Čo je zmenka, aké musí spĺňať náležitosti, akú má splatnosť a aké sú riziká jej zneužitia?
Čo je zmenka a kde je upravená?
Právna úprava týkajúca sa zmenky je obsiahnutá v právnom predpise č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon“), ktorý vychádza zo ženevských zmenkových a šekových dohôd. Vymedzuje právnu úpravu cudzej a vlastnej zmenky, jej obsahové náležitosti, pravidlá jej používania, vymáhania i splatnosti.
Uvedený zákon však nedefinuje samotný pojem zmenka. Vo všeobecnosti ju možno charakterizovať ako listinu – obchodovateľný cenný papier, z ktorého jej majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v nej uvedenej, a to voči osobe, ktorá na túto listinu napísala svoje záväzkové vyhlásenie a podpísala ju (t. j. voči vystaviteľovi zmenky). Jej podstatou je teda záväzok určitej osoby (dlžníka) zaplatiť majiteľovi/príjemcovi (veriteľovi) zmenky v určenom mieste a čase sumu určenú v zmenke (zmenkovú sumu).
Upozornenie: V prípade zmenky prichádza do úvahy iba peňažné plnenie (nie nepeňažné plnenie).
Aké je využitie zmenky?
Zmenky sú v obchodnom sektore praktickým inštitútom a majú celkom širokú použiteľnosť. Medzi podnikateľmi sa najčastejšie využívajú na:
- sprostredkovanie platby – platobný prostriedok (obchodné zmenky) alebo
- sprostredkovanie pôžičky (finančné zmenky).
Dôležitú rolu hrajú napríklad aj v procese vymáhania pohľadávok (kaučné zmenky), pretože ide o jednoduchý spôsob zaistenia obchodného záväzku v prípade, že dlžník svoj záväzok v stanovenej lehote nezaplatí. Okrem toho sa v praxi často využívajú zmenky aj ako forma zabezpečenia pohľadávky (blankozmenky) - ako istota pre prípad, ak nebude splnená iná zmluvná povinnosť.
Pokiaľ ide o vymáhanie zmenky, tak toto je možné realizovať súdnou cestou. Do 1. 7. 2016 bolo možné podať na súd návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, o ktorom bolo rozhodované v skrátenom konaní. Právna úprava účinná od júla 2016 však vypustila (odstránila) zmenkový platobný rozkaz. Aktuálne je tak potrebné zmenku vymáhať na súde na základe podania žaloby, ktorej prílohou je originál zmenky. V žalobe treba okrem iného uviesť aj opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu so žalovaným (dlžníkom), t. j. na základe akého právneho vzťahu došlo k vystaveniu zmenky (napr. že veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku na základe ústnej dohody, bez podpísania zmluvy o pôžičke a dlžník iba vystavil veriteľovi zmenku). Okrem toho je možné využiť aj klasický platobný rozkaz (skrátené konanie), t. j. podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie zmenkovej sumy (spolu s predložením zmenky). V prípade, že súd vydá rozsudok alebo platobný rozkaz (po splnení zákonných podmienok) a dlžník napriek tomu nesplní svoju povinnosť (nezaplatí veriteľovi v určenej lehote zmenkovú sumu), môže veriteľ po nadobudnutí jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, podať návrh na vykonanie exekúcie (výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica),.
Aké sú druhy zmenky?
Zákon upravuje dva druhy zmenky:
- cudzia zmenka a
- vlastná zmenka.
Cudzia zmenka je taká, pri ktorej sú účastné tri osoby – vystavovateľ zmenky (dlžník, zmenečník), príjemca zmenky (veriteľ, remitent) a iná tretia osoba (napr. banka). Ide o písomný platobný príkaz vystavovateľa zmenky tretej osobe, aby vyplatila zmenkovú sumu veriteľovi. Čiže, zmenku uhradí tretia osoba, na príkaz vystaviteľa, veriteľovi.
Vlastná zmenka je taká, pri ktorej vystupujú len dve osoby – vystaviteľ zmenky (dlžník, zmenečník) a príjemca (veriteľ, remitent). Ide o písomný platobný prísľub vystaviteľa zmenky vyplatiť zmenkovú sumu veriteľovi. Teda, zmenku uhradí priamo vystaviteľ veriteľovi.
Uvedené členenie vychádza z toho, kto vyrovná záväzok vyplývajúci zo zmenky, či priamo jej vystaviteľ alebo tretia osoba.
Čo musí zmenka obsahovať?
Zmenka musí mať písomnú formu (napr. napísaná rukou na papieri alebo za pomoci počítača) a obsahovať zákonom ustanovené náležitosti.
Cudzia zmenka musí zahŕňať:
- označenie, že ide o zmenku zahrnuté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná,
- bezpodmienečný platobný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu (napr. za túto zmenku zaplatí podnikateľ X podnikateľovi Y),
- meno toho, kto má platiť (zmenečníka),
- údaj zročnosti (splatnosti),
- údaj miesta, kde sa má platiť,
- meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť (veriteľa),
- dátum a miesto vystavenia zmenky,
- podpis vystaviteľa (dlžníka).
