Každý pri svojej činnosti produkuje nejaký odpad. Podnikatelia sú navyše povinní ho vážiť, triediť podľa materiálu a vypĺňať o ňom evidenciu. Niektorí ju musia predkladať úradom.
V tomto článku sa dozviete, prečo je každý podnikateľ držiteľom odpadu a prečo o ňom musí viesť zložitú evidenciu. Dozviete sa, čo táto evidencia o odpadoch musí obsahovať a kedy údaje z nej musíte ohlasovať príslušným orgánom pôsobiacim v oblasti odpadového hospodárstva. Všetky tieto povinnosti podnikateľom ukladá zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o odpadoch“).
Každý podnikateľ je držiteľom odpadu
Na začiatku tohto článku si vysvetlíme základné pojmy, ktoré sú dôležité pre správne pochopenie toho, prečo je aj každý bežný podnikateľ držiteľom odpadu a z tohto dôvodu mi vznikajú rôzne povinnosti. Podľa zákona o odpadoch je odpadom hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je povinný sa jej zbaviť. Držiteľom odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe. Podľa zákona o odpadoch je zase pôvodcom odpadu každý pôvodný pôvodca, ktorého činnosťou odpad vzniká, alebo ten, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia týchto odpadov.
Ako sa v praxi bežný podnikateľ stáva držiteľom odpadu
Predstavme si bežného podnikateľa a pokúsme sa vysvetliť si na ňom to, prečo je aj on držiteľom odpadu podľa zákona o odpadoch. Podnikateľ si v obchode kúpi písacie pero a poznámkový blok na to, aby si nimi zaznamenával nejaké poznámky. V čase kúpy tieto písacie potreby nie sú odpadom – podnikateľ si ich nekupuje na to, aby sa ich zbavil. Ale keď sa v tomto písacom pere minie atrament, pero nemá už žiadne ďalšie využitie a preto sa ho podnikateľ zbaví vyhodením do koša. V tomto momente sa z tohto písacieho pera stáva odpad. Podobne je to aj s každou jednou stranou poznámkového bloku. Podnikateľ ju po tom, ako si všetky zaznačené úlohy splní, vyhodí do koša. Písacie pero a poznámkový blok sa teda stali odpadom až činnosťou podnikateľa, nie obchodu, v ktorom ich kúpil alebo výrobcu, ktorých ich vyrobil. Preto je pôvodcom tohto odpadu až tento podnikateľ, ktorý ich na svoju činnosť využil a následne vyhodil do koša. A ako vyplýva z definície, ten kto je pôvodcom odpadu sa považuje za držiteľa odpadu podľa zákona o odpadoch. Kým sa tento odpad v podobe vypísaného pera a notesu nachádzajú u podnikateľa, tak sú zároveň aj v jeho držbe. A aj ten, kto má odpad v držbe, je považovaný za držiteľa odpadu.
Držiteľom odpadu sa podnikateľ stáva kvôli všetkému, čo vyhadzuje do koša.
Nezáleží teda na tom, akou činnosťou sa v podnikaní zaoberáte, odpad vzniká určite aj u vás. Môžu to byť písacie potreby, akýkoľvek papier, roztrhnutý euroobal, minuloročný kalendár, vypálená žiarivka, rozkývané kancelárske kreslo alebo nefunkčná tlačiareň. Všetky tieto veci sú pre vás odpadom, ktorý vznikol vašou činnosťou a preto sa považujete za držiteľa odpadu. Zjednodušene je možné povedať, že držiteľom odpadu sa stávate kvôli všetkému, čo obrazne povedané vyhadzujete do koša (čoho sa zbavujete) .
