ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, zamestnávateľ je povinný zvýšiť priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.

Príklad na výpočet priemerného hodinového zárobku na pracovnoprávne účely v roku 2021:

Zamestnanec Ernest v júli 2021 čerpal 5 dni dovolenky. Aká bude výška priemerného hodinového zárobku na výpočet náhrady za dovolenku? V II. štvrťroku 2021 bola výška jeho priemerného hodinového zárobku 5 € (vypočítaná z údajov za I. štvrťrok).

V tabuľkách si najprv uvedieme prehľad počtu odpracovaných hodín a prehľad hrubých miezd zamestnanca v II. štvrťroku 2021, nakoľko práve ten je rozhodujúcim obdobím pre výpočet priemerného hodinového zárobku, ktorý potrebuje zamestnávateľ poznať pri výpočte náhrad v III. štvrťroku (t. j. v júli až septembri).

Priemerný hodinový zárobok zamestnanca vypočítame nasledovne: súčet hrubých miezd (800 € + 800 € +814,55 €) – náhrada za dovolenku (160 €)/ súčet odpracovaných hodín (160 hodín +168 hodín + 144 hodín) =2 254,55 € /472 hodín = 4,7766 € / hod.

Zamestnanec Ernest dostane za 5 dní dovolenky náhradu mzdy vo výške 191,06 € (5 dní x 8 hodín x 4,7766 €).

Pravdepodobný zárobok na pracovnoprávne účely – ako sa počíta?

Ako sme uviedli už vyššie v článku, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zisťuje zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Príklad na výpočet pravdepodobného zárobku v roku 2021:

Jana je zamestnaná u svojho zamestnávateľa už dlhšie, avšak v prvom štvrťroku 2021, t. j. koncom januára 2021 ochorela a preto bola práceneschopná. V tomto štvrťroku odpracovala len 15 dní/120 hodín v januári 2021 a jej hrubá mzda bola 600 €. Ako sa jej určí priemerný hodinový zárobok na pracovnoprávne účely k 1.4.2021?

Nakoľko Jana v 1. štvrťroku neodpracovala 21 dní alebo 168 hodín, určí sa jej pravdepodobný zárobok (nie priemerný hodinový zárobok) k 1.4.2021, a to nasledovným výpočtom: 600 € / 120 hodín = 5 €/ hod.

Priemerný mesačný čistý zárobok zamestnanca – kedy sa používa a ako ho vypočítať?

V prípade, ak na účely výpočtu peňažných plnení je potrebné vychádzať z mesačného čistého zárobku zamestnanca, zisťuje sa tento zárobok z priemerného mesačné zárobku odpočítaním súm:

• poistného na sociálne poistenie,
• príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie,
• preddavku poisteného na zdravotné poistenie, a
• preddavku na daň z príjmov fyzických osôb,

vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.