Aj podnikatelia sú súčasťou mediálneho sveta. Aké povinnosti majú, ak píšu blog na svoju stránku, vydávajú podcasty alebo natáčajú videá na sociálne siete?
Od 1.8.2022 platí nový zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie (zákon o publikáciách). Ten nahradil zákon o povinných výtlačkoch a tlačový zákon. Taktiež v lete uplynulého roka začal platiť nový zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách, ktorý nahradil zákon o digitálnom vysielaní a zákon o vysielaní a retransmisii. Nová legislatíva so sebou priniesla viaceré oznamovacie či evidenčné povinnosti pre vydavateľov publikácií aj vydavateľov audiovizuálnych diel. Spozornieť musia mnohí podnikatelia, pojem „vydavateľ“ má totiž oveľa širší význam, ako by mnohým v prvej chvíli napadlo.
Komplexné zmeny v legislatíve a nahradenie viacerých zákonov novými, priniesli do „mediálneho sveta“ istú mieru zmätku a nejasností. Podrobnosti o tom, kto a aké povinnosti po novom má, aj s praktickými príkladmi, pre Podnikajte.sk v rozhovore prezradila advokátska koncipientka Veronika Košíková v spolupráci s ďalšími právnymi expertmi z advokátskej kancelárie Hronček & Partners, s. r. o.
Kto je vydavateľ a čo je publikácia?
Od augusta 2022 platí nový zákon o publikáciách. Koho sa týka?
Cieľom zákona o publikáciách je zrovnoprávniť rôzne postavenie vydavateľov, a tiež reflektovať aktuálny vývoj a nové požiadavky v oblasti šírenia informácií, a to nielen prostredníctvom tradičnej periodickej tlače, ale najmä prostredníctvom elektronických periodických publikácií a spravodajských webových portálov (tlačové agentúry boli upravené už predchádzajúcou legislatívou). To znamená, že povinnosti v zmysle novej legislatívy sa vzťahujú aj na vydavateľov online publikácií - elektronickej periodickej publikácie (napr. online časopisy alebo noviny) a spravodajského webového portálu, a to už popri existujúcich povinnostiach vydavateľov klasickej tlače (napr. klasické papierové noviny).
Definujme si na začiatok, kto môže byť vydavateľ periodickej publikácie?
V zmysle zákona o publikáciách je vydavateľ publikácie (periodickej aj neperiodickej) osoba, na podnet alebo pod vedením ktorej je publikácia vydaná či sprístupňovaná verejnosti a ktorá usmerňuje a zabezpečuje verejné rozširovanie/sprístupňovanie publikácie verejnosti na svoje náklady a zodpovednosť. Tu si možno predstaviť klasické vydavateľstvo.
Vydavateľom periodickej publikácie je osoba, ktorá redakčne zodpovedá za obsah periodickej tlače alebo elektronickej periodickej publikácie. Takýmto vydavateľom môže byť práve vydavateľ periodickej publikácie, či už printovej, alebo online (online magazíny/noviny a podobne), ale napríklad aj vydavateľ podcastov.
V čom sa potom líši prevádzkovateľ spravodajského portálu?
Prevádzkovateľ spravodajského webového portálu je osoba, ktorá redakčne zodpovedá za obsah spravodajského webového portálu a na vlastné náklady umožňuje verejnosti prístup k jeho obsahu.
Pre úplnosť dodávame, že zákon o publikáciách tiež stanovuje isté povinnosti tlačovým agentúram a agentúrnemu servisu. Tlačová agentúra je teda osoba, ktorá vyhľadáva a spracúva informácie s cieľom sprostredkovať ich odplatne v agentúrnom servise verejnosti.
A čo všetko v praxi spadá pod pojem „periodická publikácia“?
Periodická publikácia je verejne rozširovaná alebo sprístupňovaná verejnosti najmenej dvakrát ročne pod rovnakým názvom a označená medzinárodným štandardným číslom seriálu (ISSN), ak bolo pridelené. Ide o periodickú tlač (klasické papierové vydania novín, časopisov, štvrťročníkov a pod.), ďalej elektronickú periodickú publikáciu (napr. elektronické verzie časopisov/novín či podcasty) a spravodajský webový portál (periodická publikácia, ktorá sprostredkúva širokej verejnosti pravidelne aktualizované komunikáty novinárskej povahy).
