Práca zamestnanca nadčas - jej podmienky a rozsah

Za akých podmienok a koľko hodín môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca, aby pracoval nadčas? Aké nároky majú zamestnanci za prácu vykonanú nadčas?

Veľa zamestnancov pozná situáciu, keď im v práci „padla“, no aj naďalej museli ostať pracovať. Dôvody môžu byť rôzne. Zameriame sa v článku na objasnenie zákonných povinností, ktoré sa týkajú zamestnávateľa a nárokov, ktoré majú zamestnanci, ak majú nadčasy.

Kedy ide o prácu nadčas?

Nie každá práca vykonávaná zamestnancom po tom, čo mu už uplynula jeho pracovná doba, sa považuje v zmysle Zákonníka práce za prácu nadčas. Za prácu nadčas sa v zmysle Zákonníka práce považuje práca vykonáva zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Aby sme mohli hovoriť o práci nadčas, je potrebné aby:

1. práca bola vykonávaná na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom,
2. išlo o prácu nad bežný pracovný čas, spravidla prácu nad 8 hodín denne, resp. 40 hodín týždenne.

Zjednodušene povedané, práca nadčas je predĺženie štandardnej pracovnej doby zamestnanca. Za prácu nadčas sa považuje aj práca vykonávaná cez víkendy za predpokladu, že je vykonávaná mimo štandardných pracovných hodín, ktoré si dojednali zamestnávateľ so zamestnancom v pracovnej zmluve. Teda prácou nadčas je aj práca vykonávaná cez víkend, ak bežný pracovný čas zamestnanca je od pondelka do piatku.

Príklad: Barman pracuje na zmeny, ktoré mu niekedy vychádzajú aj na sobotu alebo nedeľu. V jeho prípade práca vykonaná cez víkend nie je prácou nadčas. Administratívna pracovníčka má štandardnú dobu od pondelka do piatka od 09:00 do 17:00. Ak príde do práce aj v cez víkend na príkaz zamestnávateľa, táto práca je prácou nadčas.

Zákonník práce neustanovuje zamestnávateľov lehotu, v ktorej by mal prikázať zamestnancom prácu nadčas, nie je teda stanovené v akom predstihu musí zamestnancov s takouto požiadavkou oboznámiť. V rámci zachovania dobrých vzťahov na pracovisku však odporúčame, aby k prikázaniu resp. udeleniu súhlasu s prácou nadčas došlo čo najskôr. Príkaz na výkon práce nadčas nemusí byť písomný. Avšak odporúčame, aby bol v písomnej forme. Vyhnete sa tak možným sporom v budúcnosti. Môžete využiť náš vzor príkazu na výkon práce nadčas.

Čo sa nepovažuje za prácu nadčas?

Zákonník práce upravuje aj výnimky, kedy sa práca vykonávaná aj po bežnej pracovnej dobe nepovažuje za prácu nadčas. A teda za jej výkon nepatria zamestnancovi príslušné nároky za prácu nadčas vyplývajúce zo Zákonníka práce. Za prácu nadčas sa nepovažuje práca:

• ktorú zamestnanec vykonáva síce po uplynutí svojho bežného pracovného času, ale z dôvodu, že si svoju prácu nestihol vykonať v rámci bežného pracovného času pre jej veľký objem, ale bez súhlasu zamestnávateľa alebo bez jeho príkazu, (dobrovoľná práca zamestnanca mimo jeho pracovný čas) alebo
• ktorú zamestnanec vykonáva namiesto pracovného voľna, ktoré mu zamestnávateľ poskytol, alebo
• ktorú zamestnanec vykonáva po pracovnom čase z dôvodu, že minule nepracoval kvôli nepriaznivému počasiu.

Príklad 1: Z dôvodu veľkého počtu objednávok, ktoré je potrebné expedovať prikáže zamestnávateľ pred uplynutím pracovnej doby zamestnancom, aby ostali v práci o dve hodiny dlhšie. Zamestnanci v takomto prípade nemôžu po uplynutí pracovnej doby odísť domov, ale musia vykonať túto prácu nadčas na príkaz zamestnávateľa. V opačnom prípade, ak svojvoľne aj napriek príkazu odídu z práce, dopúšťajú sa porušenia pracovnej disciplíny, ktoré môže vyústiť do sankcií (napr. strhnutie časti mzdy, prípadne až výpoveď).

