Kto je považovaný za výrobcu neobalových výrobkov a aké sú jeho povinnosti podľa nového zákona č. 79/2015 Z. z., zákona o odpadoch a v čom si odporuje zákon s usmernením ministerstva.
Čo je považované za neobalový výrobok a kto je výrobcom neobalových výrobkov podľa Ministerstva životného prostredia?
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP) vydalo dňa 21.7.2016 usmernenie k problematike rozšírenej zodpovednosti výrobcov neobalových výrobkov, v ktorom sa snaží objasniť, čo je považované za neobalový výrobok a kto je výrobcom neobalových výrobkov.
Vymedzenie neobalového výrobku
MŽP v danom usmernení v prvom rade konštatuje, že neobalovým výrobkom je taký výrobok, pre ktorý (súčasne) platí, že:
- Nie je obalom
- Nie je určený na balenie
- Patrí do niektorej z materiálových skupín podľa § 73 ods. 3 zákona o odpadoch (tj. ide o výrobok, ktorý je vyrobený z papiera, lepenky, skla alebo plastu)
- Je uvedený v prílohe č. 16 vyhlášky MŽP č. 373/2015 Z. z.*
- Odpad z neho bude tvoriť súčasť komunálneho odpadu.
Podľa uvedenej definície je tak neobalovým výrobkom napríklad reklamný leták - nie je totiž obalom, nie je určený na balenie, patrí do materiálovej skupiny „papier“, je výslovne uvedený v prílohe č. 16 k vyhláške MŽP č. 373/2015 Z. z. a odpad z neho sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane súčasťou komunálneho odpadu.
*Poznámka: Príloha č. 16 vyhlášky MŽP č. 373/2015 Z. z. je vo viacerých bodoch značne neurčitá. Príkladom môže byť kategória výrobkov označená ako „ Tlačené knihy, brožúry, letáky a podobné tlačoviny, tiež v jednotlivých listoch“. Bežný podnikateľ tak môže len ťažko posúdiť, či sa za tzv. podobné tlačoviny považujú aj vizitky, darčekové poukazy, katalógy a pod. Dodatok v znení: „tiež v jednotlivých listoch“ navyše predpokladá, že stačí vyrobiť čo i len jednu tlačovinu, ktorá pri splnení ostatných podmienok bude automaticky považovaná za neobalový výrobok.
Ako majú byť označené produkty v bezobalových obchodoch a ktoré potraviny sa takýmto spôsobom predávať nemôžu približujeme v článku Bezobalové obchody (zero waste) - aké majú povinnosti?
Vymedzenie výrobcu neobalového výrobku
MŽP vo svojom usmernení ďalej konštatuje, že výrobcom neobalového, t.j. vyššie definovaného výrobku, je taká osoba, ktorá tento výrobok v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na použitú techniku predaja, vrátane predaja na základe zmluvy uzatváranej na diaľku, uvádza na trh.
Bežného podnikateľa pri prvom pohľade na túto definíciu napadne, že výrobcom neobalového výrobku môže byť tlačiarenská spoločnosť, ktorá zabezpečuje tlač reklamných letákov pre svojich zákazníkov.
Podľa MŽP však platí, že ak tlačiarenská spoločnosť vyrobí takýto typ výrobku na objednávku pre iného podnikateľa bez toho, aby sama vedela o účelovom určení výrobku, nebude považovaná za výrobcu neobalového výrobku a zodpovednosť sa prenesie ďalej na objednávateľa, t.j. na podnikateľa, pre ktorého boli letáky vytlačené.
V tomto sa usmernenie Ministerstva životného prostredia rozchádza so znením zákona, pretože aj tlačiarenská spoločnosť by podľa súčasného znenia zákona mala uvádzať neobalové výrobky na trh.
Podľa ust. § 73 ods. 5 zákona o odpadoch sa totiž uvedením na trh rozumie prvé dodanie neobalového výrobku z etapy výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovozu z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky do etapy:
- Distribúcie;
- Spotreby;
- Používania na trhu Slovenskej republiky v rámci podnikateľskej činnosti za poplatok alebo bezplatne.
Dodanie reklamných letákov tlačiarenskou spoločnosťou inému podnikateľovi (objednávateľovi) môže byť považované za prvé dodanie neobalového výrobku z etapy výroby do etapy používania na trhu Slovenskej republiky.
