Povinné školenie vodičov firemných (referentských) áut

Je alebo nie je povinné preškoľovať vodičov – neprofesionálov, ktorí používajú firemné (referentské) vozidlá pri výkone svojej činnosti? V článku sa dozviete to, ako to v súčasnosti je.

Používanie firemného (referentského) vozidla zamestnancami

Mnoho podnikateľov pri výkone svojej činnosti používa osobné motorové vozidlá. Osobný automobil na podnikanie používa častokrát sám živnostník alebo konateľ obchodnej spoločnosti pri vybavovaní rôznych záležitostí súvisiacich s chodom podnikania. Okrem neho však môžu často osobný automobil používať aj samotní zamestnanci podnikateľa, napríklad pri rôznych pracovných cestách. V minulosti (ale je možné sa s tým stretnúť aj v súčasnosti) sa takéto firemné vozidlá využívané zamestnancami nazývali „referentské vozidlá“ a títo zamestnanci ako ich vodiči zase „referentskí vodiči“. Legislatíva však tento pojem nepozná, vznikol iba zaužívaním jeho používania v praxi.

Referentské vozidlá sú vozidlá využívané zamestnancami pri pracovných cestách.

V tomto článku sa budeme venovať jednej povinnosti, ktorú môžu mať zamestnávatelia v súvislosti s vodičmi referentských vozidiel. Ide o povinnosť pravidelného preškoľovania týchto vodičov z dopravných predpisov. Práve táto povinnosť je v súčasnosti často diskutovanou z toho hľadiska, či ju vôbec súčasná legislatíva zamestnávateľom ukladá alebo neukladá. Zdôrazňujeme, že v tomto článku sa budeme zaoberať len vodičmi – neprofesionálmi (majú v pracovnej zmluve dohodnutý iný druh práce), ktorí ako zamestnanci pri svojej práci používajú osobné motorové vozidlo zamestnávateľa na pracovné cesty. Nemáme tým na mysli vodičov, ktorí vedú motorové vozidlo pri vykonávaní nákladnej prepravy alebo osobnej prepravy (autobusová doprava alebo taxislužba), na ktorých sa vzťahujú špecifické požiadavky vyplývajúce z osobitných predpisov.

Povinnosť školenia vodičov referentských vozidiel v legislatíve

Preškoľovanie zamestnancov používajúcich firemné motorové vozidlá má slúžiť na to, aby pri vedení týchto vozidiel bola zaistená bezpečnosť a ochrana ich zdravia. Základný predpis, ktorý upravuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, je zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“). Podľa § 7 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

A práve to, čo sa podľa predchádzajúcej vety rozumie „právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“, vyslovene vo výklade pojmov definuje v § 39 ods. 1 samotný zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákonník práce“). Podľa Zákonníka práce právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú (okrem mnohých iných) aj dopravné predpisy. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda možné odvodiť, že ak zamestnanec počas výkonu svojej práce používa aj motorové vozidlo, zamestnávateľ je povinný ho preškoľovať aj z dopravných predpisov.

Zamestnávateľ je povinný o dopravných predpisoch školiť aj vodičov – neprofesionálov.

Tieto dopravné predpisy totižto bezprostredne ovplyvňujú bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnanca, ktorý počas výkonu svojej práce používa aj motorové vozidlo. Od ich znalosti alebo neznalosti môže závisieť to, ako bude chránená alebo naopak ohrozená bezpečnosť a zdravie tohto zamestnanca pri práci. Prípadná nedostatočná znalosť dopravných predpisov je jedným z nebezpečných činiteľov práce, ktorý pôsobí na zdravie zamestnanca počas pracovného procesu. Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný takéto nebezpečné činitele práce minimalizovať alebo vylúčiť. Preto je zamestnávateľ povinný preškoľovať zamestnanca vedúceho pri práci motorové vozidlo aj z dopravných predpisov.

Kedy a ako často je potrebné preškoľovať vodičov firemných vozidiel

Podľa zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia zamestnancov pri práci obsah, spôsob a pravidelnosť opakovaného školenia musia byť prispôsobené charakteru práce vykonávanej zamestnancom, jeho pracovisku a iným okolnostiam, ktoré sa týkajú výkonu jeho práce. Vo vnútornom predpise musí zamestnávateľ upraviť spôsob vykonávania školenia tak, aby sa vykonávalo najmenej raz za dva roky.

Referentských vodičov je potrebné z dopravných predpisov preškoľovať každé 2 roky.

To znamená, že pravidelné preškoľovanie zamestnancov jazdiacich na firemných autách sa musí vykonávať najmenej každé dva roky. Ak zamestnávateľ už pri nástupe zamestnanca do zamestnania vie, že zamestnanec bude pri svojej práci viesť motorové vozidlo, musí ho s dopravnými predpismi oboznámiť už pri jeho prijatí do zamestnania. Ak s tým pri jeho prijatí do zamestnania nepočíta, ale neskôr takáto situácia nastane, tak sa školenie musí vykonať ešte pred tým, než zamestnanec bude prvýkrát viesť firemné motorové vozidlo.

Z čoho je potrebné preškoľovať vodičov firemných vozidiel

Obsah školenia zamestnancov vedúcich firemné motorové vozidlá by mal pozostávať predovšetkým zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, z vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a zo zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Z každého školenia zamestnanca musí mať zamestnávateľ preukázateľný záznam, čiže napríklad písomné potvrdenie podpísané zamestnancom, že sa v daný deň sa zúčastnil školenia zameraného na konkrétne dopravné predpisy.

