Pracovné úrazy z pohľadu BOZP

Na úseku BOZP má zamestnávateľ aj povinnosti súvisiace s pracovnými úrazmi zamestnancov a chorobami z povolania. Čo všetko musí zamestnávateľ zabezpečiť, ak sa na jeho pracovisku udeje pracovný úraz?

Súčasťou každého pracovného vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Práca by mala byť vykonávaná tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života a zdravia zamestnancov. Ako tomu predchádzať je obsiahnuté v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Stručný prehľad povinností zamestnávateľa v oblasti BOZP si môžete prečítať v článku BOZP - povinnosti zamestnávateľa. Jednou z mnohých povinností zamestnávateľa je aj povinnosť týkajúca sa pracovných úrazov, iných úrazov a chorôb z povolania. Prinášame vám rady, ako postupovať, ak sa vo vašej spoločnosti vyskytne pracovný úraz.

Definícia pracovného úrazu

V prvom rade je dôležité vysvetliť, čo možno považovať za pracovný úraz a čo naopak pracovným úrazom nie je. Aby poškodenie zdravia alebo smrť boli pracovným úrazom, musia sa stať zamestnancovi v pracovnom pomere a musia vzniknúť nezávisle od vôle zamestnanca krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Je potrebné, aby sa pracovný úraz stal pri plnení pracovných povinností, inej činnosti vykonávanej na príkaz zamestnávateľa alebo pri úkonoch potrebných na výkon práce.

Príklad:

Pracovným úrazom je napr. porezanie dlane na ostrej hrane, zlomený palec pri spadnutí ťažkého tovaru alebo akútna otrava chemickými výparmi. Tieto úrazy možno klasifikovať ako pracovné za predpokladu, že sa udiali v pracovnom pomere, nezávisle od zamestnanca a pôsobením krátkodobých, náhlych a násilných vonkajších vplyvov.

Naopak, pracovným úrazom nie je úraz, ktorý sa stal zamestnancovi na ceste do alebo z práce. Taktiež úraz, ktorý sa stal zamestnancovi pri stravovaní počas obedňajšej prestávky, nie je pracovným úrazom.

Pracovným úrazom nie je úraz na ceste z/do práce alebo počas obedňajšej prestávky.

Špecifickou skupinou sú SZČO, čiže živnostníci. Aby úraz mohol byť kvalifikovaný ako pracovný, je potrebné, aby sa stal v pracovnom pomere. Živnostník nevykonáva prácu v pracovnom pomere. Preto úraz, ktorý mu vznikne v práci, nie je pracovným úrazom.

Pracovné úrazy môžeme rozdeliť na:

• pracovný úraz spôsobujúci maximálnu pracovnú neschopnosť v trvaní dvoch dní,
• pracovný úraz spôsobujúci pracovnú neschopnosť v trvaní aspoň troch dní - tzv. registrovaný pracovný úraz,
• závažný pracovný úraz - ide o prípady, keď bola pri úraze spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví.

Povinnosť zamestnávateľa pri pracovnom úraze, inom úraze alebo chorobe z povolania

BOZP je budované na princípe prevencie, čiže základnou povinnosťou je počínať si tak, aby nedošlo k pracovným úrazom alebo chorobe z povolania. Zamestnávateľ je povinný uplatniť také opatrenia, ktoré sú adekvátne nebezpečenstvám reálne vyskytujúcim sa pri práci. Ďalej je povinný určiť bezpečný pracovný postup, ktorý zamestnancom umožní riadne vykonávať prácu bez ohrozenia zdravia.

Azda niet zamestnávateľa, ktorý sa pri svojej činnosti nestretol s pracovným úrazom napriek tomu, že vynaložil maximálne úsilie na jeho predídenie.. Ako je potrebné postupovať v prípade, ak k pracovnému úrazu alebo chorobe z povolania nakoniec dôjde? .

