Dostať výpoveď nie je veľmi príjemná situácia, preto by mala prebehnúť podľa zákona, čím sa zaoberá pracovné právo. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, kedy môžete ako zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď, kedy mu vzniká nárok na odstupné a kedy sa môže brániť proti neoprávnenej výpovedi.
Čo sa skrýva za odstupným?
Odstupné je jednorazové peňažné plnenie vyplatené zamestnancovi zamestnávateľom, ktoré má kompenzačný charakter za stratu zamestnania, ktorú si zamestnanec nezavinil sám. Patrí zamestnancovi, s ktorým ste rozviazali pracovný pomer z dôvodov organizačných a podobne. Zamestnanec má právo na rovnaké odstupné aj pri skončení pracovného pomeru dohodou z rovnakých dôvodov.
Zamestnávateľ to má ťažšie
Zamestnávateľ to má pri výpovedi zložitejšie ako zamestnanec. Ten môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez udania dôvodu. Pracovné právo zamestnávateľovi určuje, že zamestnancovi môže dať výpoveď len z určitých dôvodov, ako sú organizačné, kvalifikačné dôvody a podobne.
Kvalifikačné dôvody, teda že zamestnanec nespĺňa predpoklady pre výkon dohodnutej práce alebo dosahuje neuspokojivé pracovné výsledky, nie sú pre problematiku odstupného zaujímavé. Vtedy, rovnako aj v prípade porušenia pracovného poriadku, totiž nemá prepustený zamestnanec nárok na odstupné. Vyplýva to v podstate z logiky samotnej vec, keďže si v takomto prípade môže za výpoveď sám.
A odstupné získava
Iná situácia nastáva vtedy, keď zamestnancovi dáte výpoveď z organizačných dôvodov. K týmto dôvodom patrí zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti, premiestnenie zamestnávateľa alebo dôvodom môže byť nadbytočnosť zamestnanca.
Odstupné podľa pracovného práva rovnako prináleží zamestnancovi, ktorý je prepustený zo zdravotných dôvodov, a to v prípade, kedy podľa lekárskeho posudku nesmie vykonávať doterajšiu prácu kvôli pracovnému úrazu, chorobe z povolania alebo ohrozeniu chorobou z povolania.