Publikáciu si možno predstaviť ako klasické noviny, online časopisy alebo obsah online spravodajského portálu, ktorý bude rozširovaný aspoň dvakrát ročne, na rozdiel napríklad od klasickej knihy, ktorá je vydávaná viac-menej jednorazovo.
Zákon o publikáciách zaviedol evidenčné povinnosti či zmeny v uverejňovaní vyjadrení
Aké povinnosti majú spomínané osoby podľa nového zákona o publikáciách?
Právna úprava po novom upravuje povinnosti v súvislosti s ochranou zdroja a povinnosť mlčanlivosti. Novým spôsobom sa upravuje právo na uverejnenie vyjadrenia (zrušilo sa právo na opravu), ak bolo v periodickej publikácii alebo v agentúrnom servise uverejnené nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie, ktoré zasahuje do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby/do dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť.
Mierne odlišne sa upravilo aj právo na dodatočné oznámenie - ak je súčasťou periodickej publikácie/agentúrneho servisu (ktoré obsahujú správu novinárskej povahy alebo ňou sú) skutkové tvrdenie o konaní pred orgánom verejnej moci proti istej osobe, ktorú možno presne určiť, a toto konanie bolo ukončené právoplatným rozhodnutím, má daná osoba právo žiadať uverejnenie dodatočného oznámenia o konečnom výsledku konania.
Okrem toho však zákon zavádza aj evidenčné povinnosti pre vydavateľov periodických publikácií. O čo ide?
Ministerstvo kultúry SR eviduje periodickú publikáciu zápisom do evidencie periodických publikácií. Ide o verejne prístupnú evidenciu periodických publikácií vydávaných/sprístupňovaných verejnosti na území Slovenska a je súčasťou registra vedeného rezortom kultúry. Za zápis do zoznamu periodických publikácií je potrebné uhradiť poplatok v sume 5 eur.
Môžete uviesť praktické príklady, kto a v akom prípade musí evidovať periodickú publikáciu do tohto zoznamu?
Predovšetkým sú to vydavatelia (buď právnická osoba, fyzická osoba - podnikateľ, alebo fyzická osoba) periodickej tlače napr. tlačených denníkov (bežné noviny, ktoré vychádzajú denne) a rôznych iných kultúrnych, školských, športových, obecných, umeleckých alebo aj cirkevných tlačených denníkov, týždenníkov, dvojtýždenníkov a tzv. občasníkov (ak vychádzajú aspoň dvakrát ročne). Ďalej sú to vydavatelia online verzií tejto tlače alebo iných elektronických periodických publikácií a nakoniec spravodajské webové portály.
Konkrétni vydavatelia môžu byť povinní evidovať viaceré publikácie bez ohľadu na ich druh. Ich povinnosti sa prekrývajú, resp. mnohí vydavatelia evidujú ako periodickú tlač, tak aj elektronickú verziu tejto tlače (ako elektronickú periodickú publikáciu) a prípadne ešte aj online magazín, podcast či komunitné periodikum.
Čo si možno predstaviť pod komunitným periodikom?
Ide o publikáciu, ktorá je zameraná na miestne informačné prostredie alebo zdroje, či na spoločné záujmy vytvárajúce a prehlbujúce vnútorné väzby spoločenstva vedúce k udržiavaniu pocitu identity so spoločenstvom. Je verejne rozširovaná alebo sprístupňovaná verejnosti inou osobou ako podnikateľom, ak jeho verejné rozširovanie/sprístupňovanie verejnosti nemá primárne hospodársku povahu a účelom nie je priamo ani nepriamo dosahovať zisk. Napríklad periodikum pre kníhtlačiarov.
Je za komunitné periodikum možné považovať aj firemné časopisy?
V súvislosti s uvedenou definíciou môžeme potvrdiť, že za komunitné periodikum možno považovať aj firemné časopisy, ak by boli zamerané výlučne na miestne informačné prostredie alebo zdroje, či na spoločné záujmy vytvárajúce a prehlbujúce vnútorné väzby spoločenstva vedúce k udržiavaniu pocitu identity so spoločenstvom (tu by sa za spoločenstvo mohli považovať napr. zamestnanci firmy alebo iné osoby podieľajúce sa na fungovaní podniku). Zároveň, ak by jeho verejné rozširovanie/sprístupňovanie verejnosti nemalo primárne hospodársku povahu a účelom nebolo priamo ani nepriamo dosahovať zisk a bolo by rozširované/sprístupňované verejnosti inou osobou ako touto firmou (právnickou osobou).
