Zabezpečenie zdravotného dohľadu pre všetkých svojich zamestnancov prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby je povinnosťou každého zamestnávateľa. Pokuty za nesplnenie tejto povinnosti môžu byť veľmi vysoké.
Pracovná zdravotná služba je povinnosťou každého zamestnávateľa
Pracovná zdravotná služba je legislatívne upravená v § 30a až 30d zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“). Novela zákona o ochrane verejného zdravia účinná od 1. augusta 2014 v prechodných ustanoveniach ustanovila zamestnávateľom, ktorí zamestnávali zamestnancov zaradených do prvej kategórie alebo do druhej kategórie, povinnosť zabezpečiť aj pre nich zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby najneskôr do 31. decembra 2014.
Novela zákona o ochrane verejného zdravia tak znamenala, že povinnosť poskytovať zamestnancom zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby majú všetci zamestnávatelia bez výnimky. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na zamestnancov, ktorí pracujú na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať pre zamestnancov pracovnú zdravotnú službu sa dovtedy vzťahovala len na tých zamestnávateľov, ktorí zamestnávali zamestnancov vykonávajúcich práce tretej a štvrtej kategórie (rizikové práce z hľadiska možnosti ich vplyvu na zdravie zamestnancov).
Bližšie sa o povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu ako aj o samotnej náplni pracovnej zdravotnej služby dočítate v článku Zdravotná služba bude povinná pre všetkých zamestnávateľov od roku 2015.
Zamestnávateľ môže pracovnú zdravotnú službu zabezpečiť dvoma spôsobmi
Zamestnávateľ má možnosť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby pre svojich zamestnancov zabezpečiť dvoma spôsobmi. Prvou možnosťou je zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby prostredníctvom dostatočného počtu vlastných zamestnancov spĺňajúcich príslušné kvalifikačné požiadavky (zamestnávateľ to však musí oznámiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva). Druhou možnosťou je, že ak zamestnávateľ nemá vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby, je povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu dodávateľským spôsobom s fyzickou osobou – podnikateľom alebo právnickou osobou, ktoré sú na výkon pracovnej zdravotnej služby oprávnené.
Za nezabezpečenie pracovnej zdravotnej služby hrozí pokuta až 20 000 eur
Povinnosťou zamestnávateľa je pre svojich zamestnancov zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby niektorým z dvoch vyššie uvedených spôsobov. Ak si zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, považuje sa to podľa § 57 ods. 22 písm. b) zákona o ochrane verejného zdravia za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci. Za správny delikt nezabezpečenia zdravotného dohľadu prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov bude zamestnávateľovi uložená pokuta vo výške od 150 eur do 20 000 eur.
Dôležité je, že v tejto súvislosti sa v § 57 ods. 50 zákona o ochrane verejného zdravia nehovorí o možnosti uloženia pokuty, ale povinnosti príslušného orgánu verejného zdravotníctva pokutu uložiť („Príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu...“). Znamená to, že každému zamestnávateľovi, ktorý zdravotný dohľad pre svojich zamestnancov prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby nezabezpečí, bude pokuta s určitosťou uložená najmenej vo výške 150 eur, najviac vo výške 20 000 eur.
Pokuta bude zamestnávateľovi uložená aj vtedy, ak zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby vlastnými zamestnancami nenahlási
Jedným zo spôsobov zabezpečenia zdravotného dohľadu prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby je jej zabezpečenie vlastnými zamestnancami. Ak bude zamestnávateľ zabezpečovať vykonávanie pracovnej zdravotnej služby prostredníctvom dostatočného počtu vlastných zamestnancov (musia byť s ním v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu), je povinný túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámiť príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.
V prípade, že si zamestnávateľ túto povinnosť nesplní a vykonávanie pracovnej zdravotnej služby vlastnými zamestnancami bezodkladne písomne neoznámi príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, považuje sa to za správny delikt a bude mu zaň uložená pokuta vo výške od 150 eur do 20 000 eur.
Pokuty ukladané držiteľovi oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu
Pokuty v súvislosti s pracovnou zdravotnou službou môžu byť ukladané nielen zamestnávateľovi, ale aj držiteľovi oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu (externý dodávateľ pracovnej zdravotnej služby). Držiteľ oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu sa môže dopustiť niekoľkých správnych deliktov na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktoré sú vymenované v § 57 ods. 24 zákona o ochrane verejného zdravia. Vo všetkých prípadoch bude za tieto správne delikty držiteľovi oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu uložená pokuta vo výške od 150 eur do 20 000 eur.
