Zákony upravujú náš každodenný život či už ako občanov, alebo podnikateľov. Viete, ako sa tvorí a schvaľuje zákon a kedy a akým spôsobom je možné ovplyvniť jeho podobu?
Jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom SR je Národná rada SR (ďalej len „NR SR“). Návrhy zákonov môžu predkladať:
- vláda SR,
- poslanci NR SR,
- výbory NR SR.
V článku sa budeme venovať tvorbe a schvaľovaniu zákona, ktorý predkladá vláda SR.
Vládny návrh zákona
Vláda SR samotná nevypracúva návrhy zákonov, ale príslušné ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy (napr. Štatistický úrad SR, Úrad pre verejné obstarávanie). Ktorý orgán vypracuje návrh zákona závisí od zamerania daného zákona. Návrh zákona o dani z príjmov bude vypracúvať Ministerstvo financií SR. Úrad pre verejné obstarávanie vypracuje návrh zákona o verejnom obstarávaní.
Vláda SR sa v určitej časti legislatívneho procesu (dočítate sa ďalej v článku) zaoberá návrhom zákona na rokovaní a rozhoduje, či návrh zákona posunie do ďalšieho legislatívneho procesu. Ak návrh zákona predložený predkladateľom schváli, resp. schváli s pripomienkami, ide o vládny návrh zákona.
Vypracovanie a analyzovanie dopadov návrhu zákona
Predkladateľ (napr. ministerstvo) musí vypracovať návrh zákona v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov a jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Pred predložením návrhu zákona na rokovanie vlády SR prechádza návrh zákona niekoľkými štádiami legislatívneho procesu.
V prípade návrhov zákonov, ktoré majú vplyv na podnikateľské prostredie, predkladateľ musí ciele návrhu zákona konzultovať s podnikateľmi, resp. podnikateľskými organizáciami. O potrebe vykonať konzultácie s podnikateľskými subjektmi rozhoduje Ministerstvo hospodárstva SR. Konzultácie je nutné vykonať spravidla vtedy, ak sa návrhom zákona má upraviť zákon zverejnený v Zozname právnych predpisov dotýkajúcich sa podnikateľského prostredia (tvorí a zverejňuje ho Ministerstvo hospodárstva SR) a plánované zmeny majú významný vplyv na podnikateľské prostredie.
Predkladateľ by mal iniciatívne osloviť podnikateľské subjekty na konzultácie. Zároveň sa na konzultácie môžu prihlásiť aj samotné podnikateľské subjekty. O zámere a cieľoch návrhu zákona sa dozvedia z predbežnej informácie, ktorú je predkladateľ povinný zverejniť na Slov-Lexe (nový portál právnych predpisov).
Kým sa návrh zákona zverejní na pripomienkovanie verejnosti, musí prejsť ešte predbežným pripomienkovým konaním. V rámci predbežného pripomienkového konania sa hodnotí reálnosť vykonaného posúdenia vybraných vplyvov. Komisia hodnotí, či predkladateľ identifikoval všetky dotknuté subjekty a či potrebné testy vykonal v dostatočnom rozsahu. Stanovisko komisie môže byť súhlasné alebo nesúhlasné, pričom nesúhlasné stanovisko neznamená zastavenie ďalšieho legislatívneho procesu. Má však informatívny charakter a je podkladom pre rozhodovanie vlády SR.
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie je súčasťou doložky vybraných vplyvov. Špeciálnym testom v rámci tejto analýzy je test na malé a stredné podniky. Vykonáva ho združenie na podporu malých a stredných podnikov (Slovak Business Agency) v spolupráci s predkladateľom. V súčasnosti sa tento test vykonáva len na základe rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR. Takzvaný „SME test“ upravuje aj zákon o podpore malého a stredného podnikania.
Pripomienkovanie návrhu zákona
Ďalšou etapou legislatívneho procesu je medzirezortné pripomienkové konanie. V ňom sa k návrhu zákona môžu verejne vyjadriť ostatné ministerstvá, štátne inštitúcie, zamestnávateľské a podnikateľské organizácie, podnikatelia a verejnosť ako taká, vrátane občanov – jednotlivcov. O pripomienkovaní zákonov nájdete viac detailných informácií v článku Ako pripomienkovať zákony (právne predpisy) na portáli Slov-Lex. Predkladateľ nemusí pripomienky do návrhu zákona zapracovať. Každopádne sa im však musí venovať, vyhodnotiť ich a svoje rozhodnutie odôvodniť, aj keď ich neakceptuje.
Schvaľovanie návrhu zákona vládou SR
Po medzirezortnom pripomienkovom konaní a (ne)zapracovaní pripomienok zaujme svoje stanovisko k návrhu zákona Legislatívna rada vlády SR, ktorá je poradným a koordinačným orgánom vlády SR v oblasti legislatívy. Úlohou legislatívnej rady vlády SR je dohliadnuť na to, že pri tvorbe návrhu zákona boli dodržané legislatívne pravidlá. I keď ide skôr o technické záležitosti (napr. použitá terminológia, označovanie), jej stanovisko (odporúčacieho charakteru) je pre vládu SR dôležité. Je potrebné na návrh zákona prihliadať aj zo systémového hľadiska tak, aby bol vhodne začlenený do právneho poriadku SR a aby bol v súlade s právom Európskej únie.
