Nemecko zavádza minimálnu mzdu. V porovnaní so Slovenskom tam budú od nového roka tí najhoršie platení zamestnanci za svoju prácu poberať štvornásobok. Negatívne sa to môže dotknúť aj Slovákov, ktorí tam pracujú.
Štyrikrát vyššia minimálna mzda ako na Slovensku
Nemecký parlament pristúpil k historickému kroku, keď odhlasoval celoplošné zavedenie najnižšej možnej čiastky, ktorú budú pracovníci dostávať za svoju prácu. Tá sa od januára 2015 už nebude líšiť podľa odvetvia a nebudú ju môcť ovplyvňovať odbory. Minimálna mzda v Nemecku bude od nového roka jednotná, a to vo výške 8,5 eur na hodinu, čomu pri 160 hodinovom pracovnom týždni zodpovedá úrovni 1 360 eur. Nemci sa tak v rebríčku dostanú na pomerne vysokú priečku – vyššiu minimálnu mzdu dostávajú už len pracovníci v Luxembursku, Belgicku, Holandsku, Írsku a Francúzsku. V porovnaní so Slovenskom (minimálna mzda v roku 2015 je 352 €) budú v Nemecku tí najhoršie platení zamestnanci za svoju prácu poberať štvornásobok.
V ktorých krajinách je zavedená minimálna mzda
Právne predpisy stanovujúce minimálnu mzdu zákonom alebo na základe národnej medzisektorovej dohody má v súčasnej dobe 21 krajín európskej dvadsaťosmičky. Patrí medzi ne Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Írsko, Grécko, Chorvátsko, Španielsko, Francúzsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo. Vzhľadom na skutočnosť, že od začiatku roka 2015 bude minimálna mzda zavedená aj v Nemecku, najnižšiu možnú čiastku, ktorú dostávajú pracovníci za vykonanú prácu, nebude mať v Európskej únii už len 6 krajín. Priamo stanovená výška minimálnej mzdy teda nie je vo Švédsku, Fínsku, Dánsku, Taliansku, Rakúsku a na Cypre.
Minimálna mzda v krajinách EÚ
Aká je konkrétna výška minimálnej mzdy v krajinách európskej dvadsaťosmičky. Nasledujúca tabuľka ilustruje ich rozdielne úrovne k 1. júlu 2014. Uvedené sumy sú pred odpočítaním dane z príjmu a príspevkov na sociálne a zdravotné zabezpečenie, ktoré sa v závislosti od konkrétnej krajiny líšia.
Tabuľka: Minimálna mzda v krajinách Európskej únie (v €) k 1.7.2014
| Luxembursko | 1921,03 |
| Belgicko | 1501,82 |
| Holandsko | 1495,20 |
| Írsko | 1461,85 |
| Francúzsko | 1445,38 |
| Nemecko (od 2015) | 1 360,00 |
| Spojené kráľovstvo | 1301,31 |
| Slovinsko | 789,15 |
| Španielsko | 752,85 |
| Malta | 717,95 |
| Grécko | 683,76 |
| Portugalsko | 565,83 |
| Poľsko | 404,16 |
| Chorvátsko | 398,31 |
| Estónsko | 355,00 |
| Slovensko | 352,00 |
| Maďarsko | 328,16 |
| Lotyšsko | 320,00 |
| ČR | 309,62 |
| Litva | 289,62 |
| Rumunsko | 205,34 |
| Bulharsko | 173,84 |
Zdroj: Eurostat (vlastné spracovanie)
Minimálna mzda je diskutovanou témou
Zamestnávateľ má v uvedených krajinách povinnosť vyplácať svojmu zamestnancovi mzdu, ktorá musí dosahovať aspoň zákonom stanovenú úroveň minimálnej mzdy. Ekonómovia sa ale na samotnú minimálnu mzdu pozerajú z viacerých uhlov pohľadu. V názore na zavedenie, prípadne jej výšku medzi nimi nedochádza k zhode a preto je často diskutovanou témou. Na jednej strane totiž zohráva veľmi dôležitú funkciu v sociálnej politike štátu. Štát sa jej stanovením snaží zabezpečiť minimálnu úroveň príjmu zamestnancov, ktorá ich chráni pred chudobou a zabezpečuje im určitý štandard. Ak je jej výška dobre nastavená, motivuje ľudí k hľadaniu práce a zvýhodňuje ich v porovnaní s osobami, ktoré poberajú dávky v nezamestnanosti. V neposlednom rade chráni v pracovnom vzťahu tú slabšiu stranu, aby nedochádzalo k zneužívaniu pracovníkov vykorisťovaním.
Vplyv minimálnej mzdy na nezamestnanosť
Na druhej strane, minimálna mzda by nemala byť príliš vysoká, aby neúmerne nezdražovala zamestnávateľom cenu práce. Hoci by teda mala pomôcť hlavne nekvalifikovaným alebo málo skúseným osobám na trhu práce, jej zavedenie tieto osoby väčšinou odsudzuje k nedobrovoľnej nezamestnanosti. Dôvodom je skutočnosť, že jediné, čím môžu osoby s nízkou alebo žiadnou kvalifikáciou konkurovať ostatným je, že budú prácu ponúkať za nižšiu cenu, a to im stanovanie minimálnej mzdy neumožňuje. Dochádza teda k zoskupovaniu ľudí, ktorí síce chcú pracovať, ale nemôžu pre nedostatok voľných pracovných miest.
Nemecká minimálna mzda môže ovplyvniť aj Slovákov
Zástancovia zavedenia inštitútu minimálnej mzdy v Nemecku veria, že sa mnohým pracovníkom, ktorí na mesačnú mzdu v súčasnosti ešte nedosiahnu, zvýši odmena za vykonanú prácu bez toho, aby muselo dôjsť k prepúšťaniu. Optimisti tiež očakávajú, že stanovenie najnižšej možnej čiastky, ktorú budú pracovníci dostávať za svoju prácu, podporí ekonomiku krajiny tým, že im dodá apetít zarobené peniaze míňať vo väčšom merítku. Zástancovia opačného názorového prúdu si však myslia opak. Zavedenie minimálnej mzdy v najväčšej európskej ekonomike podľa nich môže mať aj negatívne dopady v podobe úbytku pracovných miest, keďže zvyšovanie miezd by mohlo zamestnávateľom spôsobiť nemalé ťažkosti. A to by sa mohlo dotknúť okrem pracovníkov z rôznych častí Európy aj mnohých Slovákov, ktorí v Nemecku pracujú.
Nemecká minimálna mzda významne ovplyvňuje aj slovenských zamestnávateľov, ktorí vysielajú svojich zamestnancov na výkon práce do Nemecka. Bližšie informácie o náročných povinnostiach týchto zamestnávateľov, prípadnej kontrole a sankciách v tejto súvislosti nájdete v článku Minimálna mzda v Nemecku ovplyvní aj slovenských zamestnávateľov.
