Za akých podmienok môže zamestnanec popri zamestnaní podnikať alebo si privyrábať u konkurencie? Kedy potrebuje súhlas svojho zamestnávateľa?
Zamestnanci môžu vykonávať popri svojom zamestnaní aj inú prácu. To, že sú zamestnaní u jedného zamestnávateľa ešte neznamená, že nemôžu mať pracovný pomer aj u druhého. Ak im to dovoľuje čas, majú chuť, prípadne potrebujú väčší príjem, môžu vykonávať inú zárobkovú činnosť – podnikať.
- Aké sú podmienky, za ktorých môže zamestnanec vykonávať inú zárobkovú činnosť (podnikať) popri svojom zamestnaní?
- Musí mu zamestnávaťel vždy udeliť súhlas na to podnikanie popri zamestnaní?
- Čo ak zamestnanec začne podnikať popri zamestnaní bez súhlasu zamestnávateľa?
- Je v podnikaní popri zamestnaní rozdiel medzi štátnymi zamestnancami a zamestnancami v súkromnom sektore?
Prinášame vám odpovede na tieto ako aj ďalšie otázky spojené s vykonávaním inej zárobkovej činnosti popri súčasnom zamestnaní
Za akých podmienok môže zamestnanec popri zamestnaní podnikať
Vykonávanie inej zárobkovej činnosti (podnikanie) zo strany zamestnanca je upravené v § 83 Zákonníka práce. Ide o vyjadrenie zásady tzv. lojality zamestnanca k zamestnávateľovi počas trvania pracovného pomeru. Zamestnanec vo všeobecnosti nemôže vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má konkurenčný charakter, bez súhlasu zamestnávateľa. Podstatou tohto obmedzenia pri výkone inej zárobkovej činnosti je ochrana zamestnávateľa, jeho materiálnych ako aj nemateriálnych hodnôt, ako sú napr. obchodné tajomstvo, know - how a pod. Účelom je teda ochrániť zamestnávateľa, aby zamestnanec nevyužíval znalosti a skúsenosti nadobudnuté u zamestnávateľa vo svoj prospech na úkor zamestnávateľa, ktorému by týmto konaním spôsobil škodu.
Zamestnanec však za určitých podmienok môže vykonávať inú zárobkovú činnosť - podnikať popri zamestnaní, aj keď ňou bude konkurovať svojmu zamestnávateľovi. V takomto prípade potrebuje od zamestnávateľa súhlas na vykonávanie tejto inej činnosti, ktorá má vo vzťahu ku zamestnávateľovi konkurenčný charakter. Tento súhlas musí byť zo zákona písomný. Zamestnanec sa nemôže brániť tým, že mu zamestnávateľ udelil ústny súhlas na výkon inej zárobkovej činnosti. V takomto prípade by nepochodil.
Na podnikanie, ktoré má konkurenčný charakter, je potrebný písomný súhlas zamestnávateľa.
Prvým krokom v smere za výkonom inej zárobkovej činnosti zamestnanca, ktorá má konkurenčný charakter, je podanie žiadosti o výkon inej zárobkovej činnosti, ktorá má konkurenčný charakter. Zamestnávateľ je následne povinný rozhodnúť o žiadosti zamestnávateľa do 15 dní od jej doručenia. Prinášame vám vzor udelenia súhlasu. V prípade, že zamestnávateľ nerozhodne o žiadosti, má sa za to, že udelil súhlas zamestnancovi.
Zamestnávateľ sa však nemusí obávať, ak pre pracovné povinnosti zabudne na žiadosť zamestnanca a spomínaných 15 dní uplynie udelený súhlas totižto môže zamestnávateľ kedykoľvek odvolať. Potrebuje však na to dôležité dôvody. Odvolanie súhlasu musí byť taktiež písomné a musia byť v ňom presne uvedené dôvody, pre ktoré zamestnávateľ odvolal súhlas na vykonávanie inej zárobkovej činnosti. V prípade, že zamestnávateľ odvolá súhlas, je zamestnanec povinný okamžite prestať s vykonávaním inej zárobkovej činnosti.