Zároveň platí, že ak by aj firemné časopisy nespĺňali tu uvedené kritériá pre komunitné periodiká, tak v prípade, že príjmy z inzercie, vrátane príjmov z iných foriem propagácie, za hospodársky rok preukázateľne nepresahujú 5 % nákladov vydavateľa periodickej publikácie/prevádzkovateľa spravodajského webového portálu na verejné rozširovanie/sprístupňovanie komunitného periodika verejnosti (najviac však 10 000 eur), považujú sa za komunitné periodikum.
Čo všetko sa v Žiadosti o zápis do zoznamu elektronických periodických publikácií vypĺňa?
Podľa zverejneného formulára je potrebné uviesť názov elektronickej periodickej publikácie, pričom je potrebné rozlíšiť aj, či ide o podcast, alebo o inú elektronickú publikáciu. V Žiadosti je ďalej nevyhnutné vyplniť aj ďalšie údaje o elektronickej publikácii, napríklad názov regionálnej alebo jazykovej mutácie, dátum začiatku sprístupňovania a začiatku rozširovania, územný rozsah sprístupňovania, periodicitu, obsahové zameranie, osobitné obsahové zameranie (vedecká periodická publikácia, odborná periodická publikácia, komunitné periodikum) či pravidelnú prílohu a údaje o vydavateľovi.
Povinnosť vydavateľov zapísať sa do registra partnerov verejného sektora
Aké sú ďalšie evidenčné povinnosti vydavateľov periodických publikácií?
Zaviedla sa tiež povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora (RPVS) pre vydavateľov periodickej publikácie a prevádzkovateľov spravodajského webového portálu pred začatím vydávania alebo sprístupňovania periodickej publikácie verejnosti. Zápis musí byť kontinuálny počas celej doby vydávania/sprístupňovania periodickej publikácie verejnosti. Táto povinnosť sa nevzťahuje na vydavateľa periodickej publikácie a prevádzkovateľa spravodajského webového portálu, ktorí vydávajú/sprístupňujú verejnosti výlučne vedeckú či komunitnú periodickú publikáciu.
Právna úprava tiež zavádza povinnosť vydavateľovi publikácie zverejniť zoznam investorov alebo darcov.
Hovoríte, že do registra partnerov verejného sektora sa musia zapísať vydavatelia pred začatím vydávania/sprístupňovania periodickej publikácie verejnosti. Ako je to v prípade tých, ktorí už periodické publikácie vydávali alebo sprístupňovali skôr?
V prechodných ustanoveniach zákona o publikáciách bolo stanovené, že vydavateľ periodickej tlače (evidovanej podľa predpisov účinných do 31. júla 2022), ktorá je odbornou/vedeckou periodickou publikáciou alebo komunitným publikom, bol povinný oznámiť ministerstvu kultúry túto skutočnosť do 31. decembra 2022. Teda bola nepriamo určená lehota, do ktorej boli povinné tieto subjekty oznámiť, že ide o spomínaný druh publikácie, nakoľko v prípade spomenutých publikácií nie je daná povinnosť zápisu vydavateľa do RPVS alebo sa zapísať do RPVS.
Čo v prípade, že tak neurobili? Hrozia im sankcie?
V takom prípade je ministerstvo kultúry oprávnené vykonať výmaz publikácie z registra periodických publikácií, v dôsledku čoho by následne vydavateľ nemal periodikum ďalej vydávať.
Čo sa deje v prípade, že sa prestane periodická publikácia vydávať alebo spravodajský webový portál prevádzkovať?
Ministerstvo kultúry SR vykoná výmaz zápisu zo zoznamu z vlastného podnetu.
Zákon o mediálnych službách: povinnosti poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie
Nové povinnosti zavádza aj zákon o mediálnych službách. Koho sa týka táto legislatíva?
