Vyššie dane, zmena minimálnej mzdy či predvídateľné legislatívne prostredie. Aké priority má štvrtá vláda Róberta Fica v oblastiach týkajúcich sa podnikania?
Programové vyhlásenie vlády pre roky 2023 – 2027 je schválené, plány sú zväčša nekonkrétne
Parlament dnes schválil Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky pre roky 2023 – 2027. Koaličné strany vytvorili aj na základe svojich volebných programov (ktoré mali dokopy približne 60 strán), 88-stranový dokument pre nadchádzajúce volebné obdobie. Nové programové vyhlásenie (PVV) sa dotýka rôznych oblastí, no mnohé plány a opatrenia sú pomerne nekonkrétne.
Pre porovnanie, aj keď je nové programové vyhlásenie stručnejšie ako PVV posledných vlád, v minulosti bol štandard inde a programové vyhlásenia bývali aj o viac ako tretinu kratšie. Aj v nich sa našli nejednoznačné plány (napríklad v PVV 2002 reformnej druhej Dzurindovej vlády sa uvádzalo, že vláda prehodnotí súčasne uplatňované sadzby majetkových daní alebo že bude analyzovať možnosti zavedenia rovnej dane). Avšak, v oveľa menšom rozsahu programového vyhlásenia uvádzali aj viaceré rámcovo vymedzené opatrenia a ciele, ktorých splnenie bolo možné po skončení ich mandátu dosledovať (napr. PVV z roku 1998, kde prvá Dzurindova vláda predpokladala, že ku koncu funkčného obdobia zvýši dlhodobo udržateľný ekonomický rast na úroveň 4 – 5 % ročne alebo že zlepšenie podmienok rozvoja malého a stredného podnikania by malo ku koncu funkčného obdobia vlády vytvoriť predpoklady na zníženie miery nezamestnanosti na úroveň okolo 10 %).
Keďže sa PVV štvrtej vlády Róberta Fica dotýka aj podnikateľských oblastí, v článku sme pripravili prehľad niekoľkých, ktoré môžu byť pre biznisové prostredie dôležité.
Verejné financie a daňovo-odvodové zaťaženie
Aj keď sú verejné financie vo veľmi zlom stave a štátny deficit a dlh zásadne vzrástol, z programového vyhlásenia nie je cítiť, že by tomu vláda prikladala adekvátnu váhu. Ako uvádza Inštitút ekonomiky a sociálnych štúdií (INESS), vládny kabinet sa plánuje spoliehať na ekonomický rast a náhodu (pokles cien energií), ktoré im majú pomôcť postupne znižovať deficit. „Toto je jednoznačne vyjadrené konsolidačným „úsilím“ vo výške 0,5 % HDP. Nepôjde však o konsolidáciu v pravom zmysle slova, ale o zvyšovanie daňového zaťaženia,“ uvádza inštitút.
Na strane výdavkov má vláda len vágny a nekonkrétny plán prehodnotiť súčasnú štruktúru orgánov štátnej správy s cieľom zefektívniť ich činnosť, zároveň sa ale konkrétnejšie zaväzuje k vzniku nových úradov a inštitúcií (napr. útvar strategických iniciatív európskeho významu, agentúra pre správu štátnych budov či Fond na podporu cestovného ruchu).
Príjmy však plánuje zabezpečiť spomínaným zvýšením daní. Konkrétne napríklad:
- zavedením osobitných finančných nástrojov (zdanenie) pre mimoriadne zisky a „nadzisky“ sektorov, korporácií, právnických/fyzických osôb – takýto prístup bude podľa INESS znamenať neistotu pre podnikateľov, ktorí nebudú vedieť, kedy ich zisk bude vyhlásený za nadmerný, okrem iného tak riskujeme odliv mozgov (proti čomu chce vláda tiež bojovať a týmto opatrením si opäť odporuje) a šikovných podnikateľov do zahraničia,
- zavedením bankovej dane z nadmerných ziskov finančných inštitúcií (zároveň chce vláda zamedziť, aby negatívny vplyv preniesli na svojich klientov),
- zvýšením daní z nehnuteľností a väčším daňovým zaťažením vlastníkov viacerých nehnuteľností,
- zvýšením daní z tabaku, liehu či zavedením dane zo sladených nápojov (hoci premiér avizoval, že materiál s opatreniami na konsolidáciu štátneho rozpočtu, ktorý vypracovala ešte úradnícka vláda, do úvahy brať nebude, práve zvýšenie daní z negatívnych externalít boli súčasťou opatrení úradníckej vlády).
