Ako ovplyvní ceny stravovacích služieb zníženie DPH a čo spôsobí transakčná daň? O budúcich výzvach v gastre a ako sa pripraviť, s dlhoročným podnikateľom v tomto segmente.
Gastro segment čelí dlhodobo rôznym výzvam, výrazne ho ovplyvnila najmä pandémia, no tiež energetická kríza a čoskoro sa ho výrazne dotknú konsolidačné opatrenia od roku 2025. Čo v praxi prinesú prevádzkovateľom reštaurácií, kaviarní a iných stravovacích zariadení, pre Podnikajte.sk v rozhovore priblížil poslanec za stranu SaS a dlhoročný podnikateľ v gastronómii, Alojz Hlina. V článku sa dozviete:
- čo prinesie zníženie DPH na stravovacie služby v kontexte ďalších legislatívnych noviniek,
- do akej miery daň z finančných transakcií ovplyvní reštaurácie, kaviarne či iné stravovacie zariadenia a prečo sú vo výhode veľkí hráči na trhu,
- ako sa môžu podnikatelia na nové výdavky pripraviť, ako ich optimalizovať,
- čo bude pre gastro sektor najväčšou výzvou v najbližšom období.
Udržanie biznisu komplikuje monopolizácia, v gastronómii a službách zatiaľ nie je tak výrazná
Ľudia vás poznajú ako politika, ale vy ste najmä podnikateľom. V čom konkrétne podnikáte?
Áno, v zásade podnikám, odkedy to bolo možné. Robíme viacero činností, no asi najsilnejšou je sektor služieb a gastronómia. Založili sme reštauráciu Slovak Pub v Bratislave, ktorá je jednou z najdlhšie otvorených reštaurácií v meste, v zmysle, že od svojho vzniku (už takmer 25 rokov) nemenila majiteľa, čo je pre tento segment až výnimočné. Ďalej máme jednu z najväčších reštaurácií v Bratislave, Flagship s tradičnými slovenskými jedlami, tiež Biofarmu v Stupave, remeselnú pekáreň aj mliekareň a aktuálne pracujeme na bratislavských kúpeľoch na Železnej studničke. Ide o veľký projekt renovácie oddychového areálu.
Pochádzate z Oravy. Podnikáte aj tam?
Zatiaľ nie. Nevylučujem to v budúcnosti, ale nateraz nie.
Žijete a podnikáte teda v Bratislave, resp. na západnom Slovensku. Prečo ste sa tak rozhodli?
Rozhodujúce boli dva faktory. Počas revolučných rokov každé univerzitné mesto posielalo do Bratislavy svojho delegáta v rámci Vysokoškolskej únie Slovenska. Išlo o vrcholný orgán študentov počas tohto revolučného obdobia. Ja som vtedy študoval v Nitre a bol som za týmto účelom poslaný do Bratislavy. To bol môj prvý kontakt s hlavným mestom. Čo sa týka podnikania, skrátka mi to dávalo ekonomický zmysel. Jednoducho povedané, ak by bolo najväčšie mesto na Slovensku Trebišov, podnikal by som tam. Rozhodol som sa zostať v Bratislave a začať podnikať tu.
Prečo ste sa rozhodli práve pre segment gastronómie a služieb?
Tento sektor totiž nie je ovplyvnený monopolmi veľkých spoločností do takej miery ako sa deje napríklad v energetike, technologických službách či textile. Tam je totiž preraziť veľmi náročné, až nemožné, pretože ste buď silný a veľký, alebo ste nikto. To pre podnikateľské prostredie nie je dobré. Jediný sektor, kde sa monopolizácie netreba zatiaľ výrazne obávať, je sektor služieb a gastronómia.
Zníženie DPH na stravovacie služby sa do cien premietne len minimálne, ak vôbec
Ako z pohľadu podnikateľa v gastro segmente vnímate schválené konsolidačné opatrenia?
Najskôr treba zdôrazniť, že konsolidovať treba. Žasnem nad tým, že štát „rozhadzuje“ to, čo nezarobil a robil by to stále, keby sme nemali regulačný orgán – v tomto prípade Európsku úniu. Lenže to by sme neboli na Slovensku, keby sme nevyhnutnú konsolidáciu neobohatili o „karpatský prvok“.
Čo tým myslíte?
Štát sa rozhodol konsolidovať, no nie šetrením na sebe, na vnútornej spotrebe, ale na úkor ľudí a zákazníkov. Predstavme si to na firemnom prostredí – ak chce firma konsolidovať, musí sa pozrieť, aké drahé má kancelárie, či veľa netelefonuje, či nemá zbytočne drahé autá. Ak trojnásobne zdražie podávané jedlo či tovar, dlho nevydrží. A práve toto urobil štát. Celú ťarchu preniesol na obyvateľov. V konečnom dôsledku 95 % zaplatí občan a 5 % bude úspora na strane štátu.
Čo budú opatrenia znamenať pre váš biznis?
