Prehľad povinností zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru alebo dohody voči samotnému zamestnancovi a voči daňovému úradu, Sociálnej a zdravotnej poisťovni.
Skončenie dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru
Každá dohoda (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov) musí byť uzavretá na dobu určitú, najviac však na jeden rok. Momentálne nie je možné uzatvoriť dohodu s tým istým zamestnancom na dlhšie obdobie. Po uplynutí doby stanovenej v dohode je možné uzatvoriť novú dohodu na dobu maximálne 12 mesiacov s tým istým zamestnancom.
Dohoda o vykonaní práce
Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na vykonanie konkrétnej pracovnej úlohy, pričom vykonanie tejto úlohy nesmie presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku. Do tohto rozsahu práce sa započítajú aj hodiny, ktoré vykoná ten istý zamestnanec pre daného zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohoda o vykonaní práce môže byť uzatvorená maximálne na 12 mesiacov.
Dohoda o vykonaní práce končí dňom splnenia pracovnej úlohy dohodnutým v dohode. Uplynutím dňa stanoveného v dohode však dohoda o vykonaní práce nekončí v prípade, že pracovná úloha ešte nebola dokončená. V prípade pracovnej úlohy trvajúcej dlhšie časové obdobie je vhodné rozdeliť si ju na menšie časové úseky.
Je dôležité presne si stanoviť podmienky uzatvorenej dohody o vykonaní práce, presný termín dokončenia pracovnej úlohy a presné podmienky na jej skončenie, aby sa predišlo nedorozumeniam a konfliktom zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca.
V prípade, že zamestnanec prácu nevykoná v dohodnutom termíne, zamestnávateľ môže od dohody odstúpiť.
Od dohody môže odstúpiť aj zamestnanec, a to v prípade, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na vykonanie dohodnutej pracovnej úlohy. V tomto prípade je zamestnávateľ povinný nahradiť škody, ktoré vznikli na pracovisku.
Dohoda o pracovnej činnosti
Dohodu o pracovnej činnosti je možné vykonávať v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.
Dohoda o pracovnej činnosti končí dňom dohodnutým v dohode pričom platí, že nemôže byť uzatvorená na dlhšie obdobie ako 12 mesiacov. Nie je možné predĺžiť trvanie dohody, je potrebné ju skončiť a v prípade potreby uzatvoriť novú dohodu s tým istým zamestnancom maximálne na ďalších 12 mesiacov.
Dohodu o pracovnej činnosti je možné skončiť aj dohodou oboch strán, pričom je potrebné, aby sa obe strany dohodli na konkrétnom dátume skončenia dohody.
Skončenie dohody o pracovnej činnosti je možné aj jednostrannou výpoveďou bez uvedenia dôvodu. V tomto prípade plynie 15 dňová výpovedná doba, ktorá sa začína dňom písomného doručenia výpovede.
Dohoda o brigádnickej práci študentov
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť so žiakom strednej školy alebo so študentom dennej formy vysokoškolského štúdia, ktorý nedovŕšil 26 rokov najviac na 20 hodín týždenne.
Dohoda musí byť uzatvorená najviac na 12 mesiacov. Po uplynutí dohodnutej doby dohoda končí. Ani v tomto prípade nie je možné predĺžiť dohodu na dlhšie obdobie, v prípade potreby je nutné uzatvoriť so zamestnancom novú dohodu maximálne na ďalších 12 mesiacov.
Podobne ako pri dohode o pracovnej činnosti, aj dohodu o brigádnickej práci študentov je možné skončiť dohodou oboch strán, prípadne jednostrannou výpoveďou bez uvedenia dôvodu. Aj tu platí 15 dňová výpovedná doba, ktorá začína plynúť dňom písomného doručenia výpovede.
Okamžité skončenie dohôd je možné len v prípadoch, ako okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré si popíšeme nižšie.