Prvoradou povinnosťou zamestnávateľa je určiť, komu a akým spôsobom majú zamestnanci oznámiť vznik pracovného úrazu. Takéto určenie by malo byť obsiahnuté vo vnútornom predpise zamestnávateľa, napr. smernici. Na tomto úseku má povinnosť aj zamestnanec. Je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu, nebezpečnej udalosti alebo priemyselnej havárie. Samozrejme za predpokladu, že mu to umožňuje jeho zdravotný stav. Túto povinnosť má nielen zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz, ale aj zamestnanec, ktorý bol svedkom takejto udalosti. (§ 17 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP)

Ak bol zamestnávateľovi oznámený pracovný úraz, je povinný bezodkladne vykonať také opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Ak ide o závažný pracovný úraz, nemôže zamestnávateľ meniť stav pracoviska, a to až do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov. Môže však vykonať nevyhnutné opatrenia na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody. Ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonaných opatrení, je zamestnávateľ povinný vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska za účelom vyšetrenia príčin vzniku udalosti.

Aké povinnosti má zamestnávateľ a aké ľahké úkony môže vykonať, aby predišiel vzniku chorôb z povolania nájdete v článku Choroby z povolania – ako im predchádzať?

Registrácia pracovného úrazu

Ďalším krokom je registrácia pracovného úrazu, ak ním bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni. Registrovať je potrebné aj pracovný úraz, ak v dôsledku pracovného úrazu došlo k smrti zamestnanca. Ak teda zamestnanec utrpel menší pracovný úraz, ktorý si nevyžiadal pracovnú neschopnosť, takýto úraz zamestnávateľ nie je povinný registrovať.

Zamestnávateľ je povinný spísať záznam o registrovanom pracovnom úraze do štyroch dní po oznámení úrazu.

Registrácia pracovného úrazu sa vykoná tak, že zamestnávateľ zistí príčinu a okolnosti vzniku úrazu. Zúčastňuje sa toho zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz (ak je to možné s ohľadom na jeho zdravotný stav) a zástupca zamestnancov pre bezpečnosť. V prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví je potrebné, aby sa zisťovania príčin a okolností vzniku zúčastnil aj autorizovaný bezpečnostný technik. Následne je zamestnávateľ povinný spísať záznam o registrovanom pracovnom úraze, a to do štyroch dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu. Vzor záznamu je prílohou vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 500/2006. Na záver je zamestnávateľ povinný prijať a vykonať opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu.

Oznámenie o vzniku pracovného úrazu

Po tom, čo zamestnanec oznámil pracovný úraz zamestnávateľovi, je zamestnávateľ povinný bezodkladne (pri najbližšej možnej príležitosti) oznámiť vznik:

• registrovaného pracovného úrazu zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť, Policajnému zboru (ak bol spáchaný trestný čin v súvislosti s pracovným úrazom) a Inšpektorátu práce (ak ide o závažný pracovný úraz),
• závažnej priemyselnej havárie Inšpektorátu práce alebo orgánu dozoru.

Zamestnávateľ je ďalej povinný:

• zaslať príslušnému Inšpektorátu práce alebo orgánu dozoru záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, kedy sa dozvedel o úraze. Taktiež je povinný do ôsmich dní doručiť záznam zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz, prípadne pozostalým, ak zamestnanec zomrel v dôsledku pracovného úrazu.
• zaslať príslušnému Inšpektorátu práce správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu. Táto správa by mala obsahovať aj prijaté opatrenia na zabránenie opakovania podobného pracovného úrazu. Lehota na zaslanie správy je 30 dní odo dňa, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o vzniku pracovného úrazu.