V praxi napríklad vzrastie daň z príjmov, čo síce nie je úplne najlepšie, no viem, že dane platiť treba a že vtedy štát funguje. A podnikateľom by malo záležať na tom, aby štát fungoval. No na úrovni šialenstva som považoval avizované zvyšovanie DPH na stravovacie služby. A pod týmto pojmom si netreba predstaviť len reštaurácie. Stravovacie služby sú aj to, keď si ráno robotníci dajú v bufete tresku s rožkom. Aj to, keď niekto vozí obedy do školskej jedálne či do domova sociálnych služieb. Denne sa na Slovensku takto stravuje aj tri milióny ľudí a toto opatrenie by ich zasiahlo šialene.
Nakoniec sa však DPH na stravovacie služby zníži na 5 %. Čo na to hovoríte?
To síce áno, no tiež treba povedať, že v kontexte ďalších zmien v DPH tie ceny smerom dole nepôjdu. Hoci doteraz bola pri stravovaní 10 % sadzba DPH a od nového roku bude 5 %, na druhej strane vzrastie DPH nealkoholických nápojov z 10 na 19 % a alkoholické nápoje z 20 na 23 %. Taktiež treba zdôrazniť, že markantný nárast cien bude v prevádzkach, ktoré nemajú stravovanie na mieste. Znížená sadzba sa totiž nebude vzťahovať napríklad na prevádzky, ktoré jedlo iba rozvážajú či na pivárne a podobne. Tu môže narásť aj šedá ekonomika, kedy sa podnikatelia budú snažiť optimalizovať náklady tak, že vykazovať budú všetky tržby len zo stravovacích služieb, čo v niektorých prípadoch nebude dávať zmysel.
Mnohí kritizujú roztriedenie príbuzných tovarov a služieb do rôznych sadzieb DPH. Ako túto problematiku vnímate vy?
Nemyslím si, že je to až taký problém. V zásade platí, že nesmieme mať viac ako tri sadzby DPH. Aktuálne je 20 %, 10 % a 5 %, ktorá sa zaviedla kvôli nájomným bytom presadzovanými jednou z koaličných strán minulej vlády. Myslím si, že mohla zostať 10 % sadzba, ktorá dávala logiku a základná sadzba sa zvyšovať nemusela. Tretia, najnižšia, kategória nemusela byť podľa môjho názoru vôbec, pretože rozbíja celý systém.
Daň z finančných transakcií je šialený nápad, ťažiť z nej budú najmä banky a kartové spoločnosti
Kritike sa nevyhla najmä daň z finančných transakcií. Medzi jej kritikov patríte aj vy. V čom vidíte problém?
Tento nápad považujem za šialený. Zákon o transakčnej dani je v zásade zákon o reklame na platbu platobnými kartami. To, ako je postavený, jednak nahráva kartovým spoločnostiam a bankám, no zároveň postihne najmä menších podnikateľov, napríklad aj v gastre.
Ako?
Tým, že sa stanovila hranica maximálne 40 eur z transakcie (čiže zo všetkých platieb nad 10 000 eur sa už platí len 40 eur), vo výhode budú veľké a silné firmy, ktoré platia menej faktúr a vo veľkých sumách. Na druhej strane ale malý podnikateľ, napríklad prevádzkovateľ bistra, má niekoľko dodávateľov, ktorým platí faktúry nižšej hodnoty pravidelne aj viackrát mesačne. To znamená, že malá prevádzka, ktorá by platila dodávateľom vo faktúrach 100 000 eur za rok, no v jednotlivých sumách nižších ako 10 000 eur, zaplatí len na tejto dani 4 000 eur. Naproti tomu veľká firma, ktorá uhrádza faktúry vysokých hodnôt, môže na tejto dani zaplatiť len stovky eur.
Niektorí podnikatelia uvažujú, že pre tento dôvod začnú zlučovať viaceré faktúry do jednej, ktorú uhradia vo vyššej sume. Čo si o tom myslíte?
Teoreticky to síce možné je, no v takýchto menších prevádzkach, obzvlášť v gastre, môže nastať praktický problém. Nakoľko je dnes veľmi náročné obstáť v tomto biznise a mnohí končia aj po pár mesiacoch, dodávatelia majú tendenciu vyžadovať okamžité platby. Nepredpokladám, že by súhlasili so „zbernými“ faktúrami. Možno v prípade silnej dlhodobej prevádzky, áno, ale v prípade mladších menších podnikov to nevidím reálne a tých sa dotkne transakčná daň veľmi zásadne.
Hoci ide o konsolidačné opatrenie, hovoríte, že na dani zarobia najviac banky a kartové spoločnosti, nie štát. Prečo?
