Kedy začať riešiť ESG reporting a čo urobiť ako prvé? Ako si možno zlepšiť ESG rating, ako na výpočet uhlíkovej stopy či vytvorenie „step plánu”? Praktické tipy a odporúčania odborníka.
Na základe novely zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktorú schválila Národná rada úvodom roka 2024, sa bude mnohých slovenských firiem od roku 2025 týkať povinnosť ESG reportingu. Budú tak musieť vykazovať niektoré údaje, ktoré vyplývajú z tzv. ESRS štandardov (European Sustainability Reporting Standard). Peter Szabó, špecialista na oblasť ESG vykazovania a audítor zo spoločnosti LeitnerLeitner, pre Podnikajte.sk priblížil, ako sa na ESG reporting pripraviť, čo sú prvé kroky, ktoré by firmy mali urobiť, čo podnikatelia často podceňujú a aj ako zlepšiť ESG rating (hodnotenie) firmy.
Povinné ESG vykazovanie sa týka veľkých firiem, no ovplyvní aj menšie
V júni 2024 nadobudla účinnosť novela zákona o účtovníctve, ktorá zabezpečila transpozíciu smernice EÚ o vykazovaní informácií o udržateľnosti. Ktorých firiem sa týka?
Zatiaľ sa týka subjektov verejného záujmu, ako sú banky či poisťovne. Od roku 2025 sa bude ESG vykazovanie týkať aj veľkých firiem. Do úvahy sa berú špecifické kritériá.
O aké kritériá ide?
V novele zákona o účtovníctve sa stanovili hranice – obrat nad 50 miliónov eur, majetok 25 miliónov eur a 250 zamestnancov. Povinnosť sa týka tých spoločností, ktoré spĺňajú aspoň dve z týchto kritérií počas dvoch po sebe nasledujúcich účtovných období.
ESG vykazovanie sa teda priamo nedotkne malých a stredných podnikateľov. Môže ich ale nejako ovplyvniť?
Treba počítať s tým, že veľké spoločnosti môžu informácie o ESG aktivitách vyžadovať od svojich dodávateľov – menších firiem, a to napríklad dotazníkovou formou. Povinnosť zisťovať informácie o dodávateľskom reťazci sú totiž súčasťou ESRS štandardov, ktoré detailnejšie upravujú, aké dáta majú firmy vykazovať. Navyše, Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (European Financial Reporting Advisory Group, EFRAG) pripravuje štandard dobrovoľného vykazovania informácií pre malé a stredné firmy (VSME) – návrh je k dispozícii, no predkladatelia spracúvajú pripomienky, ktoré dostali. Očakáva sa, že zmeny budú zapracované vo februári 2025. V porovnaní s veľkými ESRS štandardmi je tento štandard značne zjednodušený.
V čom je najzásadnejší rozdiel pripravovaného štandardu pre malé a stredné podniky oproti ESRS štandardom pre veľké firmy?
Zatiaľ čo štandardy pre veľké firmy majú stovky strán a sú rozdelené podľa jednotlivých oblastí „Environment“, „Social“, „Government“, v tom pre menšie podniky je to len približne 56 strán a dátových bodov, ktoré môžu dobrovoľne malí podnikatelia vykazovať, je zásadne menej. Napríklad v ESRS štandardoch pre veľké podniky je zahrnuté aj vykazovanie vplyvu na vodné a morské zdroje, čo menšie firmy vykazovať nebudú alebo len v obmedzenej forme. Odlišná, výrazne jednoduchšia, je tiež štruktúra výkazov.
Môže mať ESG reporting pre menšie firmy ešte iný prínos alebo zmysel, aby ho mali motiváciu robiť dobrovoľne?
Firma sa môže rozhodnúť, že vzhľadom na to, že mnohé firmy od nej vyžadujú informácie o udržateľnosti, zostaví si svoj report, v ktorom tieto informácie nájdu. No zaoberať sa udržateľnosťou ako takou, a rovnako aj reportingom, je žiadúce najmä vo vzťahu k zákazníkom. Firma môže získať konkurenčnú výhodu oproti spoločnostiam, ktoré tieto informácie nezverejňujú, môžete zvýšiť povedomie o sebe a prilákať nových investorov.