Zákon o mediálnych službách upravuje práva a povinnosti poskytovateľa obsahovej služby, ktorým je:
- predovšetkým vysielateľ,
- poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie,
- prevádzkovateľ retransmisie,
- poskytovateľ multiplexu,
- poskytovateľ platformy na zdieľanie videí.
Poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (AVMS) majú po novom oznamovaciu povinnosť alebo musia žiadať o autorizáciu na poskytovanie tejto služby. Čo si pod pojmom AVMS možno predstaviť v praxi?
Zákon o mediálnych službách v § 26 definuje, že AVMS je služba, ktorá spĺňa všetky nasledujúce definičné znaky:
- je primárne hospodárskej povahy,
- jej základným účelom alebo základným účelom jej oddeliteľnej časti je umožniť sledovanie programov v momente, ktorý si užívateľ zvolil,
- je poskytovaná na osobitnú žiadosť užívateľa na základe katalógu programov zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie,
- je za ňu redakčne zodpovedný poskytovateľ AVMS,
- je poskytovaná prostredníctvom siete a
- je poskytovaná s cieľom informovať, zabávať alebo vzdelávať širokú verejnosť.
Taktiež definuje, že audiovizuálnou mediálnou službou na požiadanie nie je poskytovanie zvukových záznamov na požiadanie (napr. podcasty a podobne).
Môžete uviesť konkrétne príklady?
V praxi je AVMS taká služba, pri ktorej si užívateľ sám volí, ktoré video alebo program a kedy chce na internete/v aplikácii sledovať. Ide napríklad o rôzne streamovacie služby ako Netflix, HBO GO, Disney +, archívy televízií na internete alebo videosekcie spravodajských portálov, no tiež kanály na platformách YouTube, Facebook Watch, TikTok, Instagram - avšak len v prípade, že boli zriadené alebo sú poskytované za účelom dosahovania zisku (aj v prípade, že žiadny zisk nebude dosiahnutý) a zároveň spĺňajú ostatné podmienky uvedené v § 26 zákona o mediálnych službách, ktoré sme spomínali.
Koho sa týka oznamovacia povinnosť AVMS a o čo konkrétne ide?
Týka sa fyzických osôb, ktoré AVMS poskytujú výlučne prostredníctvom platformy na zdieľanie videí (napr. YouTube, Facebook Watch, TikTok, Instagram a iné). Takéto osoby sú povinné najneskôr v deň začatia poskytovania AVMS podať oznámenie poskytovania AVMS Rade pre mediálne služby (nie je to spojené so žiadnym poplatkom).
Niektoré fyzické a právnické osoby však majú povinnosť získať autorizáciu poskytovania AVMS.
Koho sa týka povinnosť získať autorizáciu poskytovania AVMS?
Povinnosť získať autorizáciu poskytovania AVMS má právnická osoba, ktorá:
- AVMS poskytuje prostredníctvom vlastnej webovej stránky alebo aplikácie,
- AVMS poskytuje výlučne prostredníctvom platformy na zdieľanie videí.
Týka sa tiež fyzických osôb, ktoré AVMS poskytujú prostredníctvom vlastnej webovej stránky alebo aplikácie. Aj tieto musia pred začiatkom zverejňovania obsahu získať autorizáciu poskytovania AVMS.
Zjednodušene povedané, oznamovacia povinnosť sa týka len fyzickej osoby, ktorá poskytuje AVMS iba prostredníctvom platformy na zdieľanie videí, na všetkých ostatných sa viaže povinnosť získať autorizáciu od Rady pre mediálne služby.
Môžete pre lepšiu predstavu uviesť konkrétne príklady z praxe?
Napríklad stavebná firma podniká ako právnická osoba. Má vlastnú webovú stránku, na ktorej sú zverejnené viaceré videá prezentujúce stavebnou firmou postavené rodinné domy. Každé video prezentuje iný typ rodinného domu. V tomto prípade máme za to, že ide o AVMS, pretože stavebnou firmou sú poskytované videá používateľom webovej stránky za účelom obchodnej činnosti právnickej osoby, resp. propagácie jej služieb/marketingu (je hospodárskej povahy), užívateľ si sám vyberie, ktoré konkrétne video si pozrie, pričom si vyberie zo zoznamu (katalógu) videí prostredníctvom siete a v neposlednom rade sú tieto videá poskytované s cieľom informovať. V tomto prípade teda musí stavebná firma získať autorizáciu na poskytovanie AVMS.