Príklad 2: Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o pracovné voľno z rodinných dôvodov. Nasledujúce štyri dni odpracoval každý deň o dve hodiny viac ako by štandardne mal. Keďže týmito nadčasmi odpracovával prácu, ktorú mal vykonávať v deň, kedy mu zamestnávateľ poskytol pracovné voľno, v danom prípade nejde o prácu nadčas. Zamestnancovi za túto prácu nadčas neprináležia nároky vyplývajúce z ustanovení Zákonníka práce (nemôže požadovať príplatok).

Aby zamestnávateľ mohol prikázať zamestnancovi alebo sa s ním dohodnúť, aby pracoval nadčas, musí byť splnená podmienka, že takúto prácu nadčas si vyžaduje naliehavá zvýšená potreba prace alebo verejný záujem.

Ďalšou podmienkou, na ktorú musí zamestnávateľ pri práci nadčas myslieť, je nepretržitý odpočinok zamestnanca medzi dvoma zmenami. Zamestnanec, ktorý vykoná prácu nadčas, musí mať voľno medzi dvoma zmenami minimálne v rozsahu 8 hodín.

Koľko hodín maximálne môže zamestnanec pracovať nadčas?

Zamestnanec nemôže pracovať nadčasy v neobmedzenom rozsahu, kedykoľvek mu to jeho zamestnávateľ prikáže alebo kedykoľvek s tým súhlasí. Zákonník práce stanovuje pre prácu nadčas maximálny limit. Zamestnanec môže v rámci jedného pracovného týždňa pracovať maximálne 8 hodín nadčas. Aj to len v období 4 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Zamestnávateľ sa môže dohodnúť s odbormi na dlhšom období, najviac však 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Za celý rok môže zamestnanec pracovať maximálne 150 hodín práce nadčas. Nad 150 hodín môže zamestnanec pracovať nadčas iba ak s tým súhlasí, maximálne však 400 hodín za rok.

Osobitnou kategóriou pokiaľ ide o počet hodín práce nadčas sú zamestnanci, ktorí pracujú v zdravotníctve. Tí môžu vykonávať prácu nadčas len v rozsahu 100 hodín za kalendárny rok.

Príklad: Zamestnávateľ prikázal zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu 150 hodín za obdobie od januára do júna. Za obdobie od júla do decembra daného kalendárneho roka tak už zamestnávateľ zamestnancovi nemôže prikázať, aby pracoval nadčas. Jedine ak by s tým zamestnanec súhlasil. Ak s tým zamestnanec nesúhlasí, môže po skončení pracovnej doby odísť domov, bez toho, aby sa obával postihu za nesplnenie príkazu zamestnávateľa. Z dôvodu zvýšenej potreby financií sa nakoniec zamestnanec dohodne so zamestnávateľom, že bude pracovať nadčas. Zamestnanec so súhlasom odpracoval v kalendárnom roku 400 hodín práce nadčas. Ďalšiu prácu nadčas už nemôže vykonávať, a to aj keby s tým súhlasil.

Aký je maximálny počet hodín práce nadčas

Aké má zamestnanec nároky za prácu nadčas?

Zamestnancovi vykonávajúcemu prácu nadčas patrí za túto prácu okrem dohodnutej mzdy aj príplatok v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce, výška príplatku pri práci nadčas je minimálne 35 %. Uvedené percentá predstavujú minimálnu sumu príplatku. Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť aj vyšší príplatok.