Príklad:

Peter pracuje vo firme na výrobu chemických látok. Dňa 1.12.2018 sa Peter otrávil chemickými výparmi, v dôsledku čoho umrel. Prvoradou povinnosťou zamestnávateľa bolo vykonanie opatrení, aby nedošlo k otrave ďalších zamestnancov. Bezodkladne bol zamestnávateľ povinný informovať zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, políciu (mohol byť spáchaný trestný čin) a Inšpektorát práce (ide o závažný pracovný úraz). Keďže bola spôsobená smrť, musí zamestnávateľ tento pracovný úraz registrovať, teda zistiť príčinu a okolnosti vzniku. Do štyroch dní, t.j. do 5.12.2018 je zamestnávateľ povinný spísať záznam o registrovanom pracovnom úraze. Následne je povinný do ôsmich dní od kedy sa dozvedel o pracovnom úraze, čiže do 9.12.2018 (o pracovnom úraze sa dozvedel 1.12.2018) zaslať záznam o registrovanom pracovnom úraze Inšpektorátu práce a rovnako aj pozostalým po zamestnancovi. Keďže ide o závažný pracovný úraz, povinnosťou zamestnávateľa je aj zaslať Inšpektorátu práce správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku pracovného úrazu do 30 dní od kedy sa dozvedel o vzniku pracovného úrazu, čiže do 31.12.2018.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že zamestnávateľ má povinnosť registrácie a oznámenia aj pri nebezpečnej udalosti a chorobe z povolania. Ide o choroby, ktoré vzniknú zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Sú uznané zdravotníckym zariadením a zaradené do zoznamu chorôb z povolania. Táto povinnosť sa tak nevzťahuje len na pracovné úrazy.

Zo štatistík zverejnených Národným inšpektorátom práce vyplýva, že v roku 2017 bolo 9169 registrovaných pracovných úrazov. Z toho ťažkých pracovných úrazov bolo 118. Najčastejšou príčinou pracovných úrazov bol nedostatok osobných predpokladov na riadny pracovný výkon. Každý mesiac nastanú približne štyri pracovné úrazy s následkom smrti.

Evidencia pracovných úrazov

Jednou z povinností súvisiacimi s pracovnými úrazmi je povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu o:

• pracovných úrazoch, ktorá obsahuje údaje potrebné na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze,
• iných úrazoch ako pracovných a o nebezpečných udalostiach, v ktorej uvedie údaje o príčinách vzniku a o prijatých opatreniach na predchádzanie podobným úrazom a udalostiam,
• priznaných chorôb z povolania a ohrození chorobou z povolania, v ktorej uvedie údaje o príčinách vzniku a o prijatých opatreniach na predchádzanie podobnej chorobe z povolania.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa pri vzniku pracovných úrazov

Zamestnávateľ je napokon povinný uchovávať záznam o registrovanom pracovnom úraze päť rokov od vzniku úrazu. Rovnaká lehota platí aj pre evidenciu pracovných úrazov, iných úrazov, nebezpečných udalostí a chorôb z povolania.

Odborne neznalá osoba môže len ťažko posúdiť, či ide o závažný pracovný úraz alebo nie. Od tohto určenia sa potom odvíja napr. povinnosť zaslať Inšpektorátu práce správu o príčinách a okolnostiach vzniku pracovného úrazu. Za týmto účelom má zamestnávateľ právo vyžadovať od ošetrujúceho lekára informáciu, či v danom prípade ide o závažný pracovný úraz.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že zamestnávateľ má povinnosť informovať zamestnancov na školení o pracovných úrazoch a chorobách z povolania, ktoré sa uňho vyskytli.

Zhrnutie na záver

Zamestnávateľ je povinný dbať na to, aby nedochádzalo k vzniku pracovných úrazov. Keď už nastane pracovný úraz zamestnanca s pracovnou neschopnosťou viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, je zamestnávateľ povinný takýto úraz zaregistrovať. Registrácia úrazu obnáša povinnosť vyhotoviť do štyri dní záznam o úraze. Zamestnávateľ je taktiež povinný bezodkladne oznámiť registrovaný pracovný úraz zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť, prípadne aj polícii a Inšpektorátu práce. Inšpektorátu práce je povinný záznam o úraze aj odoslať, a to do ôsmich dní. V prípade závažného pracovného úrazu je povinnosťou zamestnávateľa zaslať Inšpektorátu práce do 30 dní aj správu o príčinách a okolnostiach úrazu. V neposlednom rade je povinnosťou zamestnávateľa viesť evidenciu pracovných úrazov, nebezpečných udalostí a chorôb z povolania.