Usmernenie MŽP teda vedie tlačiarenské spoločnosti k tomu, aby sa neregistrovali ako výrobcovia neobalových výrobkov, čo bude mať paradoxne za následok to, že zodpovednosť sa v každom prípade prenesie (a zároveň značne rozšíri) iba na bežných podnikateľov v pozícii objednávateľov.
Príklad: Podnikateľovi, ktorý si objedná tlač reklamných letákov, ktoré prikladá k tovaru odosielanému zákazníkom, bude uložená pokuta 1 200 eur za neregistrovanie sa v Registri výrobcov neobalových výrobkov. Podnikateľ bude na svoju obranu tvrdiť, že nie je výrobcom neobalových výrobkov, pretože k prvému uvedeniu letákov na trh došlo už u tlačiarenskej spoločnosti, avšak takáto obrana nemusí byť vôbec úspešná. Pokiaľ sa totiž tlačiarenská spoločnosť neregistrovala ako výrobca neobalových výrobkov (napr. Preto, že vychádzala z usmernenia MŽP), zodpovednosť sa automaticky prenáša na objednávateľa letákov (§ 73 ods. 10 zákona o odpadoch), bez ohľadu na to, že sám nie je výrobcom neobalových výrobkov.
Pokiaľ ide o podnikateľa, ktorý si neobalový výrobok vyrobí sám (napr. si vytlačí leták), nebude žiadnych pochybností o tom, že zodpovednosť výrobcu neobalových výrobkov ponesie práve on. Tejto zodpovednosti by sa podnikateľ zbavil len vtedy, pokiaľ by preukázal, že takýto výrobok sa nestal súčasťou komunálneho odpadu – zákon o odpadoch totiž počíta s domnienkou, že tento výrobok sa stáva súčasťou komunálneho odpadu, kým podnikateľ nepreukáže opak (§ 74 ods. 2 zákona o odpadoch).
Aké sú povinnosti výrobcu neobalových výrobkov?
Pokiaľ ste sa vo vyššie uvedenej definícii výrobcu neobalových výrobkov našli, vedzte, že zákon o odpadoch vám ukladá množstvo povinností pod hrozbou pokuty vo výške od 500 do 120 000 eur. Bližšie informácie o jednotlivých povinnostiach výrobcu neobalových výrobkov sa dozviete v článku: Kedy je bežný podnikateľ výrobcom neobalových výrobkov a aké má povinnosti.
Aký je praktický význam usmernenia MŽP k problematike rozšírenej zodpovednosti výrobcov neobalových výrobkov?
Vo všeobecnosti platí, že usmernenie MŽP nemá pre podnikateľov právnu záväznosť, a preto nijakým spôsobom nemení to, čo dnes vyplýva z nového zákona o odpadoch. Zjednodušene povedané, ak si podnikateľ na svojej tlačiarni vytlačí reklamný leták, ktorý následne vhodí do schránky potenciálneho zákazníka, bude aj naďalej považovaný za výrobcu neobalových výrobkov (ibaže by preukázal, že zákazník tento leták nevyhodil do komunálneho odpadu) a bude si musieť splniť celú radu zákonných povinností.
Je však pravdepodobné, že usmernením MŽP sa budú riadiť kontrolné orgány na úseku odpadového hospodárstva, ktoré tak nebudú kontrolovať a pokutovať tlačiarenské spoločnosti (takejto spoločnosti navyše postačí tvrdiť, že tlačoviny dodala niekomu inému na základe objednávky), ale konečných objednávateľov neobalových výrobkov, t.j. bežných podnikateľov, ktorí neobalové výrobky v skutočnosti nevyrobili.
Ak budú jednotlivé kontrolné orgány, napr. taká Slovenská obchodná inšpekcia, kontrolovať dodržiavanie nového zákona o odpadoch a pokutovať jeho porušovanie rovnako, ako v prípade iných právnych predpisov (viď napr. počet pokút uložených za SPAM), podnikateľom môže byť útechou, že pokuta im v praxi nebude pravdepodobne nikdy uložená. Nový zákon o odpadoch sa tak môže stať iba ďalším strašiakom v slovenskej legislatívnej džungli, ktorý do podnikateľského prostredia vnáša zbytočnú neistotu.
