Kto z kandidátok parlamentných strán bude v prípade zvolenia do europarlamentu hájiť záujmy slovenských podnikateľov a v čom vidia priestor na zlepšenie?
Na Slovensku sa Eurovoľby pre volebné obdobie 2024 – 2029 budú konať v sobotu 8.6.2024. Kandidátnu listinu podalo dokopy 24 strán a jedna koalícia, pričom sa spolu uchádza o post europslanca/europoslankyne 324 kandidátov a kandidátok. Zvolení poslanci Európskeho parlamentu sa podľa ich príslušnosti k domácej politickej strane rozdeľujú do frakcií (avšak, môžu ostať aj nezaradení alebo neskôr prestúpiť do inej frakcie) a výborov (v tomto prípade musí byť každý europoslanec v niektorom z výborov, pričom musia byť preferenčne rozdelené podľa „sily“ frakcie, no zohľadňujú sa aj preferencie poslanca).
Výbory sú zamerané na istú oblasť, ako kultúra a vzdelávanie, poľnohospodárstvo či priemysel. Keďže legislatíva prijímaná na úrovni EÚ výrazne ovplyvňuje a zasahuje do podnikateľského prostredia na Slovensku, zisťovali sme priority v tejto oblasti kandidátov parlamentných strán. Pre Podnikajte.sk sa vyjadrili zástupcovia parlamentných strán KDH, PS a SaS, naopak, Hnutie Slovensko, Hlas-SD a SNS sa do uzávierky nevyjadrili a strana Smer-SD sa rozhodla možnosť odpovedať nevyužiť.
Kto sú kandidáti, ktorí chcú v EÚ zastupovať slovenských podnikateľov?
Za KDH sa problematike podnikateľského prostredia v prípade zvolenia chce venovať líderka na ich kandidátnej listine Miriam Lexmann, ktorá v europarlamente nebude nová. Pôsobí v ňom aj v aktuálnom volebnom období 2019-2024 ako súčasť poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany a členka Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu.
V prípade strany PS sa bude podnikateľskému sektoru venovať taktiež líder kandidátky Ľudovít Ódor, ekonóm, ktorý bol Prezidentkou SR poverený vedením úradníckej vlády v roku 2023. Pôsobí ako viceguvernér Národnej banky Slovenska, prednáša na Central European University, no tiež bol členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť či podpredsedom Združenia nezávislých fiškálnych rád v EÚ.
Za SaS kandiduje Ján Oravec, ktorý je taktiež ekonómom a tieňovým ministrom hospodárstva strany. Počas svojej kariéry pôsobil aj ako člen Výboru pre európske záležitosti NRSR či prezident Združenia podnikateľov Slovenska v rokoch 2003 – 2020. Podnikateľov a zamestnávateľov zastupoval aj v inštitúciách EÚ, napr. európskej tripartite, teda v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore či v európskej organizácii zamestnávateľov (BusinessEurope).
Kandidátov na post europoslancov sme sa pýtali päť otázok orientovaných najmä na podnikanie.
S akými prioritami sa uchádzate o post europoslanca/europoslankyne?
„Ekonomická bezpečnosť Slovenska a Európskej únie je kľúčovou prioritou mojej práce, ako vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci, tak aj v zahraničnom výbore. Geopolitické výzvy, ekonomický a politický nátlak zo strany autoritárskych režimov, zelená transformácia a nadmerná administratívna záťaž ovplyvňujú našu hospodársku konkurencieschopnosť,“ začína svoju odpoveď Miriam Lexmann kandidujúca za stranu KDH.
Ďalej pripomína, že počas aktuálneho parlamentného mandátu s kolegami iniciovala veľkú zmenu v prístupe EÚ k Číne a iným režimom, ktoré podkopávajú našu hospodársku konkurencieschopnosť, a to aj prostredníctvom viacerých legislatív, ku ktorým prispela. „Išlo napríklad o nový nástroj proti ekonomickému nátlaku, zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám pre naše firmy, nové nariadenie o zahraničných štátnych dotáciách, ale aj aktualizáciu smernice o ochrane kritickej infraštruktúry.“ Máme však podľa nej pred sebou ešte dlhú cestu a kľúčovými výzvami v súčasnosti sú politická vôľa, riadna implementácia týchto nových opatrení, ale aj potreba prehodnotenia niektorých predpisov, ktoré majú negatívny vplyv na slovenské firmy, ako je napríklad zákaz predaja áut so spaľovacími motormi.
