Nepostihnuteľné sumy (pri exekučných zrážkach) od 1.1.2016

Zamestnávateľovi niekedy môže vzniknúť povinnosť vykonávať zo mzdy zamestnanca exekučné zrážky. Zamestnancovi sa však nemôže zraziť tzv. „nepostihnuteľná suma“, ktorú zamestnávateľ musí vedieť vypočítať.

Zrážky zo mzdy sú bežným spôsobom vykonávania exekúcie

Jedným zo základných spôsobov vykonávania exekúcie sú zrážky zo mzdy. Spôsob vykonávania exekučných zrážok zamestnávateľom zo mzdy zamestnanca je legislatívne upravený v § 276 až 302 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a § 66 až 92 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Exekútor poverený vykonaním exekúcie doručí exekučný príkaz na vykonávanie zrážok zo mzdy povinnému (osoba, ktorej sa vykonávajú zrážky zo mzdy), oprávnenému (osoba, v prospech ktorej sa vykonávajú zrážky zo mzdy) a platiteľovi mzdy (zamestnávateľ povinného). Povinný stráca dňom, keď sa zamestnávateľovi doručí príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok. Odo dňa doručenia exekučného príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnávateľ vykonáva zo mzdy povinného určené zrážky a nevypláca zrazené sumy povinnému, ale vypláca ich oprávnenému.

Zamestnancovi nie je možné zraziť celú výšku čistej mzdy

Zamestnávateľ vykonáva exekučné zrážky z čistej mzdy zamestnanca, ktorá sa vypočíta tak, že od hrubej mzdy sa odpočíta poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné na sociálne zabezpečenie a preddavok na daň z príjmov fyzických osôb. Na účely exekučných zrážok sa do čistej mzdy povinného započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítavajú sa do nej prídavky na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, predovšetkým cestovné náhrady pri pracovných cestách.

Keď zamestnávateľ takto vypočíta čistú mzdu zamestnanca na účely exekučných zrážok, musí pri vykonávaní zrážky vziať do úvahy tzv. „základnú (nepostihnuteľnú) sumu“, ktorú z jeho čistej mzdy nesmie zraziť. Spôsob výpočtu nepostihnuteľnej sumy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, ustanovuje nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády o rozsahu zrážok zo mzdy“).

Výška nepostihnuteľnej sumy, ktorá sa nesmie zamestnancovi zraziť zo mzdy

Ako sme uviedli, spôsob výpočtu nepostihnuteľnej sumy ustanovuje nariadenie vlády o rozsahu zrážok zo mzdy. Novelou nariadenia vlády o rozsahu zrážok zo mzdy účinnou od 1. januára 2016 sa výška základnej (nepostihnuteľnej) sumy zvýšila zo 60 % na 100 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky (ďalej len „platné životné minimum“). Výška životného minima je aktuálne 198,09 eura. Výška nepostihnuteľnej sumy 198,09 eura pri výkone exekučných zrážok zo mzdy sa ešte upravuje v závislosti od toho, či povinný (zamestnanec) poskytuje výživné, či sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov a či je povinný poberateľom dôchodkových dávok.

V nižšie uvedenej tabuľke uvádzame spôsob výpočtu a výšku všetkých nepostihnuteľných súm odvíjajúcich sa od aktuálnej výšky životného minima 198,09 eura osobitne pre povinných, ktorí nie sú poberateľmi dôchodkových dávok a povinných, ktorí sú poberateľmi dôchodkových dávok a spoločne pre povinných pri pokutách za priestupky. Tieto sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty smerom nadol.

Ak ide o výživné na maloleté dieťa, pri výpočte nepostihnuteľnej sumy sa uplatňuje osobitný spôsob výpočtu. Nepostihnuteľná suma, ak ide o výživné na maloleté dieťa, je 70 % zo 60 % z platného životného minima (inak povedané, po matematickom zjednodušení je to 42 % z platného životného minima). V súčasnosti je to suma 83,19 eur a pri exekučných zrážkach z dôvodu výživného na maloleté dieťa sa vzťahuje na povinného bez ohľadu na to, či je alebo nie je poberateľom dôchodkových dávok.