Toto konsolidačné opatrenie bankám zvýši príjmy o cca 1,5 miliardy eur. Čiže na jednej strane ideme konsolidovať a ľudia sa idú skladať na výdavky štátu, na druhej strane zabezpečíme bankám takýto príjem. Zvýhodnené budú platby kartou – platiť sa bude paušálne 2 eurá ročne za jej použitie, bez ohľadu na počet transakcií. To znamená, že zatiaľ čo doteraz v B2B biznise prebiehali úhrady bankovým prevodom, ktorý bez ohľadu na výšku transakcie banka zaťažovala poplatkom 20 centov, teraz vznikol mechanizmus, ktorý donúti podnikateľov aj v B2B biznise platiť kartou. V takom prípade ale získava len kartová spoločnosť a banka, štátu nepôjde nič. Navyše, platbu kartou môžu začať vyžadovať menšie prevádzky od svojich dodávateľov. Tu si ale treba uvedomiť, že na strane predajcu sú náklady za prijímanie platieb kartou. Prevádzkovateľ reštaurácie sa síce vyhne transakčnej dani, no zaťaží dodávateľa. A ten sa môže rozhodnúť, že im takúto možnosť nedá. Konkurenčný dodávateľ ale platbu kartou umožní a prevádzkovateľ si vyberie jeho. To znamená, že konkurenčne prvý dodávateľ bude donútený k akceptovaniu platieb kartou.
Ministerstvo financií pôvodne v rámci konsolidácie navrhovalo povinnosť prijímať bezhotovostné platby od zákazníkov, čo odôvodňovalo znížením daňových únikov. Čo si o tom myslíte?
Dať podnikateľom príkazom, že musia prijímať platby kartou, sa mi nezdá správne a je dobre, že to napokon bolo zo zákona vypustené. Avšak, treba sa pozrieť aj na dôvody, pre ktoré podnikatelia v dnešnej dobe, kedy už väčšina zákazníkov platí radšej kartou ako v hotovosti, tento spôsob neumožňujú. A nemyslím si, že sú to vždy len poplatky za platbu kartou. Prijímanie bezhotovostných platieb totiž znižuje náklady na prácu s hotovosťou a riziká spojené s jej uchovávaním či manipuláciou. Riešenie by som videl skôr v zavedení kontrolného mechanizmu tam, kde to nevie uchrániť trh - napríklad podnikateľov, ktorí vo svojom okolí nemajú konkurenciu (ktorá by ich tlačila k zavedeniu bezhotovostných platieb) a môžu takýmto spôsobom zneužívať svoje postavenie na trhu. „Optimalizovať“ v podobe vyplácania „na ruku“ či nepriznávať tržby totiž možno len v prípade hotovostného príjmu.
Podnikatelia (nielen) v gastro segmente čelia výzve, ako „prežiť“
Ako očakávate, že sa zmeny od roku 2025, odrazia v cenách tovarov a služieb?
Samozrejme, treba rátať s tým, že všetko zdražie. Áno, síce niektoré potraviny budú mať DPH nižšiu, no je s nimi potrebné manipulovať, skladovať ich a prevážať. Tam všade náklady stúpnu, v celom reťazci, čo sa bude musieť v konečnom dôsledku nejako odzrkadliť aj na finálnych cenách hotových jedál. Podnikatelia budú chcieť tieto náklady preniesť do cien, no treba mať na mysli, že kúpyschopnosť obyvateľstva klesne, bude sa meniť. A pri zdražovaní existuje magická hranica, kedy už ľudia nie sú ochotní cenu akceptovať. Prvé segmenty pravdepodobne odpadnú zážitkové, takpovediac segmenty luxusu.
Ako to bude vo vašich prevádzkach? Robili ste si už nejaké kalkulácie dôsledkov?
Zatiaľ nie, počkáme si, kde sa nám náklady zvýšia a ako veľmi. Uvidíme, ako sa opatrenia odzrkadlia, kde budeme vedieť ušetriť, čo a do akej miery už budeme musieť premietnuť do cien tak, aby bola vo výsledku akceptovateľná pre nás aj pre zákazníka.
Čo považujete za najväčšiu výzvu pre gastro segment v nasledujúcich rokoch?
Výzva bude prežiť. Podnikám už naozaj dlho. V priebehu rokov sa situácia zmenila tak, že ktokoľvek mal aspoň trochu peňazí, otvoril si reštauráciu alebo kaviareň. Gastro prevádzky vznikali ako huby po daždi, ale vytvoriť naozaj funkčný koncept takejto firmy je umenie. Preto aj nasledujúce mesiace budú pre týchto podnikateľov náročné a ich základnou úlohou bude udržať svoj koncept funkčný. Treba mať na pamäti, že sa zmenia aj spotrebiteľské návyky podobne ako v období koronakrízy, kedy sa ľudia doslova naučili jesť na chodníku – jedlo si nevychutnali v reštaurácii, ale si ho odniesli so sebou. Mnohým tento návyk zostal aj doteraz a reštaurácie sa tomu musia prispôsobiť. Ale myslím si, že kto chce a kto podnikanie berie naozaj vážne, žije tým, prvý prichádza a posledný odchádza, taký to zvládne. Podnikatelia budú musieť zvážiť, kde vedia ušetriť aj na vlastnej spotrebe – zefektívniť procesy, ubrať z vlastných nárokov, vhodne motivovať ľudí a podobne.
