Aký je zmysel zmluvy o budúcej pracovnej zmluve so žiakom a čo by mala obsahovať? Prinášame praktické tipy a vzor zmluvy.
V rámci duálneho vzdelávania uzatvára zamestnávateľ so žiakom tzv. učebnú zmluvu. Jej zmyslom je zabezpečenie praktického vzdelávania žiaka strednej odbornej školy u zamestnávateľa. V článku Učebná zmluva so žiakom SOŠ pri duálnom vzdelaní - vzor sa dočítate bližšie informácie ohľadom tohto zmluvného typu.
Zamestnávateľ však môže v prípade záujmu uzatvoriť so žiakom pred skončením štúdia aj tzv. zmluvu o budúcej pracovnej zmluve. Právna úprava tejto zmluvy je obsiahnutá v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (§ 53). Jej podstatou je záväzok zamestnávateľa poskytnúť po absolvovaní odbornej alebo maturitnej skúšky žiakovi dohodnutú prácu. Naopak, pre žiaka uzatvorenie tejto zmluvy prináša záväzok pracovať pre zamestnávateľa po absolvovaní odbornej alebo maturitnej skúšky. Uzavretie zmluvy prináša pre oboch účastníkov výhody. Zamestnávateľ si vďaka uzatvoreniu tejto zmluvy zabezpečí pracovnú silu do budúcnosti. Na druhej strane má žiak istotu, že po absolvovaní štúdia bude mať prácu a uplatnení zručnosti a vedomosti získané vo svojom učebnom odbore.
Náležitosti zmluvy o budúcej pracovnej zmluve so žiakom
Zmluvu o budúcej pracovnej zmluve nemôže zamestnávateľ uzatvoriť s každým žiakom. Podmienkou pre uzatvorenie zmluvy o budúcej pracovnej zmluve je, že žiak musí mať v čase uzatvorenia zmluvy najmenej 15 rokov. Ak by napr. zamestnávateľ uzatvoril zmluvu so žiakom deň pred nadobudnutím 15 roku, bola by takáto zmluva neplatná.
Zamestnávateľ môže uzatvoriť zmluvu o budúcej pracovnej zmluve len so žiakom starším ako 15 rokov.
V zmluve o budúcej pracovnej zmluve je potrebné uviesť:
- označenie zmluvných strán - je potrebné označiť žiaka, a to jeho menom a priezviskom, dátumom narodenia a trvalým bydliskom, ako aj zamestnávateľa, a to uvedením jeho obchodného mena, sídla, právnej formy a IČO-a, ak ho majú pridelené;
- záväzok zamestnávateľa prijať žiaka do pracovného pomeru po vykonaní záverečnej, maturitnej alebo absolventskej skúšky;
- záväzok žiaka po vykonaní záverečnej, maturitnej alebo absolventskej skúšky zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa - žiak je povinný zotrvať u zamestnávateľa po dohodnutú dobu, najviac však tri roky;
- druh práce - tento druh práce, ktorý by mal žiak vykonávať po absolvovaní štúdia, musí zodpovedať kvalifikácii, ktorú získa žiak absolvovaním štúdia. Ak teda napr. žiak absolvuje štúdium v odbore design automobilov, nie je možné uzatvoriť s ním pracovnú zmluvu na pozíciu operátor výroby v automobilom závode;
- súhlas zákonného zástupcu - nevyhnutnou súčasťou zmluvy je súhlas zákonného zástupcu žiaka s uzatvorením zmluvy. Bez tohto súhlasu by bola zmluva neplatná; Súhlas zákonného zástupcu nie je potrebný, ak žiak už dovŕšil 18 rokov, nakoľko týmto okamihom nadobúda spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu;
- súčasťou zmluvy je aj tzv. stabilizačná dohoda - účelom stabilizačnej dohody je, aby si zamestnávateľ zaistil návratnosť nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti s odbornou prípravou žiaka. Stabilizačná dohoda predstavuje záväzok žiaka zotrvať u zamestnávateľa po ukončení štúdia určitú dobu, najviac však tri roky alebo záväzok nahradiť zamestnávateľovi tieto náklady v prípade nezotrvania v pracovnom pomere.
Je potrebné dodať, že ak dôjde k uzatvoreniu pracovnej zmluvy na základe zmluvy o budúcej pracovnej zmluve, nie je v pracovnej zmluve možné dojednať skúšobnú dobu, ktorá je často súčasťou bežnej zmluvy. Je tomu tak z dôvodu, že žiak už vykonáva prácu zamestnávateľa na základe učebnej zmluvy v rámci systému duálneho vzdelávania. Počas tejto doby má zamestnávateľ možnosť vyskúšať si zamestnanca, jeho pracovné schopnosti, disciplínu a zamestnanec má možnosť zistiť, či mu dané pracovné prostredie vyhovuje. Ak by zamestnávateľ dohodol so zamestnancom v rámci pracovnej zmluvy skúšobnú zmluvu, takéto zmluvné dojednanie by bolo neplatné.