Čo v prípade, že by firma takéto videá neposkytovala prostredníctvom vlastnej webovej stránky, ale len napríklad cez Instagram?
Aj v tomto prípade má firma povinnosť získať autorizáciu na poskytovanie AVMS.
A čo, ak ide o fyzickú osobu?
Vtedy je to mierne jednoduchšie. Ak poskytuje AVMS na webovej stránke alebo prostredníctvom aplikácie, musí získať autorizáciu. Ak ale AVMS poskytuje len prostredníctvom spomínaného Instagramu, má iba oznamovaciu povinnosť. Pre úplnosť ešte uvedieme, že ak ide o bežného používateľa sociálnych sietí (bez ohľadu, či má účet ako fyzická osoba, alebo právnická osoba) a neposkytuje obsah, ktorý spĺňa spomínané znaky AVMS, nemá ani povinnosť autorizácie a ani oznamovaciu povinnosť.
Žiadosť o autorizáciu a oznámenie o poskytovaní AVMS – poplatky, termíny, podmienky
Kedy je potrebné požiadať o autorizáciu či splniť si oznamovaciu povinnosť? Je to možné aj po tom, ako začne osoba alebo firma zverejňovať daný obsah?
Splniť oznamovaciu povinnosť fyzickej osoby je potrebné najneskôr v deň začatia jej poskytovania. Požiadať o autorizáciu je potrebné ešte pred poskytovaním AVMS, a to v dostatočnom predstihu.
Prečo?
Na udelenie autorizácie má totiž Rada pre mediálne služby až
90 dní.
Aké sú podmienky, aby rada schválila poskytnutie autorizácie? Čo všetko berie do úvahy?
V zmysle § 176 zákona o mediálnych službách autorizovať možno audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie, ktorú plánuje poskytovať fyzická osoba s trvalým pobytom alebo dlhodobým pobytom na území Slovenskej republiky, ak má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a je zapísaná v registri partnerov verejného sektora alebo právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ak je bezúhonná a je zapísaná v registri partnerov verejného sektora.
Ak teda subjekt spĺňa podmienky – trvalý/dlhodobý pobyt alebo sídlo na území Slovenska, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť, a zapíše sa do registra partnerov verejného sektora, môže prostredníctvom formulárov zverejnených na webovej stránke príslušných orgánov oznámiť poskytovanie AVMS alebo požiadať o autorizáciu.
Spája sa získanie autorizácie s nejakými poplatkami?
Áno, za získanie autorizácie na poskytovanie AVMS sa hradí poplatok 260 eur.
Platí sa aj za oznámenie o poskytovaní AVMS?
Nie, oznamovaciu povinnosť možno splniť bez poplatku.
Majú fyzické/právnické osoby po splnení oznamovacej povinnosti či získaní autorizácie ešte nejaké ďalšie povinnosti?
Poskytovatelia majú niekoľko ďalších povinností – napríklad zabezpečiť ľahký, priamy a stály prístup verejnosti ku konkrétnym, zákonom stanoveným informáciám, ako sú vlastnícka štruktúra poskytovateľa AVMS či konečný užívateľ výhod poskytovateľa AVMS. Ďalej musia poskytovať kinematografické diela len v čase a za podmienok dohodnutých s nositeľmi práv k týmto dielam, a tiež zabezpečiť, aby programy a iné zložky AVMS poskytované v rámci volebnej kampane boli v súlade s osobitným predpisom. Dôležitá je povinnosť zabezpečiť, aby oznamy, výzvy a rozhodnutia štátnych orgánov v naliehavom verejnom záujme alebo informácie civilnej ochrany boli sprevádzané tlmočením do slovenského posunkového jazyka a titulkovaním/simultánnym prepisom hovoreného slova pre osoby so sluchovým postihnutím. Poskytovateľ AVMS je tiež povinný doručovať osobitnú štatistiku o poskytovanej AVMS raz ročne do 31.1. podľa stavu k 1.1. daného kalendárneho roka.
Autori, vydavatelia či podnikatelia nevedia, či sa ich nové povinnosti týkajú
Na základe vašich skúseností, stretávajú sa vaši klienti s nejakými problémami v súvislosti s plnením povinností poskytovateľov AVMS?
