Ako majú byť označené produkty v bezobalových obchodoch a ktoré potraviny sa takýmto spôsobom predávať nemôžu? Prinášame vám detaily metodickej pomôcky pre bezobalové prevádzky.
Nakupovanie v bezobalových obchodoch, ktoré sa teší veľkej popularite v Európe, je stále diskutovanejšou témou už aj na Slovensku. Podpora tzv. zero waste obchodov nenecháva chladnú ani vládu.
Po schválení Programu predchádzania vzniku odpadu Slovenskej republiky na roky 2019 – 2025, vypracovalo Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva metodickú pomôcku pre prevádzkovateľov bezobalových obchodov.
Metodická pomôcka pre prevádzkovateľov bezobalových predajní potravín
Aby sa mohli súčasní, prípadne budúci prevádzkovatelia bezobalových (zero waste) obchodov zorientovať v predaji nebalených potravín, vypracoval ÚVZ SR usmernenie, ktorého plné znenie môžete nájsť na stránke úradu. Zahŕňa v sebe najčastejšie otázky a požiadavky, ktoré si kladú nielen prevádzkovatelia, ale aj zákazníci týchto prevádzok.
Hlavné časti usmernenia:
- Druhy potravín, ktoré možno predávať ako nebalené.
- Požiadavky na používané obaly a obalové materiály.
- Požiadavky na označenie nebalených potravín.
- Požiadavky na zabezpečenie vysledovateľnosti predávaných potravín.
- Požiadavky na ochranu potravín pred akoukoľvek kontamináciou.
Nákup do vlastných obalov?
Ako usmernenie uvádza, nákup do vlastných obalov nie je na Slovensku zakázaný. Avšak ten, kto predaj vykonáva, zabezpečuje jeho kvalitu a zodpovedá za bezpečnosť. Nakoľko pri predaji potravín bez obalu nemá prevádzkovateľ žiadnu možnosť ovplyvniť hygienický stav prinesených obalov, je len na ňom, či takýto spôsob predaja akceptuje. Napríklad krabica od topánok alebo fľaša od čistiaceho prostriedku, nie sú na balenie potravín v žiadnom prípade vhodné. V takomto prípade má prevádzkovateľ právo odmietnuť zákazníkovi vlastný prinesený obal.
O tom, aký obal je vhodný na uskladnenie a kontakt s potravinou, informuje úrad verejného zdravotníctva na svojej internetovej stránke. Vo všeobecnosti však platí, že obal ktorý je označený týmto symbolom, je vhodný na balenie potravín.
Zákon o potravinách ustanovuje pokutu
od 100 eur do 100 000 eur v prípade, že sú na trh umiestňované
potraviny, ktoré sú balené do obalov alebo obalových materiálov, ktoré
nespĺňajú požiadavky na materiály a predmety určené na styk s potravinami.
V prípade, že prevádzkovateľ „porušuje povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a ich umiestňovania na trh“, hrozí mu podľa zákona o potravinách vo výške do 4 000 eur.
Príklad na nevhodný obal na potraviny:
Zákazník si so sebou do bezobalového obchodu priniesol vyčistený obal od aviváže, do ktorého si chcel nabrať repkový olej. Tento druh obalu je nevyhovujúci a nie je vhodný na styk s potravinami. Predajca má povinnosť z hľadiska ochrany zdravia zákazníkov a zaistenia hygienického štandardu svojej prevádzky odmietnuť použitie tohto obalu a poskytnúť zákazníkovi inú vyhovujúcu alternatívu obalu, ako napríklad čistú, uzatvárateľnú sklenenú fľašu.
Ktoré potraviny možno predávať v bezobalových obchodoch ako nebalené
Usmernenie ÚVZ SR a legislatíva SR zatiaľ neuvádzajú, aké potraviny sa môžu v bezobalových (zero waste) obchodoch predávať, čiže aj predaj nebalených šalátov je povolený, ak prevádzkovateľ zabezpečí, aby potravina nepredstavovala zdravotné riziko.