Vlastná zmenka musí obsahovať:
- označenie, že ide o zmenku zahrnuté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná,
- bezpodmienečný platobný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu (napr. „za túto zmenku zaplatím“),
- údaj zročnosti (splatnosti),
- údaj miesta, kde sa má platiť,
- meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť (veriteľa),
- dátum a miesto vystavenia zmenky,
- podpis vystaviteľa (dlžníka).
Podpis vystaviteľa zmenky musí byť vlastnoručný, nie je možné ho nahradiť technickými prostriedkami (napr. odtlačkom pečiatky alebo zaručeným elektronickým podpisom). Nie je potrebné ho overovať (napr. u notára). Ak napríklad z dôvodu fyzickej indispozície nemôže vystaviteľ zmenku podpísať, je možné podpis nahradiť notárskou zápisnicou. Pokiaľ je vystaviteľom právnická osoba, zmenku podpisuje osoba oprávnená konať v mene právnickej osoby (napr. štatutárny orgán s.r.o. - konateľ) spolu s uvedením obchodného mena právnickej osoby, za ktorú koná.
Listina, v ktorej chýba niektorá z vyššie uvedených náležitostí, nie je platná ako cudzia alebo vlastná zmenka (okrem zákonom ustanovených výnimiek – napr. ak sa v zmenke neudáva miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste uvedenom pri mene vystaviteľa).
Pri zmenke teda platí tzv.
zmenková prísnosť, ktorej dôsledkom sú zákonom presne ustanovené obsahové
náležitosti zmenky. Ak by chýbala niektorá z ustanovených náležitostí, takúto
listinu nemožno považovať za zmenku a nenastávajú ani jej účinky (okrem zákonom
ustanovených výnimiek).
Upozornenie: Zmenka je abstraktný cenný papier, v ktorom nemusí byť uvedený dôvod záväzku (t. j. prečo bola vystavená a prečo má niekto niekomu zaplatiť sumu uvedenú na zmenke). V prípade súdneho sporu nemusí veriteľ pri vymáhaní zmenkovej sumy na súde tvrdiť a preukazovať dôvod vzniku pohľadávky (napr. uzatvorenie kúpnej zmluvy a splnenie podmienok pre vznik nároku na zaplatenie kúpnej ceny), ale iba stačí, keď predloží platnú zmenku, na ktorej je podpísaný dlžník.
Príklad na zmenku
Podnikateľ X potrebuje nakúpiť stavebný tovar od podnikateľa Y (dodávateľa) vo výške 3000 eur, ktorý chce vo svojej predajni ďalej predávať spotrebiteľom. Aktuálne však na to nemá peniaze. Dodávateľ žiada, aby mu podnikateľ X „zaplatil“ zmenkou, pretože to považuje pre neho za prospešnejšie. Podnikateľ X ako dlžník teda vystaví dodávateľovi ako veriteľovi zmenku, v ktorej uvedie, že mu v určitej lehote, napr. 90 dní po jej vystavení, zaplatí dlžnú sumu 3000 eur. V zmenke však nemusí uviesť, že ide o kúpnu cenu za stavebný tovar.
Aká je splatnosť zmenky?
Splatnosť zmenky je jednou z jej podstatných náležitostí. Ide o určenie dátumu, odkedy je možné sa od vystaviteľa zmenky (dlžníka) domáhať zaplatenia zmenkovej sumy. Zmenka môže byť splatná:
- na určitý deň – ide o zmenky s pevne stanoveným dňom splatnosti (fixné zmenky),
- na videnie – ide o zmenky splatné pri predložení zmenky (vistazmenky),
- na určitý čas po videní – ide o zmenky splatné po uplynutí určitej doby od predloženia (termínové viastazmenky),
- na určitý čas po vystavení – ide o zmenky splatné za určitú dobu od vystavenia (datozmenky).
Najľahším spôsobom ako určiť splatnosť zmenky je uviesť v nej presný dátum jej splatenia (napr. 10. 5. 2023). Avšak v takomto prípade musí byť dátum splatnosti zmenky určený pevne. Nesmie ísť o napríklad o takéto určenie: „zaplatiť do 10. 5. 2023“.
Ak nie je v zmenke uvedený údaj splatnosti, platí, že zmenka je splatná na videnie, t. j. je splatná ihneď pri jej predložení dlžníkovi (zmenečníkovi). Čiže, dlžník je v takomto prípade povinný plniť zo zmenky v čase, keď zmenku uvidí, teda keď je mu predložená. Za účelom určitosti obsahu zmenky by v jej texte mala byť uvedená formulácia „zmenka splatná na videnie“ alebo „zmenka splatná pri predložení“.
