Napriek tomu, že štát sa už niekoľko rokov snaží zredukovať zbytočnú byrokraciu, podnikatelia naďalej musia získavať a potom predkladať úradom mnohé papierové výpisy a potvrdenia.
Zbytočné predkladanie dokladov aj po prijatí zákona proti byrokracii
Zákon č. 177/2017 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tzv. zákon proti byrokracii) mal zaviesť do praxe to, aby si orgány verejnej moci navzájom medzi sebou vymieňali údaje evidované vo svojich informačných systémoch. Následne by tieto údaje už občania a podnikatelia nemali nikde preukazovať. Mal sa teda uplatňovať princíp jedenkrát a dosť. Zatiaľ však do povinnej výmeny informácií nie je zahrnutých mnoho informačných systémov rôznych orgánov verejnej moci.
Podnikatelia tak aj v súčasnosti musia pri rôznych žiadostiach predkladať orgánom verejnej moci potvrdenia a výpisy, ktoré orgány majú sami k dispozícii. Napríklad ak chce podnikateľ získať dotáciu zo štátneho rozpočtu (napríklad dotáciu na kúpu elektromobilu alebo plug-in hybridu z Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky), musí k žiadosti predkladať mnoho potvrdení.
Ide o potvrdenie príslušného konkurzného súdu (nie staršie ako tri mesiace), že voči podnikateľovi nie je vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Takisto sa takto musí získavať a predkladať aj potvrdenie príslušného inšpektorátu práce (nie staršie ako tri mesiace), že podnikateľ neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania. Všetky tieto informácie sú pri tom evidované príslušnými orgánmi.
Zbytočná byrokracia pri vybavovaní splnomocnení a výpisov na poštách
Vybrané prevádzky Slovenskej pošty, a. s. (jej jediným akcionárom je štát) majú postavenie takzvaných „integrovaných obslužných miest“. Takéto pošty sú oprávnené v zmysle zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy vydávať výstupy z informačných systémov verejnej správy a jedným z nich je aj výpis z obchodného registra.
Pošte je potrebné pri splnomocňovaní predkladať výpis z obchodného registra, aj keď ho má
Preberať doporučené zásielky pre právnickú osobu môže len jej štatutárny orgán, napríklad konateľ s. r. o.. V praxi je často potrebné splnomocniť na preberanie doporučených zásielok aj inú osobu, napríklad zamestnanca obchodnej spoločnosti. V takomto prípade je potrebné vyplniť žiadosť o doplnkové a dispozičné služby, ktorú podpíše osoba oprávnená konať v mene právnickej osoby a odovzdá ju na ktorejkoľvek pošte.
Zaujímavé je, že k takejto žiadosti je potrebné priložiť aj originál výpisu z obchodného alebo živnostenského registra, prípadne kópiu overenú notárom alebo výpis z internetu, ktorý nesmie byť starší ako 14 dní. Výpis z obchodného alebo živnostenského registra je možné podľa informácií uvedených na webovom sídle pošty predložiť aj elektronicky prostredníctvom internetového pripojenia napríklad v mobile priamo pri priehradke pošty.
Pošty v postavení integrovaných obslužných miest pritom majú prístup do obchodného aj živnostenského registra a vedia si potrebné informácie overiť aj sami namiesto toho, aby predkladaním výpisov zaťažovali podnikateľa.
Predkladanie výpisu z obchodného registra pri získavaní výpisu z registra trestov
Jednou zo služieb vybraných pôšt je aj možnosť získať výpis z registra trestov právnickej osoby. Podľa obchodných podmienok Slovenskej pošty, a. s. pri podaní žiadosti o výpis z registra trestov právnických osôb je štatutárny orgán, ktorý podáva žiadosť, povinný predložiť okrem svojho občianskeho preukazu, cestovného dokladu alebo dokladu o pobyte cudzinca aj výpis z registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná – čiže obchodného registra.
Informácie potrebné z obchodného registra si pritom pošta môže overiť aj sama, keďže má do neho prístup. Na túto byrokraciu väčšina podnikateľov nie je pripravená a keďže nechce strácať drahocenný čas, radšej namiesto jednej služby na pošte využije hneď dve – najskôr požiada o výpis z obchodného registra za 4,50 eura a následne ho použije na to, aby mohla podať žiadosť o výpis z registra trestov právnických osôb, čo stojí 3,90 eura.
Skenovanie tlačiva v prípade elektronickej žiadosti o materské
Žiadosť o materské je tlačivo Sociálnej poisťovne, ktoré matke dieťaťa vystavuje lekár a inému poistencovi (napríklad otcovi dieťaťa) ho poskytuje príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Absurdná situácia nastáva vtedy, ak chce poistenec požiadať o materské elektronicky.
V súčasnosti neexistuje žiadny elektronický formulár žiadosti o materské. Žiadosť o materské existuje výhradne v listinnej podobe a obsahuje predtlačený jedinečný kód žiadosti, bez ktorého Sociálna poisťovňa nedokáže túto žiadosť spracovať.
Ak chce poistenec požiadať o materské elektronicky, musí najskôr vyzvať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne na doručenie naskenovej žiadosti o materské. Následne si žiadateľ takúto žiadosť vytlačí, vyplní, podpíše a znovu ju naskenuje. Takto vyplnenú a podpísanú žiadosť poistenec ďalej znovu naskenuje a zašle Sociálnej poisťovni cez všeobecné podanie prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy www.slovensko.sk.
Namiesto toho, aby existoval jeden elektronický formulár žiadosti o materské, sa musia na jednu elektronickú žiadosť použiť dva listinné formuláre (ktoré sa následne môžu zahodiť do koša), ktoré sa musia dvakrát skenovať (raz Sociálna poisťovňa, raz poistenec).
Nepotrebné doklady k žiadosti o poskytnutie príspevku pri narodení dieťaťa
Základnou podmienkou pre získanie príspevku pri narodení dieťaťa je to, že žiadateľ (primárne matka dieťaťa, sekundárne otec dieťaťa) má trvalý pobyt a bydlisko na území Slovenskej republiky a že sa dieťa narodilo. O ďalších podmienkach poskytnutia príspevku pri narodení dieťaťa sa môžete dočítať v článku Peňažné dávky pre rodiča v roku 2019 a 2020.
K žiadosti o poskytnutie príspevku pri narodení dieťaťa je potrebné priložiť niekoľko ďalších potvrdení. Jedným z nich je aj potvrdenie ošetrujúceho lekára dieťaťa o uzatvorení dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti a o dožití sa 28 dní veku dieťaťa, ktoré by pokojne mohlo byť súčasťou samotnej žiadosti o poskytnutie príspevku pri narodení dieťaťa.
Ešte zaujímavejším je päťstranový doklad označovaný ako „vyhlásenie o bydlisku“. O oboch rodičoch (aj keď sú rozvedení) sa tu uvádza napríklad to, či pracovnú činnosť vykonávajú na území Slovenska alebo v zahraničí, či sú zamestnanci alebo podnikatelia a následne kde, od kedy a ako dlho pracovali alebo ako dlho podnikajú, či bývajú v byte, dome a či je to ich vlastná alebo prenajatá nehnuteľnosť a do ktorého štátu odvádzajú zdravotné poistenie.
Ešte absurdnejšie je to, že v tomto formulári rodič musí uviesť o každom dieťati dátum jeho narodenia, adresu jeho bydliska, meno jeho ošetrujúceho lekára s uvedením dátumu od kedy je jeho ošetrujúcim lekárom a kde je sídlo ambulancia tohto lekára. Ďalej bude treba uviesť či dieťa navštevuje škôlku alebo školu vrátane jej presného názvu a adresy a dátumu, od kedy takéto zariadenie dieťa navštevuje.
Je pochopiteľné, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny potrebujú pre posúdenie žiadosti o príspevku pri narodení dieťaťa overiť aj podmienku, že oprávnená osoba a dieťa majú aj bydlisko (miesto, kde má oprávnená osoba a dieťa sústredené najdôležitejšie záujmy) na Slovensku. Rozsah požadovaných údajov na tieto účely však značne presahuje rozsah údajov nevyhnutných na overenie tejto podmienky.
Originál výpisu zo živnostenského registra pri rušení účtu v banke
Pri rušení podnikateľského účtu živnostníka v banke niektoré banky od podnikateľov žiadajú predložiť originál výpisu zo živnostenského registra, ktorý je možné získať len za poplatok. Takáto podmienky niektorých slovenských bánk nemajú logický argument. Jediným vysvetlením je, že banky sa touto nezmyselnou požiadavkou snažia administratívne sťažiť odchod svojho klienta alebo aspoň oddialiť jeho pôvodné rozhodnutie zrušiť si účet.
Ak živnostník žiada o zrušenie svojho podnikateľského účtu v banke, koná pritom sám za seba a preukazuje sa platným dokladom totožnosti, nemôžu vznikať žiadne pochybnosti o tom, o ktorú osobu a ktorý bankový účet ide. Banka v tejto súvislosti vôbec nepotrebuje poznať miesto podnikania, predmety podnikania, identifikačné číslo živnostníka alebo iné údaje uvádzané vo výpise zo živnostenského registra.
Poznáte iné byrokratické nezmysly? Prihláste ich do súťaže!
Aj tento rok máte možnosť nominovať nezmyselné opatrenia, s ktorými sa stretávate, na „anticenu“ Byrokratický nezmysel roka. Ide o anketu, ktorá poukazuje na legislatívne povinnosti komplikujúce život podnikateľa. Z námetov sa vyberá desať absurdít, o ktorých hlasuje verejnosť.
Vlani sa Byrokratickým nezmyslom roka stal zákaz vstupu zvieratám do kaviarní či reštaurácii. V roku 2017 najviac hlasov získala povinnosť zamestnávateľa vyžiadať si súhlas na darovanie odpadu (napr. drevených paliet či plastových sudov) zamestnancovi a v roku 2016 vyhrala povinnosť overiť si, či firemný dodávateľ nezamestnáva ľudí načierno.
Anketa upozorňuje na bariéry a záťaže v podnikaní na Slovensku a veľakrát motivuje vládnych predstaviteľov, aby podmienky v spomenutých oblastiach zmiernili alebo úplne odstránili. Takýmto spôsobom sa napríklad rozvinula aj diskusia o povolení vstupu zvierat do prevádzok v prípade, ak to majiteľ dovoľuje.
Svoje námety môžete písať na www.byrokratickynezmysel.sk