Viac o skončení dohôd sa dočítate v článku Ako ukončiť prácu na dohodu
Skončenie pracovného pomeru
Pracovný pomer je možné skončiť niekoľkými spôsobmi:
- odstúpenie od pracovnej zmluvy,
- uplynutím dohodnutej doby,
- dohodou,
- okamžitým skončením,
- skončením v skúšobnej dobe,
- výpoveďou.
Skončenie pracovného pomeru s mladistvým zamestnancom je možné len so súhlasom jeho zákonného zástupcu.
Odstúpenie od pracovnej zmluvy
Zamestnávateľ má právo odstúpiť od pracovnej zmluvy v prípade, že:
- zamestnanec nenastúpil do práce v dohodnutý deň bez toho, aby mu bránila prekážka v práci,
- zamestnanec do troch pracovných dní neupovedomí zamestnávateľa o prekážke v práci, ktorá mu bráni v nástupe do práce v dohodnutý deň,
- zamestnanec bol po uzatvorení pracovnej zmluvy právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
Zamestnávateľ môže od pracovnej zmluvy odstúpiť najneskôr do začatia výkonu práce zamestnancom. Odstúpenie od pracovnej zmluvy musí byť písomné, inak je neplatné.
O ostatných spôsoboch skončenia pracovného pomeru si prečítajte v článku Skončenie pracovného pomeru
Výpovedná doba
V prípade, ak sa pracovný pomer ukončuje výpoveďou, pracovný pomer končí uplynutím výpovednej doby. Zamestnanec aj zamestnávateľ sú povinní dodržať zákonom stanovenú výpovednú dobu.
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
V prípade, že zamestnanec poruší výpovednú dobu a nezotrvá u zamestnávateľa počas jej plynutia, má zamestnávateľ právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tom dohodli písomne v pracovnej zmluve.
Dĺžka výpovednej doby v prípade, že výpoveď je daná zamestnancom, je najmenej 1 mesiac v prípade, že zamestnanec pracoval u zamestnávateľa menej ako jeden rok. V prípade, že pracoval viac ako jeden rok, je výpovedná doba najmenej 2 mesiace.
Dĺžka výpovednej doby v prípade, že výpoveď je daná zo strany zamestnávateľa, je najmenej 1 až 3 mesiace. V tomto prípade výpovedná doba závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a od dôvodu výpovede.
Viac informácií sa dozviete v článku Výpovedná doba a odstupné v roku 2020
Odstupné
Zamestnanec má nárok na odstupné v prípade, že s ním zamestnávateľ skončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, z ktorého mu nárok na odstupné prináleží. Výška odstupného závisí od dôvodu výpovede a dĺžky trvania pracovného pomeru.
Podrobný rozpis výšky odstupného v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru a dôvodu výpovede nájdete v článku Výpovedná doba a odstupné v roku 2020
Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne, pokiaľ sa so zamestnancom nedohodnú inak. Zamestnanec nemá nárok na odstupné v prípade, že ide o výpoveď zo strany zamestnanca.
Odchodné
Zamestnanec má nárok na odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%). Prvé skončenie pracovného pomeru znamená, že ide o prvý odchod zo zamestnania po priznaní nároku na dôchodok. Takže ak zamestnanec požiadal o dôchodok a rozhodol sa skončiť aktuálne zamestnanie, patrí mu aj odchodné. Pokiaľ by mal následne uzatvorený ďalší pracovný pomer (už popri poberaní dôchodku) a skončil ho, nárok na odchodné mu nevzniká. Išlo by o druhé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok.
Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa, nemôže si ho uplatniť u viacerých zamestnávateľov.
V prípade, že zamestnávateľ ukončil pracovný pomer so zamestnancom z dôvodu odsúdenia pre úmyselný trestný čin alebo zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu, zamestnávateľ nie je povinný mu odchodné vyplatiť.
Výška odchodného je najmenej v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnanec však musí požiadať o poskytnutie dôchodku ešte pred skončením pracovného pomeru, prípadne do desiatich dní po jeho skončení.