Kedy zamestnanec nepotrebuje súhlas na podnikanie popri zamestnaní
Súhlas zamestnávateľa na výkon inej zárobkovej činnosti (podnikanie) je potrebný iba v prípade, ak má táto iná zárobková činnosť konkurenčný charakter vo vzťahu k už vykonávanej práci. To znamená, že ak chce zamestnanec podnikať v oblasti, v ktorej nekonkuruje svojmu zamestnávateľovi, nepotrebuje jeho súhlas. Môže vykonávať inú zárobkovú činnosť bez obmedzenia zo strany zamestnávateľa.
Príklad na nepotrebnosť súhlasu s inou prácou zamestnanca
Anna pracuje pre spoločnosť A, s.r.o. ako účtovníčka. Má však voľný čas a dobré znalosti cudzích jazykov, preto sa rozhodla, že si nájde ďalšiu prácu ako špeditérka v logistickej firme. Tieto dve práce si navzájom nekonkurujú. Anna tak nepotrebuje súhlas zamestnávateľa, aby mohla pracovať ako špeditérka.
Súhlas zamestnávateľa nie je taktiež potrebný ani v prípade, ak ide inou zárobkovou činnosťou je výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti.
Príklad na nepotrebnosť súhlasu s inou zárobkovou činnosťou zamestnanca
Anna pracuje v A, s.r.o. ako účtovníčka. Má však voľný čas, preto sa rozhodla, že bude publikovať a prednášať v oblasti účtovníctva. Síce v tomto prípade ide o rovnakú oblasť, ktorá má konkurenčný charakter. Avšak vzhľadom na to, že ide o prednášanie a publikovanie, nepotrebuje Anna súhlas zamestnávateľa. Môže slobodne prednášať a publikovať v oblasti účtovníctva aj bez súhlasu zamestnávateľa.
Čo sa považuje za inú zárobkovú činnosť – nejde len o podnikanie
Čo všetko sa považuje za zárobkovú činnosť, ktorú môže vykonávať zamestnanec iba so súhlasom zamestnávateľa (za predpokladu, že má konkurenčný charakter)? Zárobkovou činnosťou nie je iba práca pre iného zamestnávateľa. Za zárobkovú činnosť je potrebné považovať akúkoľvek činnosť, ktorá môže zamestnancovi priniesť zárobok.
Zárobková činnosť tak zahŕňa okrem ďalšieho pracovného pomeru aj:
- podnikanie - či už prostredníctvom právnickej osoby (napr. s.r.o.), alebo na základe živnosti,
- prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr. dohoda o vykonaní práce),
- prácu na základe zmluvy uzatvorenej podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka (napr. práca na základe mandátnej zmluvy).
Príklad na súhlas s podnikaním zamestnanca
Anna pracuje pre spoločnosť v oblasti IT. Rozhodla sa, že si založí s.r.o. a bude taktiež podnikať v oblasti IT. Ide teda o prácu, ktorá má konkurenčný charakter vo vzťahu k podnikaniu jej zamestnávateľa. Anna musí pred založením s.r.o. s predmetom podnikania v oblasti IT požiadať zamestnávateľa o súhlas s výkonom inej zárobkovej činnosti vo svojej spoločnosti.
Čo sa považuje za činnosť, ktorá má pre zamestnávateľa konkurenčný charakter?
Obmedzenie výkonu inej zárobkovej činnosti sa týka iba tej činnosti, ktorá má konkurenčný charakter vo vzťahu k súčasnému zamestnávateľovi. Na tomto mieste sa vynára otázka, čo všetko možno považovať za konkurenčný charakter.
Či ide o konkurenčný charakter alebo nie, závisí vždy od posúdenia konkrétneho prípadu. Na tomto mieste je vhodné, aby zamestnávateľ vymedzil vo vnútornej smernici, čo považuje za konkurenčnú činnosť vo vzťahu k činnosti vykonávanej pre neho.
Prvoradé kritérium je predovšetkým oblasť predmetu činnosti zamestnávateľa a oblasti, v ktorej sa bude vykonávať iná zárobková činnosť. Napr. ak zamestnávateľ podniká v oblasti logistiky a jeho zamestnanec chce začať tiež podnikať v oblasti logistiky, môžeme hovoriť o konkurenčnom charaktere. Dôležitý je ale aj segment podnikania, nie len oblasť podnikania. Zamestnávateľ totižto môže síce podnikať napr. v oblasti IT, ale v segmente správy sietí. Zamestnanec si chce otvoriť s.r.o. v oblasti IT, ale v segmente tvorby počítačových hier. V takomto prípade tak tieto dve činnosti nemajú konkurenčný charakter.