Musia firmy, ktoré sa rozhodnú dobrovoľne vykazovať, dodržiavať štandard VSME?
Podniky, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú vykazovať informácie o udržateľnosti, si môžu zvoliť akúkoľvek formu a využiť rôzne existujúce štandardy. Avšak z nášho odborného pohľadu, ktorý zároveň odporúčame našim klientom, je vhodné uprednostniť práve tento dobrovoľný štandard, najmä ak pôsobia v rámci Európskej únie. Tento prístup zabezpečuje súlad s európskymi požiadavkami a prináša transparentnosť v oblasti udržateľnosti.
Súčasť prípravy na ESG reporting je tzv. „step plán“
Ako sa na ESG vykazovanie firmy pripravujú?
V praxi sa stretávame s rôznym prístupom klientov. Rozdelil by som spoločnosti do troch skupín. V prvej skupine (odhadom asi 20 % firiem) sú tie, ktoré sa už problematike intenzívne venujú. Vytvorili si interné tímy, najali externých poradcov, ktorí ich pripravujú na zber údajov a ich vykazovanie. V druhej, početnejšej skupine (asi 40 %) skupine sú spoločnosti, ktorým je téma známa, zhromažďujú informácie, zúčastňujú sa externých seminárov a postupne si nastavujú harmonogram pre zavedenie ESG reportingu. Tretiu skupinu tvoria zvyšné spoločnosti, ktoré problematike zatiaľ nevenujú väčšiu pozornosť. Oslovujú nás najmä vtedy, ak potrebujú pomoc s vyplnením rôznych dotazníkov pre obchodných partnerov. Zo strany klientov cítime potrebu získania informácií v tejto oblasti. Preto sme sa rozhodli pripraviť tzv. ESG akadémiu, ktorá začína 11.10.2024. V rámci nej pomôžeme spoločnostiam s orientáciou v množstve právnych predpisov a požiadaviek. Výsledkom však nemá byť len získanie teoretických vedomostí. Zameriavať sa budeme aj na prípravu praktického harmonogramu, tzv. step plánu, šitého na mieru danej spoločnosti. Klienti získajú konkrétnu predstavu, čo všetko treba vytvoriť, zdokumentovať, zverejniť, ako postupovať a ktoré termíny sa ich týkajú.
Čo napríklad je súčasťou takého „step plánu“?
V prvom rade firma musí posúdiť, čo sa jej bude presne týkať, ktoré oblasti bude vykazovať a či tak musí zo zákona robiť, alebo ide ESG vykazovanie robiť dobrovoľne. Na základe toho jej vznikne istý harmonogram a zistí, ako veľkú časovú rezervu na získanie dát potrebuje. Následne si stanoví stratégiu, ako bude zbierať dáta a ako bude pripravovať report. Pre správne nastavenie stratégie si musí zadefinovať zainteresované osoby (stakeholderov).
Čo to znamená?
V ideálnej situácii je vhodné, ak sa stretnú majitelia firmy so zamestnancami (resp. zástupcami zamestnancov) alebo s komunitou, v ktorej sa pohybujú. S nimi sa snažia tvoriť stratégiu, ako budú postupovať – napríklad aké dáta a kto bude mať na starosti. Keďže firmy sa budú snažiť o zlepšenie svojho ESG ratingu, je tiež dôležité dohodnúť sa, do čoho, s ohľadom na ziskovosť firmy, investovať, čo zmeniť k lepšiemu (napríklad v oblasti udržateľnosti výroby). Zainteresovanou stranou sú však aj zákazníci, pretože firma chce vyrábať produkty, o ktoré budú mať záujem, ktoré sa im budú páčiť. Čiže treba vziať do úvahy aj ich názory a preferencie. Firma si môže urobiť napríklad prieskum trhu, ako jej zákazníci reflektujú napríklad na to, ak je niečo vyrobené s nižším obsahom CO2 a podobne.
Ako vyzerá „step plán“ v prípade firiem, ktoré ESG vykazujú dobrovoľne?