Školenia zamestnancov vedúcich firemné vozidlá môže vykonávať sám zamestnávateľ, zamestnávateľ prostredníctvom vlastných zamestnancov alebo dodávateľským spôsobom so špecializovanou firmou. V poslednom prípade (dodávateľský spôsob na objednávku) môžu školenie zabezpečovať len fyzické osoby a právnické osoby, ktoré majú na to osobitné oprávnenie od Národného inšpektorátu práce.

Ministerstvo a inšpektorát práce majú na povinnosť rozdielne názory

Zamestnávateľ je povinný najmenej každé 2 roky zabezpečovať školenie z dopravných predpisov aj pre zamestnancov, ktorým poskytne motorové vozidlo na pracovnú cestu. A to aj napriek tomu, že títo zamestnanci sú držiteľmi vodičského preukazu, na ktorého získanie boli povinní tieto predpisy ovládať. Akokoľvek sa môže zdať byť táto povinnosť nezmyselná, ako sme odôvodnili vyššie, z predpisov zamestnávateľovi vyplýva. Nezohľadňuje sa tu teda napríklad ani to, či zamestnanec aj v súkromnom živote aktívne vedie motorové vozidlo alebo nie. Neistotu do tejto oblasti vnáša Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný inšpektorát práce. Na svojich internetových stránkach uvádzajú oficiálne vyjadrenia, z ktorých je zrejmé, že jedna inštitúcia hovorí, že zamestnávatelia takúto povinnosť majú, a druhá inštitúcia hovorí, že zamestnávatelia takúto povinnosť nemajú.

Ministerstvo hovorí, že povinnosť neexistuje, a inšpektorát práce zase tvrdí opak.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke vo svojom oficiálnom usmernení k predmetnej problematike uvádza: „Zákon č. 124/2006 Z. z. v ustanovení § 7 a ani iný právny predpis nevyžadujú oboznamovanie zamestnancov (tzv. neprofesionálnych vodičov motorových vozidiel) , ktorí majú pridelené referentské vozidlo, používajú súkromné motorové vozidlo s osobitným príkazom na pracovnú cestu so skutočnosťami, ktoré sú predmetom osobitnej odbornej spôsobilosti (kvalifikácie), na základe ktorých sa získava vodičský preukaz, tzn. s právnymi dopravnými predpismi“.

Národný inšpektorát práce na svojej internetovej stránke zase uvádza k tejto téme takéto stanovisko: „Nakoľko v zmysle § 39 ods.1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v platnom znení medzi právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci patria aj technické predpisy a dopravné predpisy, pokiaľ riešia problematiku bezpečnosti práce zamestnancov a upravujú otázky tykajúce sa ochrany života a zdravia, zamestnávateľ je povinný preškoliť zamestnancov, ktorí v pracovnej dobe vedú vozidlo zamestnávateľa, aj z týchto predpisov (technických a dopravných) ako súčasťou bezpečnostných predpisov.“ A na svojej inej internetovej stránke zase Národný inšpektorát práce skopíroval vyššie spomínané stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré je v rozpore s vlastným stanoviskom samotného Národného inšpektorátu práce.

Vláda Slovenskej republiky schválila riešenie nezrovnalostí, ale nestalo sa tak

Povinnosť preškoľovať zamestnancov referentských vozidiel sa stala aj víťazom ankety Byrokratický nezmysel roka 2012. Spomínaným nejasným výkladom existencie alebo neexistencie povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať pre zamestnancov školenia z dopravných predpisov sa dokonca zaoberala aj vláda Slovenskej republiky . Jedným z bodov rokovania vlády Slovenskej republiky zo dňa 27.06.2017 bol aj návrh opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. A práve tretie z týchto opatrení sa zaoberalo aj predmetnou povinnosťou zamestnávateľov. V návrhu tohto opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia sa píše: „Cieľom opatrenia je prehodnotenie tejto povinnosti pre referentských vodičov (nie vodičov z povolania) a zosúladiť rozdielne výklady dvoch nadväzujúcich zákonov.“

Vláda opatrenie na riešenie problému schválila, ale v praxi sa s ním nič viac nedialo.

Vláda Slovenskej republiky aj toto opatrenie dňa 27.06.2017 svojim uznesením č. 327 schválila. Zároveň uložila ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny do 31.03.2018 „vyhodnotiť prax v oboznamovaní zamestnancov a podnikajúcich fyzických osôb, ktorí nie sú zamestnávateľmi, ktorí v rámci svojich pracovných povinností riadia osobné motorové vozidlo, ale nie sú profesionálnymi vodičmi, s ustanoveniami zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke“. Do dnešného dňa ale k žiadnej zmene predpisov v súvislosti s predmetnou povinnosťou nedošlo. A ako vyplýva z vyššie priložených odkazov na webové stránky, dá sa povedať, že dodnes túto povinnosť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný inšpektorát práce naďalej vnímajú rozdielne.

3 názory od 2 úradov - dokonalé byrokratické kocúrkovo, však? Niet sa čo čudovať, že koncesionárske poplatky pre zamestnávateľov opakovanie bodovali v ankete Byrorkatický nezmysel roka