M. Lexmann taktiež uvádza, že chce pokračovať vo svojej práci pre rodiny, seniorov a osoby so zdravotným znevýhodnením. Počas svojho mandátu sa zasadzovala napríklad o čo najskoršie prijatie Európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý má priniesť širokú škálu výhod pre držiteľov a uľahčiť im cestovanie po EÚ. „Zasadila som sa tiež za množstvo prijatých pozmeňovacích návrhov pre inkluzívnejší trh práce,“ dodáva.
Bývalý premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor si myslí, že priority každého, kto sa dnes uchádza o miesto v europarlamente, by mali súvisieť s najväčšími výzvami a hrozbami, ktorým dnes Európa a EÚ čelia. „Musíme byť jednotní v otázkach našej obrany, vnútornej bezpečnosti a ochrany vonkajších hraníc. Sme zaplavení propagandou z Ruska, a ak sa účinne – aj na pôde európskych inštitúcií – nepostavíme týmto hrozbám, základy nášho demokratického zriadenia môžu byť otrasené.“ Zároveň dodáva, že tiež potrebujeme zabrať pri výskume, vývoji a inováciách. Zelená a digitálna transformácia musia byť podľa neho svižné. „Jednoznačne potrebujeme žiť menej na dlh, tvoriť hodnoty, zmenšiť byrokraciu a vyrovnať sa aj so starnutím populácie. Toto sú prioritné témy, s ktorými sa uchádzam o dôveru ľudí,“ uvádza Ľ. Ódor.
Ján Oravec z SaS zasa uvádza: „Moje priority sú ľahko čitateľné z môjho doterajšieho pôsobenia. Po roku 2020 som ako štátny tajomník na ministerstve hospodárstva zastupoval Slovensko v štyroch radách ministrov EÚ: pre konkurencieschopnosť, vnútorný trh, obchod a ochranu spotrebiteľa. A predtým som 17 rokov zastupoval záujmy slovenských podnikateľov a zamestnávateľov na európskej úrovni.“ Z jeho dlhoročnej skúsenosti mu teda vyplýva, že kľúčovými prioritami nasledujúceho volebného obdobia v EÚ musia byť:
- zastavenie poklesu konkurencieschopnosti európskych firiem v porovnaní so svetom,
- zásadné zlepšenie podnikateľského prostredia v EÚ.
Ktorým z problémov slovenského podnikateľského prostredia sa chcete z pozície europoslanca venovať?
Líderka kandidátky KDH považuje za kľúčové, aby EÚ neplytvala energiou na otázky, ktoré nie sú v jej kompetencii, ale sústredila sa na tie, kde ich má a kde môže prispieť k spoločnému dobru. To zahŕňa prehĺbenie jednotného trhu, odstránenie administratívnej záťaže, ochranu nášho trhu pred škodlivými praktikami nedemokratických režimov.
„Mojou prioritou je v rámci kompetencií, ktoré EÚ má, vytvárať čo najpriaznivejšie podnikateľské prostredie, a to najmä pre malé a stredné podniky, ktoré sú hnacou silou európskeho hospodárstva. Tieto však najviac trpia administratívnou záťažou, ktorú som sa aj ako tieňová spravodajkyňa počas rokovaní vo výboroch Európskeho parlamentu snažila znižovať. Veľkým problémom nášho podnikateľského prostredia je aj nedostatok zručných pracovníkov, ktorý je viditeľný naprieč odvetviami. Preto bolo mojim cieľom zabezpečiť možnosti rekvalifikácie či zvyšovania zručností pre pracovníkov, ale aj vytvorenie lepších synergií medzi vzdelávaním a trhom práce, aby nám nevznikali rozdiely medzi zručnosťami, ktoré majú pracovníci a tými, ktoré trh práce potrebuje.“ Veľkou výzvou je podľa nej využitie výhod rýchlo sa rozvíjajúcich technológií, zvlášť umelej inteligencie, čo opäť súvisí s prípravou kvalifikovaných pracovníkov pre trh práce tak, aby sme dokázali s digitalizáciou držať krok.