Klienti predovšetkým potrebujú prvotne posúdiť, či spadajú pod legálnu definíciu poskytovateľa AVMS. Právna úprava sa týka veľkého množstva subjektov, nakoľko AVMS sú v praxi využívané často a prezentačné videá sú bežnou súčasťou marketingu. Či už na vlastnom webe alebo v aplikácii. Mnohí si teda nie sú istí, či sa ich týka nový mediálny zákon a zákon o publikáciách.
Čo podľa vás tento zmätok vyvolalo?
Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že takmer každá nová legislatíva v konkrétnej oblasti prináša určité nejasnosti a nezrozumiteľnosti. A to najmä v dobe bezprostredne nasledujúcej po jej schválení (resp. účinnosti), v ktorej sa majú do aplikačnej praxe reflektovať všetky povinnosti (i práva) dotknutých subjektov.
Aplikačné problémy sa nevyhli ani oblasti médií a ich obsahu, ktoré právna úprava nových zákonov reguluje. V tomto prípade je tento problém výraznejší práve z dôvodu, že nový zákon o mediálnych službách a nový zákon o publikáciách, ktoré nahrádzajú predchádzajúce zákony, upravujú ako predmet zákona oblasti, ktorá sú dynamické, neustále sa pretvárajúce a vyvíjajúce a nachádzajúce nové spôsoby šírenia mediálneho obsahu a jeho sprístupňovania širokej verejnosti (predovšetkým v online priestore).
Práve online priestor môže byť problematické komplexne právne uchopiť a správne zahrnúť pod jednoznačnú právnu normu všetky možné spôsoby sprístupňovania akéhokoľvek obsahu verejnosti prostredníctvom rôznych komunikačných platforiem a nastaviť právnu úpravu tak, aby sa rovnaké pravidlá uplatňovali pre všetky druhy médií, ktoré obsah sprístupňujú bez ohľadu na jeho formu – slovom, písmom, obrazom, audiovizuálne alebo zvukom.
Aj v ankete Byrokratický nezmysel roka 2022 sa medzi finálnymi absurditami objavilo, že výklad zákona o publikáciách je nejasný, nakoľko dôvodová správa hovorí, že podcast je publikáciou, no text zákona zasa, že zvukový záznam programu publikáciou nie je. Ako to teda je?
Legálnu definíciu tzv. podcastu explicitne neposkytuje ani zákon o publikáciách a ani zákon o mediálnych službách. Ustanovenie § 2 zákona o publikáciách však hovorí, že publikácia je slovom, písmom či obrazom vyjadrený obsah alebo súbor obsahov, verejne rozširovaný na území Slovenskej republiky alebo určený na sprístupňovanie verejnosti na území Slovenskej republiky s cieľom informovať, zabávať či vzdelávať širokú verejnosť. Zároveň ustanovenie § 2 stanovuje, že publikáciou nie je audiovizuálne dielo, audiovizuálny záznam umeleckého výkonu a audiovizuálny záznam programu, a tiež zvukový záznam umeleckého výkonu hudobného diela a zvukový záznam programu.
Nejasnosti pri výklade mohli podľa nášho právneho názoru vzniknúť pri posudzovaní pojmov slovom, písmom alebo obrazom vyjadrený obsah (alebo súbor obsahov) a pri pojme zvukový záznam programu, nakoľko podcasty sú určené na počúvanie (zvuk). Hlavným definičným znakom publikácie je jej verejné rozširovanie alebo sprístupňovanie verejnosti na území Slovenska. To je jednoznačne definičný znak podcastu, pričom uvedené potvrdzuje aj dôvodová správa k zákonu o publikáciách a nepriamo aj Rada pre mediálne služby na svojej webovej stránke, kde uvádza, že podcasty sú elektronickou periodickou publikáciou podľa zákona o publikáciách.
Aké povinnosti teda majú vydavatelia podcastov?
Všetci vydavatelia publikácií, aj vydavatelia elektronickej periodickej publikácie, ktorou je podcast, musia plniť povinnosti v zmysle zákona o publikáciách, a to predovšetkým evidenčné a oznamovacie povinnosti voči Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky.