Z čistej mzdy zamestnanca po odpočítaní nepostihnuteľnej sumy nemožno zraziť tretinu

Zvyšok čistej mzdy zamestnanca, z ktorej možno vykonať exekučné zrážky, sa vypočíta ako rozdiel čistej mzdy zamestnanca a nepostihnuteľnej sumy upravenej o jej prípadné navýšenia. Ak je zvyšok čistej mzdy záporný alebo rovný nule, zrážku zo mzdy zamestnanca nemožno vykonať. Kladný zvyšok čistej mzdy zamestnanca sa na účely vykonania exekučných zrážok zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma (ďalej len „zvyšok čistej mzdy“), aby ju bolo možné rozdeliť na tri tretiny.

Na vymoženie neprednostných pohľadávok možno zraziť oprávnenému len jednu tretinu zvyšku čistej mzdy. Na vymoženie prednostných pohľadávok je možné zo zvyšku čistej mzdy zraziť až dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa prednostné pohľadávky spolu s neprednostnými pohľadávkami z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy. Posledná tretina zvyšku čistej mzdy vždy zostáva zamestnancovi (fakticky teda jedna tretina zvyšku čistej mzdy a celá nepostihnuteľná suma). Tomuto spôsobu vykonávania exekučných zrážok zo mzdy zamestnanca za hovorí tzv. „tretinový systém“.

Prednostnými pohľadávkami podľa § 71 ods. 2 Exekučného poriadku sú:

• pohľadávky výživného,
• pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,
• pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,
• pohľadávky daní, poplatkov, cieľ, poistného.

Pri vysokej čistej mzde sa vykonajú zrážky nad určitú sumu bez obmedzenia

Zamestnávateľ vykonávajúci zrážky zo mzdy zamestnanca musí okrem iného prihliadať aj na sumu vyššie spomínaného zvyšku čistej mzdy zamestnanca, teda rozdielu medzi jeho čistou mzdou a nepostihnuteľnou sumou. Podľa § 71 ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 3 nariadenia vlády o rozsahu zrážok zo mzdy zároveň platí, že zvyšok čistej mzdy zamestnanca presahujúci 150 % zo sumy platného životného minima sa zrazí bez obmedzenia (v súčasnosti je to suma 297,13 eura).

Ak teda suma zvyšku čistej mzdy zamestnanca presahuje 150 % sumy platného životného minima, rozdelí sa zvyšok čistej mzdy na dve časti. Na prvú časť nepresahujúcu 150 % sumy platného životného minima sa uplatnia vyššie uvedené ustanovenia o tretinovom systéme. Z druhej časti zvyšku čistej mzdy presahujúcej sumu 150 % platného životného minima je možné vykonať zrážky bez akéhokoľvek obmedzenia.

Príklad na výpočet exekučných zrážok vykonávaných zo mzdy zamestnanca pri neprednostnej pohľadávke

Zamestnanec má manželku, s ktorou vyživujú jedno nezaopatrené dieťa. Nie je poberateľom dôchodkových dávok. Výška čistej mzdy zamestnanca v danom mesiaci je 500 eur. Zamestnávateľ je na základe exekučného príkazu povinný zamestnancovi zo mzdy zraziť neprednostnú pohľadávku v sume 100 eur a vyplatiť ju oprávnenému.

Príklad na výpočet exekučných zrážok vykonávaných zo mzdy zamestnanca pri prednostnej pohľadávke

Zamestnanec má manželku, s ktorou vyživujú jedno nezaopatrené dieťa. Nie je poberateľom dôchodkových dávok. Výška čistej mzdy zamestnanca v danom mesiaci je 500 eur. Zamestnávateľ je na základe exekučného príkazu povinný zamestnancovi zo mzdy zraziť prednostnú pohľadávku v sume 100 eur a vyplatiť ju oprávnenému.