Líder kandidátky Progresívneho Slovenska chce ako ekonóm nielen v kampani, ale najmä po svojom prípadnom zvolení, zdôrazňovať hospodárske aspekty nášho členstva v Európskej únii. „Zároveň budem konštruktívne poukazovať aj na oblasti, kde musí Únia zabrať, ak bude chcieť byť konkurencieschopná v súťaži so Spojenými štátmi americkými či Čínou,“ vysvetľuje. Dodáva, že nezanevrie ani na svoju srdcovú tému - budúce generácie, pretože kvalita vzdelania a únik našich najlepších mozgov do zahraničia nepochybne s podnikateľským prostredím súvisia.
No je tu ešte jedna kľúčová téma, ktorej sa chce Ľ. Ódor venovať. „Tou je stabilita a predvídateľnosť nášho právneho prostredia a vymožiteľnosť práva – pretože sa dlhodobo objavujú medzi oblasťami, ktoré naši podnikatelia považujú za rozhodujúce pre svoje podnikanie. Aj dnes vidíme, že okrem ústavného súdu sú to práve európske inštitúcie, ktoré môžu svojím tlakom na súčasnú vládnu moc zastaviť alebo aspoň významne zabrzdiť pokusy o demontáž princípov právneho štátu.“
J. Oravec vidí ako kľúčové problémy SR aj EÚ už spomenutú konkurencieschopnosť a podnikateľské prostredie. „V EÚ je kľúčové, akým spôsobom funguje či nefunguje vnútorný trh. Po dvadsiatich rokoch členstva Slovenska v EÚ až tretina slovenských podnikateľov MSP (33,6 %) výhody jednotného trhu nevníma. To je alarmujúce,“ upozorňuje. Ďalej vysvetľuje, že ak pôvodný zámer pri vzniku EÚ bolo postaviť jej existenciu na štyroch ekonomických slobodách ako jej základných pilieroch, tak dnes musí konštatovať, že EÚ stojí na „hlinených nohách“.
Kandidujúci poslanec tvrdí, že mať vplyv na riešenie týchto problémov predpokladá pôsobenie v tých „správnych” výboroch europarlamentu. Pri zaraďovaní poslancov do výborov by sa preto uchádzal najmä o ekonomické výbory, a to v tomto poradí:
- Vnútorný trh a ochrana spotrebiteľa (IMCO),
- Hospodárske a menové veci (ECON),
- Priemysel, výskum a energetika (ITRE),
- Medzinárodný obchod (INTA).
Čo je najväčšou výzvou v zlepšovaní konkurencieschopnosti Slovenska a EÚ?
M. Lexmann považuje za dôležité odstrániť zbytočnú regulačnú záťaž a uľahčiť prístup k financovaniu výskumu a inovácií. „Náš štát dnes financuje skôr rozvoj čínskych fabrík, než by sa zameriaval na podporu našich firiem a uľahčovanie podnikateľského prostredia. Musíme riešiť aj otázky čínskych štátnych dotácií pre vlastný priemysel, v dôsledku čoho zaplavujú náš trh lacnými výrobkami. To znižuje konkurencieschopnosť našich spoločností, čo má následne vplyv na náš ekonomický rast a prácu a živobytie ľudí,“ argumentuje.
Podľa Ľ. Ódora Slovensko zaostáva v produktivite práce, a to predovšetkým v segmente malých a stredných firiem. Uvádza, že podľa Eurostatu sme tretia najhoršia krajina, za nami sú už iba Grécko a Bulharsko.
„Dôvodom zaostávania je pomalšie zavádzanie moderných technológií a procesov, ktoré vo firmách šetria čas a zefektívňujú prácu. Ide najmä o moderné digitálne a zelené technológie. Predovšetkým pri malých a stredných firmách to často nie je iba ich vina, keďže ide o pomerne nákladné a sofistikované investičné projekty, firmám po celej Európe s nimi pomáhajú verejné inštitúcie,“ uvádza Ódor a tvrdí, že ak chceme, aby naše firmy boli konkurencieschopné na európskom trhu, potrebujeme v Európskom parlamente zastúpenie, ktoré bude o tieto zdroje a programy pre slovenské firmy efektívne bojovať. „No a potom je na nás, aby sme ich tu na Slovensku dokázali aj využiť,“ dodáva.