Povinnosti bežných podnikateľov ako držiteľov odpadu
Podľa zákona o odpadoch je právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ ako držiteľ odpadu povinný napríklad (vybrané povinnosti týkajúce sa hlavne bežných podnikateľov):
- zhromažďovať odpady vytriedené podľa druhov odpadov a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiaducim únikom,
- zabezpečiť spracovanie odpadu v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva, a to jeho 1. prípravou na opätovné použitie v rámci svojej činnosti (odpad takto nevyužitý ponúknuť na prípravu na opätovné použitie inému), 2. recykláciou v rámci svojej činnosti (ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho prípravu na opätovné použitie), odpad takto nevyužitý ponúknuť na recykláciu inému, 3. zhodnotením v rámci svojej činnosti (ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho recykláciu), odpad takto nevyužitý ponúknuť na zhodnotenie inému, 4. zneškodnením, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť jeho recykláciu alebo iné zhodnotenie,
- dovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi okrem výnimiek ustanovených zákonom o odpadoch (ak podnikateľ nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo zneškodnenie sám),
- viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi,
- ohlasovať údaje z evidencie príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a uchovávať ohlásené údaje,
- skladovať odpad najdlhšie jeden rok alebo zhromažďovať odpad najdlhšie jeden rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením.
Vyššie uvedené povinnosti sú len výberom tých najdôležitejších, ktoré podnikateľom ako držiteľom odpadu ukladá zákon o odpadoch. Úplný zoznam týchto povinností nájdete v § 14 ods. 1 zákona o odpadoch alebo aj na stránke informačného portálu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky špeciálne venovanej povinnostiam podnikateľov. Vo zvyšných častiach článku sa budeme venovať dvom pomerne náročným povinnostiam bežných podnikateľov v súvislosti s odpadmi.
Evidencia podnikateľa o každom jeho odpade
Jednou z náročných povinností každého podnikateľa ako držiteľa odpadu je povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi. Táto povinnosť vyplýva držiteľom odpadov z § 14 ods. 1 písm. f) zákona o odpadoch. Evidencia o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi je bližšie upravená vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 366/2015 o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „vyhláška Ministerstva životného prostredia o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti“). Ako sa uvádza v tejto vyhláške, evidenciu odpadov pre všetky kategórie odpadov vedie aj držiteľ odpadu podľa druhov alebo poddruhov bez obmedzenia množstva odpadu na evidenčnom liste odpadu.
Znamená to, že evidenciu odpadov musia viesť podnikatelia bez ohľadu na to, aké množstvo odpadu vyprodukujú. Pripomíname, že táto povinnosť sa podľa zákona o odpadoch vzťahuje na všetky právnické osoby (napríklad s.r.o.) a fyzické osoby – podnikateľov (napríklad živnostníkov), ktoré sú držiteľmi odpadov. Zjednodušene povedané, ak v rámci svojho podnikanie niečo vyhadzujete do koša alebo sa niečoho iným spôsobom zbavujete, musíte viesť evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi.
Triedenie, váženie a evidovanie každého odpadu podnikateľa
Vzor evidenčného listu odpadu je uvedený v prílohe č. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti. Podnikatelia sú povinní evidenčný list odpadu vypĺňať priebežne v priebehu kalendárneho roka. Viesť ho môžete v elektronickej podobe alebo v písomnej podobe a následne ho musíte uchovávať 5 rokov. Vedenie evidenčného listu odpadu je však veľmi náročné predovšetkým z administratívneho a časového hľadiska, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Evidenčný list odpadu sa vedie samostatné pre každý druh odpadu. Napríklad spomínané vyhodené plastové pero sa bude evidovať v inom evidenčnom liste ako vyhodené papierové listy.
Je to tak pre to, že každý evidenčný list odpadu musí obsahovať kód odpadu, názov odpadu a kategóriu odpadu, ktoré ustanovuje katalóg odpadov. Katalóg odpadov je 41-stranový dokument obsahujúci niekoľko stoviek druhov odpadov. Ak teda niečo vyhodíte do koša, musíte v tomto rozsiahlom dokumente nájsť konkrétny kód, ktorý prislúcha presne tomuto druhu odpadu. Katalóg odpadov môžete nájsť v prílohe č. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení neskorších predpisov. Nemenej náročnou povinnosťou je samotná obsahová náplň evidenčného listu odpadu. Podnikatelia musia v evidenčnom liste odpadu uvádzať napríklad dátum vzniku odpadu a názov nádoby, v ktorej je odpad umiestnený. Každý odpad musí podnikateľ aj odvážiť, pretože v evidenčnom liste odpadu sa musí uviesť aj jeho hmotnosť.