Príklad na neplatnosť ustanovenia o skúšobnej dobe v zmluve o budúcej pracovnej zmluve
A, s.r.o., uzatvorila so žiakom Denisom zmluvu o budúcej pracovnej zmluve dňa 1.1.2018. Na základe tejto zmluvy sa A, s.r.o. zaviazala Denisa zamestnať na pozíciu čašníka a Denis sa zaviazal stať zamestnancom A, s.r.o. po ukončení štúdia, ktoré malo nastať 30.6.2018. Po ukončení štúdia uzatvorili A, s.r.o. s Denisom pracovnú zmluvu. Súčasťou pracovnej zmluvy bolo aj ustanovenie o skúšobnej dobe v trvaní troch mesiacov. Vzhľadom na nemožnosť dojednania skúšobnej dobe v takejto pracovnej zmluve je predmetné ustanovenie zmluvy neplatné. Ak by A, s.r.o. ukončila s Denisom pracovný pomer v skúšobnej dobe, mohol by sa Denis domáhať neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Práva a povinnosti zmluvných strán pri zmluve o budúcej pracovnej zmluve so žiakom
Prvoradou povinnosťou zamestnávateľa je zamestnať po skončení školy žiaka na dohodnutý druh práce. Táto povinnosť však nie je absolútna. Zamestnávateľ môže odmietnuť uzatvoriť so žiakom pracovnú zmluvu, ak:
- nemá pre žiaka vhodnú prácu, pretože sa menia jeho úlohy,
- žiak sa stane zdravotne nespôsobilý vykonávať prácu zodpovedajúcu kvalifikácii, ktorú získal žiak absolvovaním učebného alebo študijného odboru,
- žiak nesplnil podmienky klasifikácie a hodnotenia dohodnuté v zmluve o budúcej pracovnej zmluve.
Na druhej strane, uzatvorenie zmluvy prináša pre žiaka povinnosť po absolvovaní skúšky pracovať u zamestnávateľa, a to po dohodnutú dobu ktorá môže byť maximálne tri roky. To však neznamená, že uzatvorením zmluvy o budúcej pracovnej zmluve vzniká medzi zamestnávateľom a žiakom pracovný pomer na dobu určitú. Vzniká len záväzok žiaka ako zamestnanca odpracovať pre zamestnávateľa najmenej určitú dobu. Pracovný pomer sa zakladá až pracovnou zmluvou.
Žiak sa môže zaviazať pracovať u zamestnávateľa najdlhšie po dobu troch rokov.
V prípade, ak by žiak nevydržal u zamestnávateľa túto dobu, je povinný
zamestnávateľovi nahradiť náklady, ktoré vynaložil na jeho prípravu na
povolanie v danom študijnom odbore. Aj z tohto pravidla však platí výnimka.
Tieto náklady nie je žiak povinný nahradiť zamestnávateľovi, ak:
- nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku povolanie, na ktoré sa pripravoval, prípadne doterajšiu prácu napr. pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo nemôže vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil na inú pre neho vhodnú prácu,
- zamestnávateľ porušuje povinnosť, ktorú má voči zamestnancovi podľa pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy alebo právnych predpisov,
- zamestnávateľ skončí so zamestnancom pracovný pomer s výnimkou okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov, pre ktoré by mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Zhrnutie na záver
Zmluvou o budúcej pracovnej zmluve si môže zamestnávateľ do budúcna zabezpečiť pracovnú silu. Túto zmluvu však môže uzatvoriť so žiakom strednej odbornej školy, najskôr odo dňa, kedy dosiahne žiak 15 rokov. Pre žiaka prináša táto zmluva možnosť pracovať v odbore, ktorý vyštudoval, a tak využiť teoretické poznatky získané v školských laviciach.
Podstatou zmluvy je záväzok zamestnávateľa prijať žiaka po vykonaní záverečnej alebo maturitnej skúšky do pracovného pomeru a záväzok žiaka stať sa zamestnávateľovým zamestnancom. V prípade, ak žiak ešte nedovŕšil 18 rokov, je nevyhnutnou súčasťou zmluvy súhlas zákonného zástupcu žiaka (rodiča). Bez tohto súhlasu by bola zmluva neplatná. V zmluvách je aj tzv. stabilizačná dohoda, ktorou sa žiak zaväzuje pracovať pre zamestnávateľa určitú dobu, najviac však tri roky. Prinášame vám vzor zmluvy o budúcej pracovnej zmluve. Ďalšie informácie a vzorové dokumenty nájdete aj na stránke www.dualnysystem.sk