Samotné vyčíslenie príplatku pri zamestnancovi, ktorý má dohodnutú hodinovú mzdu, nie je náročné. Napr. ak má zamestnanec hodinovú mzdu 4 €/hod., príplatok za každú hodinu nadčasu predstavuje 1 Euro. Vyčíslenie príplatku však môže byť problémové pri zamestnancovi, ktorý má dohodnutú mesačnú mzdu bez ohľadu na počet odpracovaných hodín. Vtedy je potrebné výšku príplatku vypočítať z priemerného mesačného zárobku za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Pre lepšie pochopenie uvádzame nasledovný príklad:

Zamestnanec Ján má hrubú mzdu 700 Eur/mesiac. V mesiaci marec 2018 odpracoval 10 hodín nadčasov. V marci bolo 22 pracovných dní. Ján tak v marci odpracoval 176 hodín (pri bežnom 8 hodinovom pracovnom čase) a 10 hodín nadčasov. Za 10 hodín nadčasu mu tak patrí mzda vo výške 39,77 Eur (700 Eur mzda: 176 pracovných hodín x 10 hodín nadčasov)

Pri výpočte príplatku za prácu nadčas však treba vychádzať z priemerného zárobku za predchádzajúci kalendárny štvrťrok (v našom prípade obdobie október – december 2017). Priemerný zárobok sa vypočíta tak, že sa spočívajú vyplatené mzdy, ktoré sa vydelia počtom odpracovaných hodín za dané obdobie. V tomto období bolo celkovo 61 pracovných dní (22 október, 20 november a 19 december). Ján odpracoval celkovo 488 hodín, pričom jeho súhrnná mzda za dané obdobie bola 2100 Eur. Priemerný zárobok za predchádzajúci štvrťrok je tak 4,30 Eur/ hodina (2100 Eur: 488 odpracovaných hodín). Príplatok za prácu nadčas za každú hodinu vykonanú v mesiaci marec tak predstavuje sumu: 1,075 Eur (25 % zo sumy 4,30 Eur). Ján odpracoval 10 hodín práce nadčas. Výška príplatku za prácu nadčas tak predstavuje sumu: 10,75 Eur. Celková mzda Jána za marec tak bude vo výške 750,52 Eur.

U zamestnancov pracujúcich od pondelka do piatka prichádza do úvahy aj práca nadčas vykonáva cez víkend. Od 01.05.2018 bude aj práca cez víkend zvýhodnená príplatkami. V takomto prípade sa podľa môjho názoru príplatky kumulujú. Zamestnancovi patrí jednak príplatok 25 b% za prácu nadčas (resp. 35 % ak ide o rizikovú prácu), ale taktiež aj príplatok za prácu v sobotu, resp. v nedeľu. Viac k príplatkom za prácu cez víkend sa dočítate v článku Príplatky za prácu v noci, počas sviatkov a cez víkend od roku 2018 a 2019.

Príklad: Zamestnanec odpracuje z dôvodu vyššieho objemu práce na príkaz zamestnávateľa prácu nadčas dňa 19.05.2018 (sobota) a 20.05.2018 (nedeľa). Vzhľadom na to, že vykonal prácu nadčas cez víkendy, zamestnávateľ mu musí za vykonanú prácu okrem dohodnutej mzdy poskytnúť aj príplatok 25 % za prácu nadčas a príplatok 25 % za prácu v sobotu a 50 % za prácu v nedeľu. Príplatky celkovo budú vo výške 50 % za prácu v sobotu a 75 % za prácu v nedeľu

Druhý nárok, ktorý môžu zamestnanci požadovať za prácu nadčas, je náhradné voľno. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že namiesto mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas poskytne zamestnancovi náhradne voľno. Pre zamestnávateľa je náhradne voľno výhodnejšie, keďže nebude musieť zamestnancovi uhradiť príplatok. Rozsah náhradného voľna (počet hodín) sa rovná počtu hodín práce nadčas. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradne voľno do štyroch mesiacov po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná, musí zamestnancovi automaticky ponúknuť za prácu nadčas mzdu aj s príplatkom.

Príklad: Zamestnanec vykonal prácu nadčas v rozsahu 8 hodín v kalendárnom mesiaci január 2018. Pôvodne sa so zamestnávateľom dohodol na náhradnom voľne. Z dôvodu vysokého objemu práce však zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi dohodnuté náhradné voľno v období od februára do mája daného roka (4 mesiace po mesiaci, v ktorom zamestnanec pracoval nadčas). Preto od 01.06.2018 už musí zamestnávateľ automaticky poskytnúť zamestnancovi za vykonanú prácu nadčas mzdu vrátane príplatku, aj sa pôvodne dohodli, že zamestnanec dostane náhradné voľno.