Medzi ďalšie dôležité opatrenia týkajúce sa daní, možno zaradiť napríklad:
- úpravu pásiem základu dane z príjmov fyzických osôb,
- rozšírenie možností a uvoľnenie limitov pre vykázanie daňovej straty,
- úpravu limitu paušálnych výdavkov pre fyzické osoby – podnikateľov,
- úpravu limitu obratu pre povinnú registráciu za platiteľa DPH (vo volebnom programe z koaličných strán avizovala len SNS, no nad limit, ktorý povoľuje EÚ, inak sa tejto téme venovali len opozičné strany).
Pozitívne možno hodnotiť záväzok posilniť pro-klientsky prístup zo strany štátu v oblasti daní a odvodov a zjednodušiť ich správu, napríklad rozšírením portfólia predvyplnených daňových priznaní či zavedením ročného zúčtovania sociálnych odvodov. Taktiež chce zvážiť zavedenie samozdanenia pri dovoze tovaru do tuzemska, aby zvýšila atraktivitu Slovenska pre realizáciu dovozov tovarov z tretích krajín. Zároveň chce znižovať čas potrebný na splnenie daňových a odvodových povinností a zamedziť nedoplatkom či nezákonnej daňovej optimalizácii plánuje povinnou elektronickou fakturáciou či online oznamovaním údajov z nej finančnej správe. Práve e-faktúra bola zo strany podnikateľov a odborníkov v minulom období kritizovaná.
Vláda sa vracia aj k reformnému zámeru zjednotenia daní, ciel a odvodov tak, aby miestom ich výberu bola finančná správa. Podobný zámer totiž Ficova vláda mala pred 11 rokmi v PVV 2012, kedy chcela dokončiť reformu daňovej správy prostredníctvom programu UNITAS, ktorý by práve zjednotením výberu daní, cla a odvodov a potláčaním daňových únikov zabezpečil dodatočné rozpočtové zdroje.
Sociálna politika a pracovné právo
Vláda pripravila zavedenie 13. dôchodkov vo výške priemerného dôchodku v zmysle programového vyhlásenia a návrh predložila na rokovanie do NRSR. V sume 606 eur však dávku navyše dostanú penzisti až v roku 2024, v tomto roku minister práce avizoval už len príplatok k vyplácaným nižším 13. dôchodkom podľa pôvodne schváleného zákona. Už beztak deficitný dôchodcovský systém si vyžiada ďalšie výdavky – prostriedky chce vláda získať zmenami v rodičovských dôchodkoch (úsporu, ktorú bolo možné dosiahnuť a využiť na zníženie rekordného deficitu verejných financií, budú prostriedky vyplatené vo forme plošnej neadresnej dávky aj tým dôchodcom, ktorí majú penziu 1700 eur). V programovom vyhlásení sa tiež spomína prehodnotenie efektívnosti všetkých troch pilierov dôchodkového systému.
V programovom vyhlásení vláda tiež uvádza, že bude dôsledne vymáhať úplné doplnkové dôchodkové poistenie pracujúcich vykonávajúcich rizikové práce.
V pláne je aj zaviesť nový koncept životného minima
tak, aby jeho suma zodpovedala minimálnym výdavkom na základné životné potreby
v modernej európskej spoločnosti. Vláda stanoví, ktoré nástroje
a parametre budú naviazané na životné minimum.
V oblasti pracovného práva je plánované garantovať minimálnu mzdu na úrovni 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ak sa sociálni partneri nedohodnú na jej výške. „Vláda zároveň obnoví a zvýši efektívnosť rozširovania odvetvových kolektívnych zmlúv tak, aby si firmy nekonkurovali nízkymi mzdami na úkor pracujúcich,“ uvádza sa v materiáli.
Čo sa zamestnávania týka, vláda sa chce zamerať na obmedzenie práce v neštandardných časoch (nočné a nadčasy) a poškodzujúcich formách, vrátane tzv. nedobrovoľných živností a „jednoosobových“ firiem. Novými legislatívnymi pravidlami a aktívnejšou inšpekciou práce plánuje brániť zneužívaniu tzv. agentúrnych pracovníkov, ale aj migrantov z tretích krajín na zhoršovanie pracovných podmienok. Zároveň sa v materiáli uvádza, že zahraničné platformy a obdobné firmy s pracujúcimi vo forme obchodnoprávnych zmlúv budú podliehať zvýšenej kontrole dodržiavania pracovno-právnych a súvisiacich noriem.