Firmy, ktoré síce nemajú povinnosť robiť ESG reporting, ale chcú ho robiť, majú iný, voľnejší, harmonogram. Môžu si zvoliť, ktorej oblasti sa budú venovať a nemusia robiť celý report naraz. Spoločnosť si sama určí, ako veľmi ambiciózne chce zbierať údaje či do akej veľkej miery chce nastaviť zlepšovanie ESG oblastí. Na ESG akadémii podnikateľom pomôžeme „step plán“ pripraviť podľa presných údajov o ich firme – aká je veľká, aký má obrat a podobne. Na základe toho, budú vedieť, čo a v akom rozsahu sa ich týka, aké kroky treba urobiť a ako veľmi sa treba ponáhľať.
Poznať a znížiť uhlíkovú stopu, dbať na dodržiavania Zákonníka práce – ako firmy zlepšia svoj ESG rating?
Spomínali ste, že na ESG vykazovanie nadväzuje ESG rating ako akési hodnotenie firmy, podľa toho, aké dosahuje ukazovatele v jednotlivých oblastiach. Kto ho robí?
V oblasti ESG existuje dnes množstvo rôznych spoločností, ktoré poskytujú ESG ratingy. Každá z nich však pracuje s odlišnými kritériami alebo používa iné váhy pre jednotlivé faktory. Preto sa môže stať, že jedna spoločnosť bude mať rôzne ESG ratingy v závislosti od toho, kde si ich nechala vypracovať. Zatiaľ neexistuje jednotný ratingový systém, ktorý by zabezpečoval univerzálnu porovnateľnosť medzi firmami.
Dokonca aj finančné inštitúcie, ako banky, si často vyhodnocujú ESG riziká svojich klientov podľa vlastných kritérií, a nemusia tak prihliadať na externé ratingy, ktoré spoločnosť získala. V budúcnosti sa však očakáva, že sa určité štandardy a hodnotiace systémy vykryštalizujú a stanú nosnými, čo zlepší transparentnosť a porovnateľnosť ESG hodnotení medzi firmami.
Pri voľbe ratingovej agentúry odporúčame starostlivo vybrať inštitúciu, ktorá má nielen silné meno a dobrú reputáciu, ale aj overené metodológie a transparentný prístup k hodnoteniu. Správna voľba môže zásadne ovplyvniť dôveryhodnosť a hodnotenie firmy na trhu.
Ako môže firma zlepšiť svoj ESG rating?
Z môjho pohľadu zlepšenie ESG ratingu vyžaduje prístup, ktorý zahŕňa všetky tri oblasti: environmentálnu, sociálnu a správu spoločnosti. Nestačí sa zamerať len na jednu oblasť. Určite by som na začiatok spoločnostiam odporučil zamerať sa na prípravu svojej ESG stratégie. Aby vedeli identifikovať témy, ktoré sú pre nich, ich komunitu a zákazníkov najdôležitejšie. Našim klientom odporúčame, aby sa pri zlepšovaní zamerali na dlhodobé stratégie a nebrali tieto aktivity len ako jednorazovú záležitosť.
Určite je dôležité vedieť vypočítať svoju uhlíkovú stopu a následne pracovať na jej znížení. Rovnako sa tiež zaoberať obalovým materiálmi, recykláciou a obehovým hospodárstvom. Zo sociálnej oblasti je napríklad dôležité zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so zamestnancami a dodržiavanie relevantných predpisov (BOZP, nepodporovať nelegálne nezamestnávanie alebo detskú prácu a podobne). V oblasti správy spoločnosti sa zamerať napríklad na prípravu a dodržiavanie etického kódexu a implementáciu funkčného systému vnútornej kontroly.
Akým spôsobom môžu firmy vypočítať svoju uhlíkovú stopu?
Existujú viaceré výpočty uhlíkovej stopy. Ich metodika sa dá odvodiť z ESRS štandardov, prípadne zo VSME štandardu. Firma si ju môže vypočítať sama alebo môže využiť služby externých poradcov.
Čo firma k výpočtu uhlíkovej stopy potrebuje?