Podľa obsahu zákona, najmä ak upravuje hospodárke, sociálne, pracovné a mzdové podmienky, podmienky zamestnávania a podmienky podnikania, zaujme stanovisko aj Hospodárska a sociálna rada SR, ktorá je konzultačný a dohodovací orgán vlády SR a sociálnych partnerov na celoštátnej úrovni. Jej stanovisko má pre vládu SR taktiež odporúčací charakter.
Poznámka: Sociálni partneri sú zamestnanci a zamestnávatelia zastúpení príslušnými organizáciami.
Následne sa zaoberá návrhom zákona vláda SR. Vláda SR prijíma svoje rozhodnutia uznesením, pričom návrhy zákonov v zásade schváli tak ako sú predložené alebo ich schváli s pripomienkami. Zákon následne predseda vlády odošle na prerokovanie v Národnej rade SR (parlamente).
Návrh zákona v NR SR (parlamente)
Národná rada SR rokuje o návrhu zákona v prvom, druhom a treťom čítaní. Na záver hlasuje o návrhu zákona ako o celku.
V prvom čítaní navrhovateľ (spravidla príslušný minister) uvedie návrh zákona. Následne sa koná všeobecná rozprava – poslanci sa môžu k návrhu zákona vyjadriť. Zatiaľ však nemôžu predkladať návrhy na zmeny. Ak sa v prvom čítaní NR SR uznesie tak, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, pridelí ho výborom NR SR.
Rokovania výborov patria už do etapy druhého čítania. Výbory sú zložené z poslancov NR SR, spravidla podľa ich špecializácie. Návrh zákona je vždy pridelený Ústavnoprávnemu výboru a ďalším výborom podľa obsahu zákona (napr. Výboru pre financie a rozpočet, ak ide o daňové zákony). Každý výbor zaujme stanovisko a gestorský výbor, ktorý rokuje ako posledný, vypracuje z jednotlivých stanovísk spoločnú správu. Uznesenia jednotlivých výborov a spoločná správa spravidla obsahujú:
- pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a ich odôvodnenia
- odporúčanie/neodporúčanie NR SR návrh zákona schváliť.
V druhom čítaní už poslanci môžu podať svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Návrhy sa podávajú v rozprave na schôdzi NR SR. Na podanie takéhoto návrhu je potrebné získať podporu aspoň 15 poslancov.
Po skončení rozpravy sa hlasuje o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a poslaneckých návrhoch. V druhom čítaní je možné podať návrh:
- vrátiť návrh zákona na dopracovanie alebo
- odložiť rokovanie o ňom alebo
- nepokračovať v rokovaní o ňom.
V tomto prípade sa najskôr hlasuje o tomto návrhu.
Ak k návrhu zákona neboli schválené nijaké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pristúpi sa v treťom čítaní k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. V opačnom prípade sa hlasovanie môže konať najskôr na druhý deň po ich schválení. Skôr sa môže konať, ak o tom na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodne NR SR bez rozpravy.
V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívno-technických chýba a jazykových chýb. Je možné iniciovať aj opakované druhé čítanie, avšak návrh musí predložiť najmenej 30 poslancov.
Výsledkom tretieho čítania je hlasovanie o návrhu zákona ako o celku, pričom ho NR SR buď príjme alebo odmietne. Nie je výnimkou, keď druhé čítanie, tretie čítanie a hlasovanie o návrhu zákona ako o celku prebehne v jeden deň (či v priebehu pár minút), a to aj v prípade vážnych zmien v daňových zákonoch.
| Číslo schôdze | Dátum | Názov | Hlasovanie |
| 54 | 22.9.2015 11:26:12 | Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1581) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy výborov - body 1 až 24. | č.74 |
| 54 | 22.9.2015 11:26:54 | Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1581) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy - posl. Kamenický. | č.75 |
| 54 | 22.9.2015 11:28:09 | Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1581) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy - posl. Vašečka, Kadúc, Podmanický a Matejička. | č.76 |
| 54 | 22.9.2015 11:28:53 | Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1581) - druhé čítanie. Hlasovanie o pristúpení k tretiemu čítaniu ihneď. | č.77 |
| 54 | 22.9.2015 11:29:34 | Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1581) - tretie čítanie. Hlasovanie o návrhu zákona ako o celku. | č.78 |
Zdroj: NR SR
Vrátenie zákona prezidentom
Prezident má na vrátenie zákona 15 dní odo dňa jeho schválenia. NR SR musí doručiť aj svoje pripomienky a ich odôvodnenie. Ak prezident SR vráti schválený zákon s pripomienkami, návrh zákona sa v NR SR opätovne prerokuje len v druhom (vrátene prerokovania vo výboroch NR SR) a treťom čítaní, pričom sa rokuje len o pripomienkach prezidenta.
Ak bude návrh zákona schválený opätovne, zašle ho predseda NR SR v schválenom znení (či už schválené znenie obsahuje zapracované pripomienky prezidenta alebo nie) na publikovanie v Zbierke zákonov SR.
Ako sa tvorí zákon - prehľadná schéma
Na záver článku pripájame obrázok, na ktorom sa nachádza prehľadná schéma, ktorá zobrazuje proces tvorby vládneho zákona.