V programovom vyhlásení sa uvádza, že vláda zrealizuje opatrenia, vďaka ktorým nebude digitalizácia a informatizácia či zelená transformácia hospodárstva predstavovať hrozbu pre zamestnanosť, ale bude príležitosťou pre vytvorenie kvalitnejších a lepšie platených pracovných miest. „Investície budú smerovať do posilnenia schopností pracujúcich reálne využiť moderné pracovné príležitosti.“
Administratíva, byrokracia a legislatívny proces
Podnikatelia dlhodobo apelujú na zákonodarcov, aby neprijímali zákony neprehľadne, často a bez diskusie s nimi či odborníkmi. V predvolebnej kampani sľubovala nápravu z koaličných len strana Hlas, no v PVV sa celá vláda zaväzuje zvýšiť stabilitu podnikateľského prostredia obmedzením používania inštitútu skráteného legislatívneho konania (no na prvej schôdzi parlamentu už boli aj tak predložené dva návrhy na skrátené legislatívne konanie). Cieľom je aj zabrániť obchádzaniu diskusie so sociálnymi partnermi a programové vyhlásenie obsahuje záväzok viesť intenzívny dialóg s priemyselnými podnikmi a podnikateľským sektorom.
Cieľom je tiež minimalizovať tzv. goldplating, teda prijímanie požiadaviek nad rámec toho, čo vyžaduje EÚ.
Čo sa týka byrokracie a administratívnej záťaže, jedným z cieľov novej vlády je digitalizácia procesov a zníženie náročnosti zakladania obchodných spoločností. Taktiež je medzi opatreniami zjednodušenie čerpania finančných prostriedkov z európskych programov, zjednodušenie pravidiel verejného obstarávania a zavedenie záväzného uplatňovania prvkov sociálneho a zeleného verejného obstarávania v maximálnom možnom rozsahu.
Opatrenia a záväzky vlády v oblasti energetiky
Téme energetiky sa vláda v programovom vyhlásení venuje na takmer štyroch stranách. Zo všetkých opatrení vyberáme:
- zníženie poplatkov, ktoré vstupujú do koncových cien elektrickej energie, zemného plynu a tepla,
- zefektívnenie administratívnych a povoľovacích procesov (najmä procesu EIA a stavebného konania),
- rozširovanie domácich produkčných a servisných kapacít na výstavbu a prevádzku nových energetických zdrojov,
- dostavba štvrtého bloku Atómovej elektrárne v Mochovciach,
- príprava výstavby nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice.
V rámci energetiky ešte stojí za zmienku aktualizácia pravidiel zavádzania dopravy s alternatívnym pohonom a nových impulzov pre rozvoj elektromobility. Dôraz chce vláda klásť na rozvoj infraštruktúry, legislatívy a zjednodušenie súvisiacich procesov. „Vláda deklaruje zásadnú podporu výskumu a vývoja batérií s cieľom podporiť rozvoj elektrifikovanej dopravy. Vláda bude podporovať aj výskum a vývoj nových komponentov vhodných pre moderné energeticky úsporné nabíjacie systémy.“
V programovom vyhlásení sa objavili aj kontrola cien potravín
V 88-stranovom programovom vyhlásení vlády ešte možno nájsť aj také opatrenia, ako vytvorenie podmienok pre uľahčenie generačnej výmeny v rodinných firmách (bližšie nešpecifikované) či hľadanie nových zdrojov financovania kultúry mimo verejných zdrojov, a to zvýšením solidarity a ekonomickej angažovanosti súkromného sektora (podnikateľov). „Vláda navrhne opatrenia na zvýšenie príspevkov súkromných spoločností, najmä subjektov pôsobiacich v tvorivom (kreatívnom) priemysle do podpory tvorby domácej kultúrnej produkcie,“ uvádza sa v materiáli. Čo konkrétne tým majú vládni predstavitelia na mysli, nie je jasné. Možno len predpokladať, že pôjde o istú formu rekreačných poukazov.
Téma cien potravín hýbala predvolebnými kampaňami a svoje miesto našla aj v PVV. Konkrétne je tam uvedené: „Vláda zabezpečí dôsledný monitoring vývoja cien základných potravín. V prípade neprimeraného zdražovania príjme nevyhnutné opatrenia na nápravu tohto stavu.“ O aké opatrenia konkrétne ide, nie je jasné.
Vláda tiež chce prehodnotiť posilnenie investícií podnikov do výskumu, vývoja a inovácií daňovými úľavami, zvýšiť podporu projektov realizovaných vedecko-výskumnými subjektami, financovaných partnermi z priemyselnej a ďalšej praxe a podporiť také verejno-súkromné partnerstvá či projekty, ktoré budú mať vierohodný a rastový podnikateľský plán. Podrobnosti si ale vládni predstavitelia nechali pre seba.