Uhlíková stopa sa počíta z troch skupín, tzv. Scope 1, 2 a 3. Do prvej a druhej skupiny patria napríklad energie (teplo, plyn, elektrina), využívanie prepravných prostriedkov (teda napríklad nákladné autá či cestovanie leteckou prepravou) a podobne. Teda sú to činnosti, ktoré priamo vie firma ovplyvniť a zistiť ich z interných materiálov (faktúry za energie, letenky, nákup pohonných hmôt atď.). Treťou skupinou sú vyprodukované CO2 emisie, ktoré súvisia s činnosťou tretích strán. Teda, ak firma napríklad nakupuje plast na výrobu produktov, musí zistiť, aké CO2 emisie produkuje firma, ktorá jej plastový materiál dodáva. Tento údaj potom treba zahrnúť do celkového výpočtu produkcie CO2 firmy. Je preto potrebné vo výpočte zohľadniť všetky vstupy, ktoré súvisia s výrobným procesom a činnosťou firmy.
Čo v prípade, že dodávateľ nechce poskytnúť údaje o CO2 napr. z dodaného materiálu?
V takomto prípade sa dá vo výpočte využiť tzv. emisný faktor, ktorý sa dosadí. Často však ide o prísnejšie číslo ako by možno bol reálny údaj. Deje sa tak preto, aby nedošlo k umelému zlepšeniu situácie a nevyšla menšia uhlíková stopa ako má firma naozaj.
Niektoré platformy ponúkajú pomoc so zbieraním údajov o hodnotovom reťazci v súvislosti s nariadením CSDDD, ktoré bude vyžadovať plán dekarbonizácie. O čo ide?
CSDDD – je európska smernica o náležitej starostlivosti a prináša so sebou nové povinnosti pre firmy. Bude sa vyžadovať, aby spoločnosti identifikovali a zaoberali sa potenciálnymi a skutočnými nepriaznivými vplyvmi ich prevádzok, dcérskych spoločností, ako aj ich tzv. hodnotového reťazca na ľudské práva a životné prostredie.
Čo znamená hodnotový reťazec?
Ide o sled vzájomne prepojených činností a procesov v rámci spoločnosti. Tieto činnosti pridávajú hodnotu k vytváraným produktom alebo službám. Patrí sem dodávateľský reťazec a nepriamo aj zákazníci spoločnosti.
A čo si možno predstaviť pod plánom dekarbonizácie?
Plán dekarbonizácie je stratégia, ktorá sa zameriava na znižovanie emisií oxidu uhličitého (CO2) a iných skleníkových plynov s cieľom minimalizovať negatívny vplyv ľudskej činnosti na klimatické zmeny. Plány dekarbonizácie môžu byť pripravené na rôznych úrovniach – od jednotlivých firiem a organizácií po národné či medzinárodné iniciatívy.
Podceniť zber dát sa neopláca, je pravý čas začať ESG vykazovanie riešiť
Čo sú najčastejšie problémy, s ktorými sa firmy, ktoré už začali ESG reporting riešiť, stretávajú?
Opakuje sa problém so zberom dát – firmy nevedia, ktoré údaje majú zbierať a kde ich hľadať. Možno ich aj vo firme majú, len ich nemajú evidované štruktúrovane. Taktiež mnohé s prípravou začínajú neskoro, potom budúci rok zistia, že si mali začať zbierať dáta napríklad o spotrebe elektriny. Každá spoločnosť si asi zaúčtuje faktúru a sumu, ktorú má zaplatiť za elektrinu, no už máloktorá si rovno niekde do systému zaznačí, koľko kWh odobrala. Potom musí poverená osoba prácne spätne tento údaj (aj spred niekoľkých rokov) dohľadávať, aby bolo možné napríklad vypočítať uhlíkovú stopu. Alebo údaj o štruktúre zamestnancov podľa vzdelanosti – v prípade aktuálnych zamestnancov môže byť v zásade jednoduché dohľadať informáciu o ich vzdelaní, no pri zamestnancoch, ktorí v priebehu posledných rokov odišli, to môže byť už náročnejšie.
Čo firmám odporúčate?
Základom je začať sa problematike venovať už teraz a zistiť, aké dátové body sa firmy týkajú. Následne poveriť oddelenia alebo ľudí, ktorí s jednotlivými dátami prichádzajú do kontaktu (napríklad účtovné oddelenie faktúry za energie, personálne oddelenie údaje o zamestnancoch a podobne), aby si tieto údaje priebežne sledovali a značili. Vyvíjajú sa rôzne softvéry, kde je možné dáta evidovať, no v niektorých prípadoch môže stačiť aj klasický Excel. Dôležité je, začať ESG vykazovanie riešiť.