Podnikatelia musia pravidelne triediť, vážiť a evidovať každý svoj odpad.
Ďalšou komplikáciou spojenou s vypĺňaním evidenčného listu odpadu je jeho priebežné vedenie. Podľa pokynov na vypĺňanie evidenčného listu odpadu sa do evidenčného listu odpadu údaje o vzniku odpadu zapisujú priebežne tak, ako vznikajú, ak ide o jednorazový vznik odpadu. Ak odpad vzniká nepretržite za určité časové obdobie (napríklad za pracovnú zmenu, za kalendárny mesiac), jeho množstvo sa zapisuje súhrnne, minimálne však raz za mesiac. Podnikatelia si teda každý odpad pred vyhodením do koša budú hneď triediť a vážiť alebo to spravia na konci dňa, najneskôr na konci mesiaca. Za nevedenie evidencie o odpadoch bude pri kontrole podnikateľovi uložená pokuta vo výške od 500 eur do 50 000 eur.
Aj mnohí bežní podnikatelia musia ročne podávať hlásenie o odpadoch
Za normálnych okolností by bežný podnikateľ nemusel evidenciu o odpadoch nikomu každoročne posielať. Predkladal by ju len v prípade kontroly. Pravdou však je to, že aj niektorých bežných podnikateľov sa bude týkať povinnosť každoročné posielať orgánom štátne správy aj ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním. Podľa § 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti je ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním podať aj držiteľ odpadu, ak nakladá ročne v súhrne s viac ako 50 kg nebezpečných odpadov alebo s viac ako 1 tonou ostatných odpadov.
Bežný podnikateľ s nebezpečnými odpadmi nenakladá, ale aj niektorí malí podnikatelia môžu pomerne ľahko vyprodukovať viac ako 1 tonu odpadu ročne. V prepočte na týždeň je to menej ako 20 kg odpadu. Táto hranica pritom nezahŕňa len odpad, ktorý sa netriedi, ale aj oddelene zbierané zložky odpadu (papier, plasty, sklo a podobne). Započítava sa sem takisto hmotnosť vyhodeného nefunkčného počítača, vyhodeného kancelárskeho kresla, namiesto ktorého ste si kúpili nové, prípadný stavebný odpad vznikajúci pri rekonštrukcii vašej novej prevádzkarne a mnoho iných druhov odpadov.
Každá reštaurácia a fastfood musia ročne podávať ohlásenie o vzniku odpadu.
Povinnosť podať ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním je však potrebné podať aj v prípade nakladania s odpadmi uvedenými v prílohe č. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti, a to bez ohľadu na ich množstvo. V tejto prílohe sa nachádzajú predovšetkým odpady vznikajúce pri chemickej priemyselnej výrobe. Výnimkou je biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad. Z toho vyplýva, že bez ohľadu na množstvo vyprodukovaného odpadu musia ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním posielať orgánom štátnej správy všetci podnikatelia, ktorí sa zaoberajú prípravou a podávaním jedál. Ide hlavne o reštaurácie, fastfoody, hotely a penzióny.
Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním
Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním sa podáva príslušnému okresnému úradu. Podáva sa raz ročne, za obdobie celého kalendárneho roka do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka.
Ohlásenie o vzniku odpadu sa podáva okresnému úradu raz ročne, do 28. februára.
Vzor ohlásenia o vzniku odpadu a nakladaní s ním sa nachádza v prílohe č. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti. Vypĺňanie ohlásenia o vzniku odpadu a nakladaní s ním obsahuje podobné údaje ako evidenčný list odpadu, je zjednodušene povedané jeho zhrnutím. Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním je podnikateľ ako držiteľ odpadu povinný uchovávať v elektronickej podobe alebo v písomnej podobe 5 rokov. Za nepodanie ohlásenia o vzniku odpadu a nakladaní s ním hrozí podnikateľovi podľa zákona o odpadoch pokuta od 500 eur do 50 000 eur.