Ľ. Ódor vidí problém aj v tom, že EÚ zaostáva za USA v podpore začínajúcich technologických firiem. „Odvetvie venture kapitálu v USA je v porovnaní s Európou zhruba šesťkrát väčšie. V dôsledku toho sú začínajúce firmy so sídlom v USA často lepšie financované hneď na začiatku a môžu získavať väčšie sumy, keď rastú. Rozdiel v dostupnosti kapitálu medzi týmito dvoma regiónmi je významný a relevantný.“ Toto je práve oblasť, v ktorej treba podľa kandidáta zabrať, ak chce byť EÚ globálne konkurencieschopnejšia.
Podľa J. Oravca je na otázku možné odpovedať jednou vetou: menej regulácií a viac trhu. „Lebo to najviac pomôže živnostníkom, malým a stredným firmám, ale aj veľkým podnikom. Ak chceme, aby Slovensko bolo úspešné, potrebujeme k tomu aj Európsku úniu, ktorá bude úspešná ako zoskupenie krajín. Bohužiaľ, trend je v súčasnosti presne opačný. Podiel EÚ na svetovom hospodárstve klesá. Kým ešte v roku 1980 to bolo 25 %, okolo roku 2000 20 %, v súčasnosti je to menej než 15 % a v nasledujúcich rokoch má tento pokles pokračovať.“
V prípade zvolenia za poslanca Európskeho parlamentu bude J. Oravec podľa vlastných slov hlasovať za každý návrh, ktorý prispeje k tomu, že:
- ambiciózne ciele, vyhlasované v Bruseli, budú rešpektovať naše ekonomické možnosti. Dnes sú podľa neho jednostranne vyhlasované nerealistické ciele a ekonomika ich má len plniť. Ak má splnenie ambícií byť reálne, niekde musí prísť k modifikácii cieľov či spôsobov ako ich dosiahnuť. Ale najmä musia byť podporené vysokou výkonnosťou ekonomiky. Ako príklad Oravec uvádza Green Deal (Európska zelená dohoda).
- Príde k zásadnej zmene kurzu - najskôr treba zlepšiť podnikateľské prostredie v EÚ a zvýšiť konkurencieschopnosť európskych podnikateľov a firiem, aby sme potom mohli byť úspešní pri riešení našich ekologických, sociálnych a ďalších problémov.
- Prijímané nariadenia či smernice budú mať poriadne prepočty ich dopadov. Firmy a podnikatelia sa neustále dozvedajú o nových a nových EÚ reguláciách, ktoré nás majú dostať do vysnívanej budúcnosti (čo je fajn z dlhodobého hľadiska), pričom ale už dnes zaťažujú ich podnikanie a významne im zvyšujú náklady (čo je veľký problém, niekedy ohrozujúci ich krátkodobé prežitie). Mnohé z nich práve preto odchádzajú z Európy a presúvajú sa do iných častí sveta, kde sú lepšie podmienky pre podnikanie.
Čo by ste navrhovali ako riešenie vysokej byrokratickej záťaže vyplývajúcej z EÚ regulácií?
M. Lexmann vníma naše malé a stredné podniky ako chrbtovú kosť nášho hospodárskeho úspechu. „Vytvárajú viac ako 100 miliónov pracovných miest v celej Európskej únii. Na to, aby prekvitali, potrebujú podnikateľské prostredie. Spolu s kolegami z Európskej ľudovej strany, ktorej je KDH členskou stranou, chceme zriadiť Kontrolu konkurencieschopnosti EÚ pre každú novú politickú iniciatívu EÚ a Európsky poradný orgán pre konkurencieschopnosť,“ opisuje.
Na uľahčenie podnikania chce zabezpečiť, aby bol náš legislatívny rámec vždy aktuálny. „Preto chcem v prípade potreby zaviesť do právnych predpisov EÚ „doložku o skončení platnosti“ (tzv. sunset clause), aby zákon prestal existovať, pokiaľ nebude potrebné ďalšie opatrenie.“ Európska komisia by podľa kandidátky tiež mala pravidelne kontrolovať, či existujúce právne predpisy nie sú v rozpore a či prinášajú skutočnú pridanú hodnotu.
