Za akých podmienok, v akom rozsahu a za akú odmenu sa podľa zákonníka práce pripúšťa práca nadčas?
Niektorí zamestnávatelia svojim zamestnancom bez váhania preplatia každú nadpracovanú hodinu alebo im umožnia "vybrať" si náhradné voľno, iní striktne vyžadujú, aby zamestnanci ostávali v práci vždy o niečo dlhšie bez nároku na akúkoľvek náhradu. V nasledujúcom článku priblížime ako problematiku práce nadčas upravuje zákonník práce.
Práca nadčas vyžaduje príkaz alebo súhlas zamestnávateľa
Nie každá nadpracovaná hodina je v zmysle zákonníka práce považovaná za prácu nadčas. Aby skutočne išlo o prácu nadčas, je potrebné, aby zamestnávateľ svojmu zamestnancovi prácu nadčas prikázal alebo s ňou aspoňvyjadril súhlas. Podmienkou nariadenia práce nadčas je pritom prechodná a naliehavá potreba práce alebo verejný záujem (zásah požiarnikov).
Príklad 1: 30 minút pred koncom riadnej pracovnej doby zamestnávateľ pridelí svojmu zamestnancovi neočakávanú pracovnú úlohu s príkazom, aby táto úloha bola riešená aj po skončení riadnej pracovnej doby, ak to bude v záujme jej dokončenia potrebné. V takomto prípade je zamestnanec povinný vykonať prácu nadčas. Ak odmietne, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny. V prípade, ak však zamestnávateľ prácu nadčas výslovne neprikáže, môže zamestnanec "bez obáv" odísť domov.
Príklad 2: Zamestnanec nestihne vyriešiť všetky zadané pracovné úlohy, preto sa rozhodne ostať v práci o hodinu dlhšie z vlastnej iniciatívy a bez vedomia zamestnávateľa. Aby bola zamestnancovi táto hodina preplatená, musí svojho zamestnávateľa požiadať o súhlas s prácou nadčas. Ak zamestnávateľ nesúhlasí a zamestnanec napriek tomu ostane v práci dlhšie, koná tak dobrovoľne a nárok na odmenu mu nevzniká.
Príkaz alebo súhlas zamestnávateľa môže byť len ústny, odporúča sa však použitie písomnej formy (napr. emailu), ktorá je pri dokazovaní v rámci prípadných sporov dostatočne hodnoverná.
Odmena za prácu nadčas
Za prácu nadčas zamestnancovi náleží mzdové zvýhodnenie vo výške 25 % z jeho priemerného zárobku a v prípade rizikových povolaní (napr. brúsič) vo výške 35 % z priemerného zárobku (konkrétny spôsob výpočtu mzdového zvýhodnenia nájdete v článku Odmeňovanie práce nadčas a náhradné voľno ). Pokiaľ sa na tom zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú, namiesto mzdového zvýhodnenia zamestnancovi patrí náhradné voľno.
Pri vedúcich zamestnancoch a zamestnancoch, ktorí vykonávajú koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadia, organizujú alebo koordinujú zložité procesy,môže byť práca nadčas dohodnutá priamo v pracovnej zmluve, a to v rozsahu max. 150 hodín za 1 kalendárny rok. V takomto prípade platí, že za dohodnutých 150 nadpracovaných hodín zamestnanec nemá nárok na odmenu vo forme mzdového zvýhodnenia ani náhradného voľna.
Práca nadčas a náhradné voľno
Náhradné voľno je druhou formou odmeny za prácu nadčas - nárok na mzdové zvýhodnenie a náhradné voľno však nie možné uplatniť súčasne.
Pri náhradnom voľne zamestnancovi vzniká nárok na 1 hodinu voľna za 1 nadpracovanú hodinu. Na rozdiel od dovolenky, ktorú zamestnávateľ svojmu zamestnancovi nariaďuje, je čerpanie náhradného voľna možné iba po vzájomnej dohode. Pokiaľ k takejto dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom nedôjde a zamestnanec si náhradné voľno nevyčerpá do uplynutia 4 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom sa práca nadčas vykonávala, zamestnanec môže požadovať mzdové zvýhodnenie.