Medzi tieto správne delikty patrí napríklad nedostatočný počet zdravotníckych pracovníkov v tíme pracovnej zdravotnej služby, nevypracovaný pracovný postup na vykonávanie jednotlivých odborných činností, neobjektívne vykonávanie činnosti pracovnej zdravotnej služby alebo zanedbanie povinnosti informovať príslušný orgán verejného zdravotníctva o tom, že zamestnávateľ napriek opakovanému upozorneniu neplní povinnosti na zabezpečenie ochrany zdravia pri práci alebo nepostupuje v súlade s lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu.
TIP: PZS je téma, ktorú je v mnohých prípadoch najefektívnejšie zabezpečiť dodávateľským spôsobom. Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku na zabezpečenie PZS od overeného poskytovateľa PZS.
Za opakované nesplnenie povinností môže byť zamestnávateľovi uložená až dvojnásobná pokuta
Pri určení výšky pokuty príslušný orgán verejného zdravotníctva zohľadňuje závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Zamestnávatelia si však musia dať pozor na to, že pri opakovanom porušení povinností možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok. Pokuta za porušenie povinností súvisiacich s pracovnou zdravotnou službou je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení. V prípade, že existujú okolnosti, ktoré znemožňujú bezodkladné zaplatenie pokuty alebo okolnosti, ktoré odôvodňujú platenie pokuty v splátkach, môže príslušný orgán verejného zdravotníctva, ktorý pokutu uložil, povoliť odklad platenia pokuty alebo povoliť platenie pokuty v splátkach.
Pre zamestnávateľov zanedbávajúcich si svoje povinnosti v oblasti pracovnej zdravotnej služby môže byť dôležitý § 57 ods. 52 zákona o ochrane verejného zdravia. Podľa neho konanie o uložení pokuty možno začať do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný orgán verejného zdravotníctva dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. V praxi to napríklad znamená, že ak zamestnávateľ porušil povinnosť zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby v roku 2015, môže príslušný orgán verejného zdravotníctva konanie o uložení pokuty za správny delikt v tomto čase začať aj v priebehu roku 2018 (neskôr to už nie je možné).
Počet kontrol zameraných na pracovnú zdravotnú službu v roku 2015
V roku 2015 museli už všetci zamestnávatelia pre všetkých svojich zamestnancov (aj pre nerizikových zamestnancov v prvej a druhej kategórii) zabezpečovať zdravotný dohľad, napríklad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby. Príslušné orgány verejného zdravotníctva túto povinnosť patrične kontrolovali a v prípade nedostatkov aj sankcionovali. Podľa informácií Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky boli v roku 2015 kontroly na zabezpečenie zdravotného dohľadu (napr. prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby) vykonané u 20 993 zamestnávateľov. Z tohto celkového počtu kontrolovaných zamestnávateľov si povinnosť zabezpečiť zdravotný dohľad (napr. prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby) splnilo 16 424 zamestnávateľov a naopak, túto povinnosť si nesplnilo 4 569 zamestnávateľov, čo je približne 21,76 % z celkového počtu kontrolovaných zamestnávateľov.
Zo 4 569 zamestnávateľov, ktorí si povinnosť zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre svojich zamestnancov za rok 2015 nesplnili, však podľa informácií Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky bola pokuta uložená len 31 zamestnávateľom. Celková výška pokút, ktoré 31 zamestnávateľom orgány verejného zdravotníctva spolu uložili, bola 9 710 eur a najvyššia z nich bola vo výške 1 200 eur. Priemerná výška pokuty bola 304,65 eur, pričom maximálna suma pokuty za nezabezpečenie zdravotného dohľadu je vo výške 20 000 eur. Z tridsaťjeden uložených pokút bolo dvanásť vyšších ako priemerná výška pokuty a úhrnná výška týchto dvanástich nadpriemerných pokút činila 8 435 eur.
PZS – odborne, komplexne a na kľúč, kontaktujte nás
Vyžiadajte si nezáväznú cenovú ponuku od overeného poskytovateľa PZS.