Ľ. Ódor zasa uvádza: „Paradoxne, väčšina toho, čo sa pripisuje európskym reguláciám, je v skutočnosti naša domáca slovenská byrokracia alebo zlyhania slovenských inštitúcií. Napríklad, počas pandémie sme mali veľmi rýchlo k dispozícii miliardy z Európskej únie na kompenzácie pre podnikateľov, ktorých podniky boli nútene zatvorené, ale kvôli tomu, že slovenské úrady práce ich žiadosti vybavovali archaickým spôsobom – cez excelovské tabuľky posielané e-mailom, trvalo ich vyplatenie dlhé mesiace.“
Riešením pre znižovanie byrokratickej záťaže podnikateľov je podľa neho premyslená digitalizácia a užívateľsky jednoduché služby štátu. „Práve preto Progresívne Slovensko navrhuje aj v NR SR opatrenia ako predvyplnené daňové priznanie alebo sprístupnenie štátnych databáz v B2B styku. Na tieto a podobné opatrenia a systémy, ktoré pomôžu slovenským podnikateľom, môžeme veľmi často čerpať prostriedky z Plánu obnovy alebo eurofondov. Aj toto sú teda slovenské záujmy, o ktoré chceme na pôde Európskeho parlamentu bojovať,“ dodáva.
J. Oravec chce nadviazať na aktivity, ktoré robil počas pôsobenia na ministerstve hospodárstva – ako uvádza, na zníženie byrokratickej záťaže presadili niekoľko balíkov opatrení (spolu viac ako 300) a zaviedli regulačnú brzdu alebo antibyrokratický automat (tzv. 1 in – 2 out). V tomto duchu bude v prípade zvolenia do europarlamentu aj na úrovni EÚ presadzovať:
- razantnejšie prehodnotenie existujúcich EÚ regulácií a rušenie tých, ktoré sa ukážu ako nepotrebné či zbytočne zaťažujúce;
- aby návrhy nových regulácií obsahovali poriadne prepočty ich dopadov, nielen formálne, prípadne žiadne, ako doteraz;
- aby za každú novú reguláciu boli zrušené už existujúce regulácie, a to vo výške dvojnásobku administratívnych nákladov, ktoré spôsobí nová regulácia (pravidlo 1 In - 2 Out).
Ktoré regulácie EÚ schválené za posledné volebné obdobie považujete za najviac prínosné pre podnikateľské prostredie?
Za dôležitý považuje kandidátka za KDH zákon o prístupe ku kritickým surovinám, ale aj nový mechanizmus proti ekonomickému nátlaku, ktorý podľa nej ochráni náš jednotný trh a spoločnosti pred nezákonnými praktikami tretích krajín.
Taktiež je podľa nej veľkým prínosom pre podnikateľské prostredie prijatie prelomového Aktu o umelej inteligencii. Ide o prvú komplexnú legislatívu upravujúcu túto rýchlo sa rozvíjajúcu oblasť. „Vďaka nej sa podporia inovácie v oblasti rozvoja umelej inteligencie a podnikatelia a firmy budú mať istotu, akými pravidlami sa AI bude riadiť.“
Kandidát za stranu Progresívne Slovensko uvádza, že za posledné volebné obdobie sa hodnota nášho členstva a spoločných európskych politík ukázala predovšetkým pri zvládaní obrovských globálnych kríz, ktoré by sme ako malá krajina zvládali oveľa ťažšie a s oveľa väčšími dopadmi tak na verejné financie, ako aj na podnikateľské prostredie a samotné podniky. „Počas pandémie alebo aj počas energetickej krízy sme mali k dispozícii stovky miliónov z rozpočtu Európskej únie promptne odsúhlasené na toto využitie. Aj na tomto vidieť, že udržať Slovensko v Európe a mať v Európskom parlamente kompetentné zastúpenie, ktoré sa dokáže popasovať o naše záujmy, je pre slovenských podnikateľov a pre celé Slovensko životným záujmom.“
Okrem toho je podľa neho veľké množstvo menších technických regulácií, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie a chránia podnikateľov rovnako ako spotrebiteľov. „Veľmi čerstvým príkladom je smernica regulujúca crowdfundingové investičné platformy, ktoré využívajú predovšetkým malé a začínajúce firmy a projekty na získanie počiatočného kapitálu. Tým, že Európska únia v tomto novom segmente zavádza jednotné pravidlá, vnáša do prostredia transparentnosť, a tým aj vyššiu mieru dôvery a ochoty investorov financovať podnikateľské projekty,“ vysvetľuje.