Nevyčerpaná dovolenka
Zamestnancovi, ktorý nemohol čerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru, patrí náhrada mzdy za celú nevyčerpanú dovolenku vo výške jeho priemerného zárobku.
Viac informácií sa dozviete v článku Náhrada mzdy za dovolenku - výpočet
Aké dokumenty je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi po skončení pracovného pomeru alebo dohody?
Po skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi nasledovné dokumenty:
- potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list),
- potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti,
- pracovný posudok.
Po skončení dohody je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti. Zamestnávateľ nie je zo zákona povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a pracovný posudok po skončení dohody.
Potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list)
Po skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný odovzdať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní, známe tiež ako zápočtový list.
Potvrdenie o zamestnaní obsahuje:
- základné údaje zamestnávateľa (názov a sídlo),
- základné údaje zamestnanca (meno, priezvisko, adresa, rodné číslo),
- dobu trvania pracovného pomeru,
- druh vykonávaných prác,
- údaje o zrážkach zo mzdy zamestnanca - či sa zamestnancovi vykonávajú, v akej výške, v čí prospech, v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky vykonávať,
- údaj, či má zamestnanec záväzok zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa a v akej dobe po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky,
- údaje o poskytnutí odchodného. V prípade, že sa odchodné vyplatilo dodatočne, zamestnávateľ vydá zamestnancovi nové potvrdenie o zamestnaní.
V praxi obsahuje potvrdenie o zamestnaní často aj údaje o odpracovaných rokoch zamestnanca a údaje o obdobiach práceneschopnosti zamestnanca.
Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti
V prípade, že je zamestnávateľ platiteľom dane, je povinný po skončení pracovného pomeru alebo dohody vydať zamestnancovi potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti za obdobie, za ktoré vyplácal zamestnancovi zdaniteľný príjem.
Zamestnávateľ je povinný vydať toto potvrdenie v termíne:
- do 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom zamestnanec podáva daňové priznanie,
- do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia v prípade, že zamestnanec žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa a zároveň požiadal o vystavenie potvrdenia do 5. februára po skončení zdaňovacieho obdobia.
Pracovný posudok
Na žiadosť zamestnanca je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní odo dňa požiadania. Zároveň však zamestnávateľ nie je povinný vydať pracovný posudok skôr, ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Pracovný posudok obsahuje:
- hodnotenie práce zamestnanca,
- kvalifikácie zamestnanca,
- schopnosti zamestnanca,
- iné skúsenosti, ktoré súvisia s vykonávanou prácou zamestnanca.
Povinnosti zamestnávateľa voči úradom
Po skončení pracovného pomeru alebo dohody má zamestnávateľ povinnosti aj voči Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a daňovému úradu.
Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni
Zamestnávateľ má povinnosť odhlásiť zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do 8 dní od skončenia pracovného pomeru alebo dohody. Urobí tak cez formulár ,,Registračný list fyzickej osoby" na portáli elektronických služieb Sociálnej poisťovne.
V prípade, že ide o odhlásenie posledného zamestnanca u daného zamestnávateľa, je potrebné odhlásiť zo Sociálnej poisťovne aj zamestnávateľa. Cez portál elektronických služieb Sociálnej poisťovne odošle ,,Registračný list zamestnávateľa" najneskôr do 8 dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca. Od 1.1.2021 už nebude potrebné sa odhlasovať ako zamestnávateľ.
Každý zamestnávateľ je podľa § 231 ods. 1 písm. j) zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení povinný viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu Sociálnej poisťovni:
- do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončil právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi (ide o novinku od júla 2020, viac informácií nájdete v článku Zmeny v povinnostiach voči Sociálnej poisťovni od 21.7.2020 a 1.1.2021)
- do ôsmich dní
a. od uplatnenia nároku na dávku zamestnanca,
b. odo dňa doručenia výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie tejto evidencie.
Evidenciu elektronicky odošle cez portál elektronických služieb Sociálnej poisťovne na formulári ,,Evidenčný list dôchodkového poistenia".
Povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni
Zamestnávateľ má povinnosť ohlásiť zmenu platiteľa poistného príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní odo dňa skončenia pracovného pomeru alebo dohody. Táto povinnosť platí v prípade zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom, ktorý vykonával závislú prácu každý pracovný deň.
Za zamestnanca, ktorý pracoval na základe dohody s pravidelným mesačným príjmom, ale nevykonával závislú prácu každý deň, je zamestnávateľ povinný ohlásiť zmenu platiteľa poistného príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.
Spravidla sa takýto zamestnanci prihlasujú a odhlasujú zo zdravotnej poisťovne presne na tie dni, ktoré skutočne odpracovali. Ak zamestnávateľ nevie určiť presný dátum výkonu práce zamestnanca, prihlási a odhlási ho na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom mu zamestnávateľ vyplatil príjem.
Pokiaľ ide o zamestnanca s nepravidelným príjmom, zamestnávateľ je povinný ohlásiť zmenu platiteľa poistného príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol zamestnancovi vyplatený príjem.
Vo všetkých vyššie spomenutých prípadoch zamestnávateľ ohlási zmenu platiteľa poistného cez tlačivo ,,Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie". Zamestnávateľ, ktorý má 3 a viac poistencov, je povinný odoslať toto tlačivo elektronicky.
Oznamovacia povinnosť sa netýka zamestnávateľa pri skončení:
- dohody o brigádnickej práci študentov,
- dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce zamestnanca, ktorý je zároveň poberateľ starobného, invalidného, invalidného výsluhového a výsluhového dôchodku (ak dovŕšil dôchodkový vek).
Títo poistenci nie sú podľa zákona č. 580/2004 Z. z o zdravotnom poistení považovaní za zamestnancov, takže zamestnávateľ ich do príslušnej zdravotnej poisťovne pri vzniku dohody neprihlasuje a následne pri skončení dohody ich zo zdravotnej poisťovne ani neodhlasuje.
V praxi je prístup pri oznámení o zániku platiteľa poistného, t. j. v situácii, ak už zamestnávateľ nezamestnáva v príslušnej zdravotnej poisťovni žiadneho zamestnanca, rôzny. Napríklad zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne nie je potrebné odhlásiť zamestnávateľa v prípade odhlásenia posledného zamestnanca, avšak v zdravotnej poisťovni Dôvera to vyžadované je.
Podľa zákona o zdravotnom poistení je však zamestnávateľ povinný príslušnej zdravotnej poisťovni oznámiť zánik platiteľa poistného do ôsmich pracovných dní odo dňa zániku platiteľa poistného. Oznámenie zániku platiteľa poistného podnikateľ vykonáva písomne alebo elektronicky prostredníctvom formuláru „Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného“.
Povinnosti zamestnávateľa voči daňovému úradu
V prípade skončenia pracovného pomeru alebo dohody posledného zamestnanca, je zamestnávateľ povinný oznámiť daňovému úradu, že prestal byť platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti v prípade, že už nebude zamestnávať žiadneho zamestnanca. V prípade, že ešte plánuje opäť zamestnať nejakých zamestnancov, nie je potrebné rušiť registráciu pre daň zo závislej činnosti.
Cez portál Finančnej správy vyplní a odošle elektronický formulár ,,Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie na daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty a daň z poistenia" najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom táto zmena nastala.
Ak však zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru alebo dohody s daným zamestnancom ešte zamestnáva nejakých zamestnancov, nie je povinný daňovému úradu nič oznamovať. V období, v ktorom nezamestnáva žiadnych zamestnancov (a registráciu nezrušil) alebo zamestnáva zamestnancov, ale im v danom mesiaci nevyplatil príjmy zo závislej činnosti, nie je podľa § 39, ods. 12 zákona o dani z príjmov povinný podať prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti (nemá povinnosť ani podať tzv. ,,nulový prehľad").