Prečítajte si tiež

Príkaz na prácu nadčas - vzor

Pri vedúcom zamestnancovi alebo zamestnancovi, ktorého práca spočíva v riadiacej, organizačnej alebo koordinačnej činnosti, môže byť príplatok za prácu nadčas zahrnutý už v dojednanej mzde. Zamestnávateľ sa však musí na tom so zamestnancom dohodnúť. Pri takomto dojednaní zamestnancom nepatrí za prácu nadčas mzda ani mzdové zvýhodnenie a taktiež ani náhradné voľno.

Ktorí zamestnanci nemôžu pracovať nadčasy?

Nie každý zamestnanec môže vykonávať prácu nadčas. Zákonník práce vymedzuje kategórie zamestnancov, ktorým zamestnávatelia nemôžu nariadiť prácu nadčas.

Ide o nasledovných zamestnancov:

• zamestnanci pracujúci na kratší pracovný čas - môžu pracovať nadčas len ak s tým súhlasia,
• dohodári - s nimi nemôže zamestnávateľ prácu nadčas ani dohodnúť,
• zamestnanci, ktorý vykonávajú rizikové povolanie (výnimkou sú však naliehavé opravárske práce, alebo práce, bez vykonania ktorých by hrozila škoda. Vtedy je možné nariadiť výkon práce nadčas) - taktiež s nimi môže zamestnávateľ prácu nadčas dohodnúť,
• tehotná žena - možno s ňou dohodnúť výkon práce nadčas,
• mladistvý zamestnanec (mladší ako 18 rokov) - s ním zamestnávateľ nemôže prácu nadčas ani dohodnúť,
• zamestnanec, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky alebo osamelý zamestnanec, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov - môžu pracovať nadčas len ak s tým súhlasia,
• zamestnanec starší ako 50 rokov vykonávajúci zdravotnícke povolanie - možno s ním prácu nadčas dohodnúť.

Títo zamestnanci nemôžu vykonávať prácu nadčas na príkaz zamestnávateľa. Ak ich zamestnávateľ od nich výkon práce nadčas vyžaduje, nemusia tento príkaz splniť a po pracovnej dobe môžu odísť domov bez obáv, že by tým porušili pracovnú disciplínu a mali nejaký postih (napr. strhnutie časti mzdy). Okrem mladistvých zamestnancov a dohodárov však môžu vykonávať prácu nadčas, ak s tým súhlasia. V rozsahu maximálne 400 hodín ročne.

Sankcie za porušenie ustanovení o práci nadčas

Za porušenie Zákonníka práce v oblasti práce nadčas hrozí pokuta až do výšky 200 000,- Eur. Pokutu je možné dostať, ak:

• zamestnanec pracuje viac ako 8 hodín nadčas za týždeň,
• zamestnanec pracuje viac ako 150 hodín nadčas za kalendárny rok bez jeho súhlasu, na príkaz zamestnávateľa
• zamestnanec pracuje viac ako 400 hodín nadčas za kalendárny rok s jeho súhlasom,
• zamestnanec, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie pracuje viac ako 100 hodín nadčas za kalendárny rok,
• zamestnávateľ prikázal zamestnancovi vykonať prácu nadčas, hoci ide o zamestnanca, ktorý prácu nadčas nemôže vykonávať (napr. mladistvý zamestnanec do 18 rokov, alebo dohodár),
• zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi za vykonanú prácu nadčas mzdu s príplatkom, prípadne náhradné voľno.

Zhrnutie na záver

Pre určenie, či ide o prácu nadčas alebo nie, je rozhodujúce, či prácu vykonáva zamestnanec dobrovoľne, alebo či mu to zamestnávateľ prikázal resp. dal na prácu nadčas súhlas. Zamestnávateľ môže zamestnancovi prikázať prácu nadčas len v rozsahu stanovenom Zákonníkom práce a v tomto prípade za ňu musí poskytnúť zamestnancovi finančnú odmenu alebo náhradné voľno. V opačnom prípade hrozia sankcie zo strany inšpektorátu práce.