Analogicky je tiež možné požiadať zamestnávateľa o poskytnutie voľna s tým, že tento čas si zamestnanec neskôr odpracuje. V zmysle zákonníka práce však v takomto prípade nepôjde o prácu nadčas.
Rozsah práce nadčas je obmedzený
Zákon stanovuje limit ôsmich hodín práce nadčas týždenne v období najviac štyroch po sebe idúcich mesiacov.
V prípade ročného limitu zamestnávateľ môže svojmu zamestnancovi nariadiť 150 hodín nadčasov a zároveň mu môže odsúhlasiť ďalších 250 hodín nadčasov. Celkový ročný limit preto nesmie presiahnuť viac ako 400 hodín, bez ohľadu na to, či ide o radového zamestnanca či vrcholového manažéra.
Príklad: Zamestnávateľ od začiatku januára do konca mája nariadi zamestnancovi celkovo 150 hodín nadčasov, za ktoré zamestnancovi náleží príplatok alebo náhradné voľno. Po vyčerpaní uvedeného limitu môže zamestnanec od júna do konca roka chodiť z práce domov po skončení riadnej pracovnej doby bez obáv, že by mu zamestnávateľ mohol dať výpoveď.
Práca nadčas počas víkendov či sviatkov
Mnohým zamestnancom a zamestnávateľom sa môže zdať, že pracovný týždeň končí v piatok. V tejto súvislosti je však hneď na úvod potrebné upozorniť, že sobota a nedeľa nie sú z pohľadu zákonníka práce výnimočnými dňami - pri zamestnancoch, ktorí pracujúci počas víkendov, sa preto uplatnia rovnaké pravidlá odmeňovania práce nadčas ako v ktorýkoľvek iný pracovný deň.
Odlišná situácia nastáva počas sviatkov, kedy pri práci nadčas dochádza k súbehu viacerých typov mzdového zvýhodnenia. V prípade práce počas sviatku zamestnancovi preto náleží jednak mzdové zvýhodnenie vo výške minimálne 50 % z jeho priemerného zárobku, jednak vyššie popísané mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas (pokiaľ by šlo navyše o prácu vykonávanú medzi 22. a 6. hodinou, taktiež mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu)
Kategórie zamestnancov, pri ktorých je práca nadčas zakázaná
Prácu nadčas nie je možné nariadiť:
- zamestnancovi s kratším pracovným časom
- dohodárovi
- zamestnancovi vykonávajúcemu rizikovú prácu
- tehotnej žene
- mladistvému zamestnancovi vo veku od 15 do 18 rokov
- zamestnancovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky alebo osamelému zamestnancovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov
- zamestnancovi so zdravotníckym povolaním, ktorý dovŕšil 50 rokov
Poznámka: Pri rizikových povolaniach je práca nadčas obecne zakázaná, výnimky sú možné iba v situáciách vyžadujúcich naliehavé opravárske práce, práce, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu, v situáciách nebezpečenstva ohrozenia života a zdravia alebo pri zabezpečení plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase odborov.
Aké sú sankcie za porušenie pravidiel práce nadčas
Zamestnávateľom, ktorí porušia podmienky nariaďovania, odmeňovania či evidencie práce nadčas hrozí uloženie pokuty zo strany inšpektorátu práce vo výške 1 000 až 200 000 EUR. Aby sa inšpektorát práce začal zaoberať prípadným porušením zákona, musí byť takéto porušenie oznámené na základe podnetu. V danej súvislosti je vhodné pripomenúť, že podnetom zamestnanca sa bude inšpektorát práce zaoberať aj vtedy, ak je podnet anonymný.
Pri nevyplatení mzdového zvýhodnenia môže zamestnanec v krajnom prípade podať na svojho zamestnávateľa trestné oznámenie pre trestný čin nevyplatenia mzdy.
Dôležité právne predpisy alebo zdroje, ktoré problematiku práce nadčas upravujú
§ 85a, § 97, § 99, § 121 § 174 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení
