Europoslanec Ivan Štefanec zhodnotil svoju činnosť v parlamente Európskej únie. Na akých aktivitách pre zlepšenie podnikateľského prostredia sa podieľa?
Do Európskeho parlamentu si svojich zástupcov pravidelne volia aj Slováci. Od posledných volieb sa toho mnoho vo svete zmenilo najmä z dôvodu pandémie koronavírusu, čo výrazne zasiahlo aj do života podnikateľov.
Jedným zo slovenských europoslancov, ktorí v parlamente kladú dôraz aj na záujmy podnikateľov, je Ivan Štefanec. V aktívnej politike sa pohybuje od roku 2006, do Europarlamentu bol prvýkrát zvolený v roku 2014. Ako hodnotí svoju prácu v aktuálnom volebnom období a aké kroky podnikol v zlepšovaní podnikateľského prostredia?
Europarlament a koronakríza
Pred niekoľkými týždňami uplynul rok od posledných volieb do Europarlamentu. Ako hodnotíte svoje pôsobenie v EÚ parlamente v tomto volebnom období? Aké aktivity plánujete v najbližších mesiacoch?
Rok nášho pôsobenia bol poznačený hlavne pandémiou a s ňou súvisiacimi opatreniami, ktoré stále trvajú. Jarné a letné mesiace sme strávili najmä hľadaním možností a zdrojov pre pomoc ekonomike a najviac ohrozeným skupinám, osobitne malým podnikateľom. V najbližšej dobe považujem za kľúčové, aby slovenská vláda využila peniaze z Fondu obnovy účelne. Aj v tejto súvislosti pripravujem niekoľko aktivít. Napríklad v júni sme organizovali konferenciu, na ktorej vystúpili ako súčasný minister financií Eduard Heger, tak aj bývalý minister financií Ivan Mikloš a bývalý premiér Mikuláš Dzurinda. Spoločne so zástupcami samospráv a ďalšími odborníkmi. V súčasnosti pripravujeme ďalšie podujatia. Zverejnili sme tiež prieskum, kde sme sa pýtali priamo občanov, aké Slovensko chcú z prostriedkov Fondu obnovy mať.
Ako by mali byť využité peniaze z Fondu obnovy, z ktorého má mať Slovensko 7,5 miliardy, podľa Vás?
Využitie týchto peňazí je zodpovednosťou slovenskej vlády. Malo by byť určených niekoľko prioritných oblastí, ktoré nám vygenerujú v budúcnosti zisky či úspory. Napríklad podpora vedy a výskumu alebo reforma sociálneho systému. Žiaľ, zdá sa, že vláda k tejto téme nepristupuje tak zodpovedne, ako by som od nej očakával. Správne využitie Fondu obnovy pre vzdelávanie, digitalizáciu a reformy pre rozvoj našej krajiny budú pre ďalšie roky kľúčové.
Podnikatelia pred voľbami avizovali, že by od zvolených poslancov očakávali zníženie byrokratickej záťaže a uvítali by jednoduchšiu legislatívu zo strany EÚ. Ako ste sa k tomu v EÚ parlamente postavili? Aké kroky ste podnikli na zníženie byrokracie pre podnikateľov?
Pandémia paradoxne viaceré procesy urýchlila. Už súčasťou prvých opatrení bolo pozastavenie niektorých regulácií či administratívnych povinností pri vývoze. Ukázalo sa, koľko opatrení vlastne ani nepotrebujeme. Tak ako doteraz, chcem v odstraňovaní bariér na spoločnom trhu pokračovať. Za osobitnú tému považujem rozvoj elektronických služieb, ktoré zásadne znižujú administratívne náklady.
SME EUROPE, kde ste prezidentom, vyzvalo predsedníčku Európskej komisie, aby v súvislosti s pandémiou koronavírusu iniciovala uvoľnenie čo najväčšieho počtu regulácií, ktoré sa malých firiem týkajú. Uvoľnenie ktorých regulácií by ste pokladali za najužitočnejšie? Môžete uviesť príklady?
Išlo hlavne o regulácie, ktoré by sa časom rušili tak, či tak. Napríklad pri spomínanom vývoze či uvádzaní nových výrobkov na spoločný trh. Zmyslom bolo najmä podporiť tých, ktorí sú krízou zasiahnutí najviac, teda malé a stredné podniky alebo firmy pôsobiace v gastronómii. Odstraňovanie rôznych zbytočných regulácií a bariér je kontinuálny proces, ktorému sa budem venovať aj v budúcnosti.
Akými podnikateľskými témami sa europoslanec ešte zaoberá?
Európsky parlament v novembri 2019 schválil legislatívu, ktorá skoncuje s daňovými únikmi a výpadkami v oblasti internetových technológií a elektronického obchodu. Aké legislatívne opatrenia konkrétne boli prijaté?
Menšie firmy budú oslobodené od niektorých povinností a zjednodušili sme tiež procesy pri reklamáciách a vracaní zakúpeného tovaru, čo pomôže ako spoločnostiam, tak aj zákazníkom. Zatiaľ sa dočasne uvoľnili niektoré obmedzenia pri vývoze tovarov a služieb a pri uvádzaní nových výrobkov na trh. Verím, že dočasné sa stane trvalým a aj v súvislosti s Fondom obnovy budú odstraňované ďalšie byrokratické prekážky.
V decembri 2019 predstavila Európska komisia Európsky ekologický dohovor. Aký názor máte na tento plán? Ktoré kroky považujete za vhodné, prínosné a aké naopak za nepotrebné?
Európska únia bola vždy svetovým lídrom v oblasti ochrany prírody a klímy. V čase klimatickej núdze je len logické, že v týchto aktivitách pokračujeme a rozširujeme ich. Nemali by sme však k tejto téme pristupovať bezhlavo a poškodzovať náš priemysel a konkurencieschopnosť. Omnoho správnejšia cesta je podporovať inovácie, ktoré prinášajú úspory a tiež viesť aktívnejšiu klimatickú diplomaciu smerom k štátom, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi.
Pre podnikateľské prostredie je významnou témou aj Európska minimálna mzda, ktorá by mala byť jednotne stanovená pre všetky členské krajiny. Aký názor máte na tému Európskej minimálnej mzdy?
Nepodporujem takéto iniciatívy. Zavedenie akejsi spoločnej minimálnej mzdy by skôr poškodilo slabšie ekonomiky, akou je aj slovenská a znevýhodnilo by naše malé a stredné podniky pred zahraničnou konkurenciou. Zvyšovanie miezd a zlepšovanie sociálneho postavenia občanov sa dá dosiahnuť najmä zlepšovaním podnikateľského prostredia a zlepšovaním podmienok pre tvorcov pracovných miest.