Zákon ustanovuje, že zmenka splatná na videnie musí byť predložená na platenie do jedného roka od jej vystavenia. Ak sa tak nestane, stratí platnosť. Vystaviteľ (dlžník) však môže túto lehotu skrátiť alebo predĺžiť (napr. do piatich rokov od vystavenia).
Ďalšou možnosťou je určenie splatnosti na určitý čas po videní. Pri zmenke splatnej na určitý čas po videní začína lehota splatnosti plynúť od dátumu jej prijatia dlžníkom (zmenečníkom) po jej predložení. To znamená, že od dátumu predloženia zmenky dlžníkovi začína plynúť lehota, po uplynutí ktorej sa stane zmenka splatnou.
Zmenka splatná na určitý čas po vystavení je taká, v ktorej je stanovená splatnosť uplynutím určitého času po dni jej vystavenia (napr. určitým počtom dní – „zmenka je splatná 15 dní po jej vystavení“).
Upozornenie: Zmenku splatnú v určitý deň, v určitý čas po vystavení alebo po videní musí majiteľ (veriteľ) predložiť vystaviteľovi (dlžníkovi) na platenie v platobný deň alebo v jeden deň z nasledujúcich dvoch pracovných dní.
Podľa doby splatnosti možno zmenky rozdeliť na:
- krátkodobé (sú splatné do jedného roka od dátumu vystavenia)
- dlhodobé (sú splatné viac ako rok po dátume vystavenia).
Aké má zmenka obmedzenia ohľadom hotovosti?
Zmenky sa spravidla platia v hotovosti, pričom najbežnejší spôsob zaplatenia zmenkovej sumy je jej vyplatenie majiteľovi (veriteľovi). Možný je aj vklad alebo prevod na účet veriteľa.
Zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti zakazuje platbu v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje:
- 5 000 eur, ak je odovzdávajúcim alebo preberajúcim platby je podnikateľ (napr. živnostník alebo s.r.o.),
- 15 000 eur, ak ide o platby medzi nepodnikateľmi (fyzickými osobami).
Uvedený zákaz sa však nevzťahuje na platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté odovzdávajúcim alebo príjemcom, ak povinnosť odovzdať alebo prijať platbu v hotovosti ustanovuje osobitný predpis – ním je napríklad zákon zmenkový a šekový. Ide teda o výnimku z porušenia zákazu platieb v hotovosti, kedy je možné prijať alebo poskytnúť hotovostnú platbu aj nad zákonom ustanovené limity. To znamená, že pri platobnom styku zmenkou nie sú zákonom určené žiadne obmedzenia ohľadne platieb v hotovosti.
Príklad na zaplatenie zmenkovej sumy v hotovosti
Firma AB s.r.o. chce nakúpiť od svojho dodávateľa tovar vo výške 20 000 eur, avšak momentálne nemá takú sumu k dispozícii. Dodávateľ vystaví firme AB s.r.o. faktúru a súčasne ju požiada, aby mu na zabezpečenie jeho pohľadávky vystavila zmenku. Firma AB s.r.o. (dlžník) tak vystaví dodávateľovi (veriteľovi) zmenku na zaplatenie dlžnej sumy 20 000 eur v lehote 30 dní po jej vystavení. Po uplynutí tejto lehoty dodávateľ predloží zmenku firme AB s.r.o. na zaplatenie zmenkovej sumy. Dlžník medzičasom získal nejaké peniaze, a preto svojmu dodávateľovi hneď zaplatí 20 000 eur v hotovosti (aj keď zákonný limit pre platby v hotovosti medzi podnikateľmi je 5 000 eur) – môže tak urobiť, pretože zákonný zákaz obmedzenia platieb v hotovosti sa nevzťahuje na zmenky.
Riziko zneužitia zmenky
Aj keď má uplatňovanie zmenky v praxi viacero výhod, niekedy so sebou prináša určité riziká. Zmenka sa vďaka svojmu charakteru môže dať ľahko zneužiť. Nielenže môže byť napísaná na hocičom – na papieri, na dreve (zákon nepredpisuje žiadnu formu), ale taktiež v nej nemusí byť uvedený dôvod vzniku pohľadávky (záväzku). Okrem toho sa zmenka nemusí evidovať v žiadnom registri – preto je dôležité ju nestratiť.
Jej vystavenie a používanie si vyžaduje ovládanie zložitejších právnych predpisov a s tým súvisiacich vzťahov, pretože ich neznalosť môže spôsobiť rôzne chyby (napr. opomenutie niektorých podstatných náležitostí, s čím sa spája neplatnosť zmenky). Vždy teda závisí od podnikateľa, či je zbehlý v obchodovaní s cennými papiermi a schopný vystaviť platnú zmenku.
Navyše, ak podnikateľ (ako veriteľ) prijal úhradu svojej pohľadávky vo forme zmenky, preberá na seba riziko súvisiace s platobnou (ne)schopnosťou dlžníka.