Týkajú sa tieto povinnosti teda každej firmy, ktorá robí podcasty, nielen vydavateľstiev, pre ktoré je to hlavná činnosť?
Táto povinnosť sa týka len vydavateľa podcastov. V prípade, že je sám autor alebo tvorca podcastov aj ich vydavateľom a netvorí podcasty pre iného vydavateľa (podcastovú produkčnú spoločnosť), tak musí splniť tieto povinnosti on sám. V tomto prípade má vydávanie podcastov pod väčším vydavateľom výhody, nakoľko povinnosti splní podcastová produkčná firma, nie autor podcastu.
Čo v prípade influencerov – ako sa na nich vzťahuje nová legislatíva?
Ak ide o influencerov, ktorí zdieľajú svoj obsah prostredníctvom rôznych sociálnych sietí a nie sú vydavateľmi publikácie či prevádzkovateľmi spravodajského webového portálu, je pre nich dôležitá právna úprava zákona o mediálnych službách a posúdenie, či sú poskytovateľmi AVMS na požiadanie.
Mnohé firmy na svojich webových stránkach pravidelne publikujú blogové príspevky, ktoré sa týkajú ich odvetvia. Týkajú sa niektoré zo spomenutých povinností aj ich?
Podľa nášho názoru v tomto prípade, ak blogový príspevok nespĺňa definíciu publikácie resp. periodickej publikácie v zmysle zákona o publikáciách, nehovoríme o publikácii a rovnako ak firma nespĺňa postavenie vydavateľa, tak nemá povinnosti vydavateľa.
V tomto prípade zákon o publikáciách jednoznačne stanovuje, že zákon sa nevzťahuje na periodickú publikáciu, ktorá:
- je určená najmä na úradné, služobné alebo prevádzkové účely či inú vnútornú potrebu osoby,
- je určená najmä na vlastnú propagáciu osoby alebo na propagáciu tovarov a služieb,
- ktorej hlavným obsahovým zameraním je inzercia alebo reklama,
- ktorej hlavným obsahovým zameraním je poskytovanie služieb informačnej spoločnosti vo forme ponuky tovarov a služieb,
- ktorej hlavným obsahovým zameraním je informovanie o činnosti politických strán, politických hnutí alebo verejných funkcionárov.
Mohli by sme povedať, že spomínaný blogový príspevok je publikáciou, ktorá je určená na vlastnú propagáciu alebo propagáciu tovarov a služieb, prípadne by jej hlavným obsahovým zameraním bola inzercia či reklama. Na tieto publikácie sa daný zákon nevzťahuje.
Sankcie za porušenie/nesplnenie povinností
Ako je to z hľadiska sankcií za nedodržanie zákonom stanovených lehôt alebo za nesplnenie povinností? Treba sa obávať následkov?
Aj toto je jednou z častých otázok našich klientov. Samotná Rada pre mediálne služby však uvádza, že jej cieľom je zatiaľ len preventívne a edukatívne pôsobiť, a preto k udeľovaniu sankcií, pokiaľ ide o povinnosti v súvislosti s AVMS, bude nateraz pristupovať len zriedka.
Ako je to v prípade sankcií za nesplnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o publikáciách?
Orgánmi dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa zákona o publikáciách je Ministerstvo kultúry SR, Slovenská obchodná inšpekcia, iné orgány dozoru podľa všeobecného predpisu o reklame a Rada pre mediálne služby. Správne delikty sú uvedené v zákone o publikáciách a vo všeobecnosti predstavujú porušenia všetkých povinností, ktoré tento zákon ukladá. Za správne delikty môže Ministerstvo kultúry SR udeliť pokutu až do výšky 3 000 eur.
S čím ďalším sa na vás klienti obracajú?
Klienti často vyžadujú kontrolu správneho vyplnenia formuláru na splnenie oznamovacej povinnosti či žiadosti o udelenie autorizácie a kontrolu všetkých vyžiadaných príloh. Poskytujeme aj právne konzultácie týkajúce sa zorientovania sa v novej právnej úprave. Pre mnohých klientov sa môžu zdať tieto povinnosti zaťažujúce a administratívne i finančne náročné. Uvedená slovenská legislatíva však vychádza z jednotných európskych pravidiel upravených v Smernici 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách.
