Po novom budú zodpovední tiež objednávatelia služieb od tých podnikateľov, ktorí využívajú nelegálnu prácu živnostníkov a ďalších skupín osôb. Všetci podnikatelia si od 18.06.2016 budú musieť overovať tiež to, či zamestnanci ich dodávateľov náhodou nepracujú načierno. Prijatie práce či služby od takéhoto dodávateľa totiž môže znamenať porušenie zákona a pokutu od inšpektorátu práce. Pozrite sa, ako sa mení zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a aké povinnosti či riziká z neho vyplývajú pre slovenských podnikateľov.
Čo je to nelegálne zamestnávanie a kedy ide o prácu načierno?
K práci načierno dochádza hlavne vtedy, keď zamestnávateľ so svojím zamestnancom pri výkone závislej práce nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu (obvykle vzťah s.r.o. - živnostník alebo s.r.o. - študent na neplatenej stáži) alebo keď svojho zamestnanca včas alebo vôbec neprihlási do sociálnej poisťovne. Napríklad za situácie, kedy zamestnávateľ prihlási zamestnanca do sociálnej poisťovne až po nástupe do práce. Bližšie informácie o nelegálnom zamestnávaní a práci načierno sa dočítate v článku: Kedy sa zamestnávateľ dopúšťa nelegálneho zamestnávania?
Pokuta objednávateľa za prijatie služby či práce od dodávateľa, ktorý sa dopúšťa nelegálneho zamestnávania
Zákon od 18.6.2016 prináša novinku, podľa ktorej môžu byť za nelegálne zamestnávanie zodpovední všetci objednávatelia služieb, bez ohľadu na to, či o nelegálnom zamestnávaní u ich dodávateľa vedeli alebo nie. Ak totiž podnikateľ príjme službu od dodávateľa, ktorý využíva prácu načierno, môže tým porušiť zákon a môže mu byť uložená pokuta.
Príklad č. 1: Objednávateľ si u svojho dodávateľa objedná službu spočívajúcu vo vymaľovaní kancelárskych priestorov. Kanceláriu príde vymaľovať osoba, s ktorou dodávateľ služby spolupracuje ako so živnostníkom. I keď objednávateľ nevie, že dodávateľ túto osobu zamestnáva nelegálne, podľa zákona takúto službu nesmie prijať, inak mu môže byť uložená pokuta.
Príklad č. 2: Objednávateľ si u svojho dodávateľa objedná IT službu, ktorá mu bude poskytnutá na diaľku. Napriek tomu, že objednávateľ nevie, či samotnú prácu odvedie živnostník alebo neplatený stážista, podľa zákona bude po prijatí služby zodpovedný rovnako ako jeho dodávateľ, o ktorého personálnom zabezpečení nemá najmenšie poňatie. Ak by na poskytnutí IT služby pracovali aspoň dvaja zamestnanci načierno, pokuta uložená objednávateľovi môže byť ešte vyššia!
Slovenskí zákonodarcovia zamýšľali aplikovať popisované opatrenia predovšetkým na prípady cezhraničných dodávok (český dodávateľ zamestnáva dohodára zo Slovenska, za ktorého v ČR neplatí odvody) avšak tým, že zodpovednosť za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bola rozšírená aj na tzv. “vnútroštátne dodanie práce”, ktoré však nie je nikde bližšie definované, zákon môže mať praktický dopad na všetkých podnikateľov. Nebude preto podstatné, či si podnikateľ objedná službu od slovenského alebo zahraničného dodávateľa, ani to, či o práci načierno u svojho dodávateľa vedel alebo nie.
Inšpektorát práce síce tvrdí, že "vnútroštátne dodanie práce" sa vzťahuje na dodanie práce od agentúry dočasného zamestnávania (nie teda na príklad s maliarom), ide však iba o nezáväzný výklad bez akejkoľvek opory v spomínanom zákone, pretože definícia vnútroštátneho dodania práce v ňom chýba a môže byť v praxi vyložená rôzne.
Pokute za nelegálnu prácu u dodávateľa sa nebude možné vyhnúť
Zákon stanoví, že inšpektorát práce za vyššie popisované porušenie povinností odberateľa uloží takémuto odberateľovi pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur. Ak dodávateľ načierno zamestnáva dve a viac fyzických osôb súčasne, pokuta bude najmenej 5 000 eur.
Ako si overiť, že zamestnanec dodávateľa nepracuje načierno?
Zákon síce stanoví, že dodávateľ služby je povinný poskytnúť objednávateľovi na požiadanie všetky potrebné údaje o svojich zamestnancoch, praktická aplikácia takéhoto opatrenia je však absurdná.
Objednávateľ by si musel v prvom rade vyžiadať od svojho dodávateľa pracovnú zmluvu s osobou, prostredníctvom ktorej mu bude dodaná služba, a následne by si totožnosť tejto osoby musel overiť (napríklad predložením občianskeho preukazu). Daná osoba pritom nemá akúkoľvek povinnosť poskytnúť svoj doklad totožnosti súkromnej osobe, ktorá by mohla zneužiť jej osobné údaje.
Keďže nelegálne zamestnávanie nie je závislé iba na uzatvorení pracovnej zmluvy, objednávateľ by si musel súčasne overiť, do ktorého systému sociálneho zabezpečenia táto osoba spadá a či ju dodávateľ skutočne prihlásil do príslušnej sociálnej poisťovne.
Aj keby bol prijatý výklad inšpektorátu práce, že "vnútroštátne dodanie práce" sa vzťahuje iba na dodanie práce od agentúry dočasného zamestnávania, absurdný postup overovania podstatných skutočností u dodávateľa, či už u spomínanej agentúry alebo zahraničného dodávateľa služieb, by sa tým nijak nezmenil.
Ak sa pokutu za nelegálne zamestnávanie nepodarí vymôcť od dodávateľa, zaplatí ju odberateľ
V zákone už nejakú dobu existuje tiež prechod povinnosti zaplatiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Tento prechod spočíva v tom, že ak sa pokutu nepodarí exekučne vymôcť od dodávateľa služieb, ktorý napríklad využíval nelegálnu prácu živnostníka, povinnosť zaplatiť pokutu automaticky prechádza na odberateľa. Podmienkou je, že člen štatutárneho orgánu odberateľa (obvykle konateľ), vedúci zamestnanec odberateľa alebo samotný odberateľ, ktorý je fyzickou osobou (živnostník), vedel, že jeho dodávateľ porušuje zákaz nelegálneho zamestnávania.
Príklad: Objednávateľ si od dodávateľa objedná upratovacie služby. Dodávateľ na prácu využíva živnostníčky a konateľ alebo vedúci pracovník o objednávateľa o tejto skutočnosti vedel. Dodávateľovi je po roku od dodania služieb uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorú sa však nepodarí exekučne vymôcť, nakoľko dodávateľ sa ocitol v konkurze. Inšpektorát práce tak bude môcť pokutu vymáhať od objednávateľa upratovacích služieb, ak zistí (napr. od spomínaných živnostníčok, ktoré sa s objednávateľom poznajú), že o nelegálnej práci vedel.
Dôležité predpisy, ktoré upravujú problematiku zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie upravujú:
§ 7b zákona č. 82/2005 Z.z., o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom od 18.6.2016
Na záver iba dodávame, že napriek dátumu vydania článku, žiaľ, nejde o prvoaprílový žart.
