Nemecká minimálna mzda sa vzťahuje na výkon práce slovenských zamestnancov v Nemecku. Ako je to ale v prípade prítomnosti slovenských zamestnancov na výstave v Nemecku?
Následky nemeckej minimálnej mzdy pre slovenských zamestnávateľov
V článku Aké povinnosti majú slovenskí zamestnávatelia v Nemecku sme Vás informovali o konkrétnych povinnostiach, ktoré musí slovenský zamestnávateľ splniť v prípade, že vysiela svojich zamestnancov na výkon práce na územie Nemecka. Medzi základné povinnosti patrí napríklad poskytovanie odmeny týmto zamestnancom minimálne vo výške 8,50 eur na hodinu, povinnosť vopred ohlásiť vykonávanie práce v Nemecku, či vedenie dokumentácie o evidencii pracovnej doby zamestnancov a podobne.
Povinnosti vyplývajúce z nemeckého zákona o minimálnej mzde sa vzťahujú na zahraničného zamestnávateľa vtedy, ak vysiela svojich zamestnancov na výkon pracovnej činnosti do Nemecka. V opačnom prípade sa pravidlá nemeckého zákona o minimálnej mzde neuplatňujú.
Kedy sa nemecká minimálna mzda na slovenského zamestnávateľa nevzťahuje
Vysielanie zamestnancov na výkon práce upravuje smernica 96/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (ďalej len „smernica o vysielaní pracovníkov“). Smernica o vysielaní pracovníkov vo svojom prvom článku presne definuje podmienky, kedy sa jedná o vysielanie zamestnancov na výkon práce na územie iného členského štátu.
Zamestnávateľ z jedného členského štátu v rámci poskytovania nadnárodných služieb vysiela svojich zamestnancov na územie iného členského vtedy, ak je splnená aspoň jedna z uvedených podmienok:
- vysielanie zamestnancov na územie členského štátu v réžii a pod vedením podniku na základe zmluvy uzavretej medzi vysielajúcim podnikom a stranou pôsobiacou na území daného členského štátu, pre ktorú sú služby určené, za predpokladu, že medzi vysielajúcim podnikom a jeho zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, alebo
- vysielanie zamestnancov do organizácie alebo podniku v skupinovom vlastníctve na území členského štátu za predpokladu, že medzi vysielajúcim podnikom a jeho zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, alebo
- prenájom zamestnancov zo strany podniku, ktorý je dočasným zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania, užívateľskému podniku zriadenému alebo činnému na území členského štátu za predpokladu, že medzi takým dočasným zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a jeho zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.
V prípade, že slovenský zamestnávateľ vyšle svojich zamestnancov napríklad na výstavu alebo prezentáciu do Nemecka, nepovažuje sa to za vyslanie pracovníkov na územie iného členského štátu na výkon pracovnej činnosti. Zamestnanci necestujú do Nemecka vykonávať prácu na základe objednávky alebo zmluvy uzavretej medzi ich slovenským zamestnávateľom a firmou pôsobiacou v Nemecku, ale ide iba o bežnú pracovnú cestu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