Kandidát za SaS vo všeobecnosti považuje za najviac prínosné pre podnikateľské prostredie tie pravidlá, ktoré zlepšujú fungovanie vnútorného trhu EÚ. „Ako príklad z posledného volebného obdobia uvediem nariadenie o roamingu, ktoré malo za cieľ zníženie poplatkov za roaming.“
Ktorá z európskych politík si vyžaduje najzásadnejšiu zmenu prístupu?
„Za najškodlivejší považujem zákaz predaja áut so spaľovacími motormi a naďalej budem žiadať jeho revíziu. Je správne mať ambiciózne zelené ciele, no musíme ich dosahovať tak, aby neboli na úkor našej hospodárskej konkurencieschopnosti a živobytia ľudí, najmä v čase, keď čelíme veľkým geopolitickým hrozbám. Tieto ciele je potrebné dosahovať v úzkej spolupráci s naším priemyslom,“ vysvetľuje svoje stanovisko M. Lexmann.
Podľa Ľ. Ódora je oblasťou, ktorá si vyžaduje reformu a je v nej priestor na zlepšenie, spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie.
J. Oravec uvádza dva konkrétne negatívne príklady legislatívy EÚ, na ktorých bude ilustrovať, ako to myslí, keď hovorí „menej regulácií, viac trhu":
- Emisné normy: „V oblasti dopravy budem rozhodne presadzovať, aby Európsky parlament a Európska komisia rešpektovali princíp technologickej neutrality. Ľudskou rečou povedané, aby sme ponechali otvorené dvere pre všetky technológie, ktoré môžu prispieť k prechodu na čistejšiu dopravu.“ O tom bol podľa neho aj jeho boj proti zákazu predaja spaľovacích áut po roku 2035 minulý rok v parlamente. „Vtedy sme dokázali presvedčiť viac ako 100 ďalších poslancov z iných strán, aby v pléne schválili naše uznesenie v tomto zmysle. Silou argumentov budem presviedčať aj členov budúceho Európskeho parlamentu a budúcej Európskej komisie, že pre všetkých spotrebiteľov, motoristov a aj pre automobilový priemysel je lepšie, keď ponecháme priestor pre súťaž rôznych riešení.“
- ESG Reporting: Podnikateľským subjektom pribudli nové rozsiahle informačné povinnosti spracovávať a poskytovať informácie o environmentálnych, sociálnych a správnych (governance) aspektoch ich podnikania. „Je to ďalší príklad za mnohé, že chvályhodný zámer sprevádza katastrofálna realizácia. V súčasnosti je totiž veľké množstvo nejasností a značné obavy podnikov, ktoré súvisia so zhromažďovaním, overovaním a zverejňovaním relevantných údajov. A tým vyvolanými nákladmi. Rovnaké nejasnosti sú pri definovaní rozsahu, frekvencie či pri zabezpečení presnosti, konzistencie a porovnateľnosti údajov,“ uvádza a opäť zdôrazňuje, že firmy v Európe sú už aj tak značne preregulované, preto bude požadovať zásadné zredukovanie povinností a minimalizáciu nákladov, ktoré podnikom vyplýva z ESG reportingu.
Ako fungujú eurovoľby?
Spomedzi vyše 300 kandidátov a kandidátok si budú voliči na Slovensku vyberať 15 zástupcov. Môžu si pritom vybrať iba stranu, ktorej kandidátov v europarlamente chcú, alebo aj zakrúžkovať najviac dvoch kandidátov danej strany. Im odovzdajú svoj preferenčný hlas, vďaka ktorému sa môžu jednoduchšie „prebojovať“ do EP. Ďalšie podrobnosti o tom, kto (ne)môže voliť, či je možné voliť online alebo zo zahraničia, či kedy je kandidát zvolený za europoslanca, približujeme v článku Ako fungujú eurovoľby? Podstatné informácie v kocke.