Dôležité je aj územné hľadisko, teda miesto kde sa činnosť vykonáva. Ak zamestnávateľ podniká v oblasti bratislavského kraja a zamestnanec chce začať podnikať v rovnakej oblasti, no v košickom kraji, opätovne nedochádza ku konkurencii a preto zamestnanec nepotrebuje súhlas zamestnávateľa. Ak by však zamestnávateľ rozšíril oblasť svojho podnikania aj na košický kraj, išlo by o konkurenciu a zamestnanec by už potreboval súhlas zamestnávateľa.
Výkon inej zárobkovej činnosti u štátnych zamestnancov
Aj štátny zamestnanci sú obmedzení pri výkone inej zárobkovej činnosti. Dokonca sú obmedzený vo väčšom rozsahu, ako zamestnanci pracujúci na pracovnú zmluvu.
Štátny zamestnanec nesmie:
- podnikať,
- vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná činnosti, ktorú vykonáva,
- byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré podnikajú.
Štátny zamestnanec teda nemôže za žiadnych okolností vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je čo i len obdobná s jeho prácou. Súhlas vedenia na vykonávanie takejto činnosti je zbytočný. Môže vykonávať iba takú zárobkovú činnosť, ktorá nie je ani len obdobná k jeho doterajšej práci. Administratívny pracovník tak môže pracovať napr. ako čašník alebo v supermarkete, nemôže však vykonávať inú administratívnu prácu, a to za žiadnych okolností.
Obdobne ako u zamestnancov na pracovnú zmluvu, aj štátny zamestnanec môže vykonávať vedeckú, publikačnú, prednášateľskú, literárnu činnosť, prípadne aj športovú činnosť. Obmedzenie výkonu inej zárobkovej činnosti sa na tieto oblasti nevzťahuje.
Následky porušenia zákazu výkonu inej zárobkovej činnosti (napríklad podnikania popri zamestnaní)
Čo ak zamestnanec predsa len začne vykonávať činnosť, ktorá má konkurenčný charakter vo vzťahu k jeho zamestnávateľovi bez jeho súhlasu? Aké to môže mať následky pre zamestnanca?
Vykonávanie inej zárobkovej činnosti bez súhlasu zamestnávateľa je porušením pracovnej disciplíny. To môže byť zo strany zamestnávateľa sankcionované okamžitým ukončením pracovného pomeru, prípadne výpoveďou. Zamestnanec tak kvôli konkurencii zamestnávateľovi môže prísť o prácu. Ide však o dobrovoľné možnosti zamestnávateľa, čiže je len na zamestnávateľovi, či so zamestnancom okamžite ukončí pracovný pomer alebo nie.
Podľa môjho názoru, do úvahy prichádza dokonca aj náhrada škody voči zamestnancovi. Zamestnávateľ by však musel preukázať, že práve zamestnanec svojou konkurenčnou činnosťou mu spôsobil škodu (resp. že mu ušiel zisk), čo je v praxi veľmi ťažko dokázateľné. Príčinou ušlého zisku môže byť aj napríklad znížený záujem zo strany kupujúcich - spotrebiteľov, za čo samozrejme zamestnanec nemôže.
Zhrnutie na záver
Zamestnanec sa pri výkone práce nemusí obmedzovať len na jedného zamestnávateľa a teda jeden pracovný pomer. Ak má chuť a čas, môže popri práci vykonávať aj inú zárobkovú činnosť. Môže podnikať, prípadne mať uzatvorenú ďalšiu zmluvu, ktorá mu môže generovať zisk. Nemôže však konkurovať svojmu zamestnávateľovi. Konkurenčnú činnosť môže vykonávať len s písomným súhlasom svojho zamestnávateľa. V prípade, že by tento súhlas nemal, vystavuje sa možnosti skončenia pracovného pomeru, prípadne náhrady škody. Ak však daná zárobková činnosť nemá konkurenčný charakter, zamestnanec súhlas zamestnávateľa nepotrebuje. V takomto prípade môže svojvoľne vykonávať inú zárobkovú činnosť.