Usmernenie uvádza, že v prípade bezobalových predajní sa odporúča predaj takých výrobkov, ktoré predstavujú nízke riziko mikrobiologického znečistenia. Ide hlavne o suché potraviny, ako sú orechy, strukoviny, sušené ovocie a pod. V zmysle európskej legislatívy, sa takýmto spôsobom nemôže predávať olivový olej, aby sa zabránilo jeho falšovaniu.
Úrad verejného zdravotníctva neodporúča, aby sa týmto spôsobom predávali potraviny, ktoré rýchlo podliehajú skaze, prípadne potraviny, u ktorých je komplikované zabezpečiť vysokú úroveň hygieny.
Ako označovať nebalené potraviny v bezobalových obchodoch
Ďalšie oblasti, ktoré usmernenie rieši, sa týkajú obalových materiálov vo všeobecnosti. Tie musia byť vyrobené z takého materiálu, aby sa pri obvyklom spôsobe manipulovania s potravinami neovplyvňovala ich bezpečnosť a kvalita a aby boli potraviny chránené pred nežiadúcimi vonkajšími vplyvmi. Týka sa to aj primárnych obalov umiestnených v prevádzke, ktoré sú určené na skladovanie predávaných potravín.
Podľa európskej legislatívy musia byť materiály vyrobené takými postupmi, aby sa za bežných podmienok použitia neuvoľňovali do potravín látky v množstvách, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí, spôsobiť zmeny v zložení potravín a spôsobiť zhoršenie chuťových, čuchových prípadne vizuálnych vlastností potravín.
Každý, kto potraviny vyrába a manipuluje s potravinami, je povinný zabezpečiť ich značenie v štátnom jazyku. Potravina, ktorá nie je zabalená v konečnom označenom obale, musí mať vo svojej blízkosti umiestnené tieto údaje:
- názov nezabalenej potraviny,
- údaj o zložení (látky spôsobujúce alergie),
- netto množstvom nebalenej potraviny, ak nejde o nebalenú potravinu predávanú na množstvo podľa želania spotrebiteľa,
- dátum minimálnej spotreby alebo minimálnej trvanlivosti.
Príklad na nesprávne označenie výrobku:
Na štítku označujúcom zmes sušeného ovocia chýba presné zloženie a vymenovanie jednotlivých druhov ovocia. Rovnako nie je uvedený dátum minimálnej spotreby a zákazníci si tak nemajú možnosť pozrieť, dokedy musia zmes skonzumovať. Keďže ide o porušenie zákona, hrozí mu pokuta do výšky 4 000 eur. Pri opakovanom porušení až do výšky 8 000 eur
V prípade dátumu minimálnej spotreby alebo minimálnej trvanlivosti, zákon o potravinách hovorí o tom, že v prípade, že prevádzkovateľ umiestni na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, hrozia mu sankcie vo výške od 1 000 eur do 500 000 eur.
Požiadavky na vysledovateľnosť potravín predávaných v bezobalových obchodoch
Zabezpečiť vysledovateľnosť potravín (označenie výrobcu, dovozcu, výrobnú šaržu) je nevyhnutné v prípade, aby sa mohlo zabezpečiť stiahnutie závadnej, rizikovej alebo inak nevyhovujúcej potraviny z obehu, poskytovať informácie spotrebiteľom alebo pracovníkom dohľadu, aby sa ochránilo zdravie spotrebiteľa.
V prípade balených potravín, sa tieto údaje uvádzajú na obal. U bezobalových (zero waste) obchodov musí predajca tieto informácia, spolu s ďalšími údajmi umiestniť v blízkosti nebaleného výrobku. Napríklad vytlačiť údaje na kartičku a tú uviazať na hrdlo sklenenej fľaše.
Ochrana potravín pred kontamináciou
Nutnosť chrániť potraviny pred akoukoľvek kontamináciou je daná už v procese jej výroby, spracovania, prevozu a celkového skladovania potraviny.
Európska legislatíva ustanovuje, že všetky predmety, príslušenstvo a zariadenia, s ktorým potraviny prichádzajú do styku, musia byť:
- Čisté a v prípade potreby pravidelne dezinfikované.
- Zhotovené a udržiavané v takom stave, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie.
Rovnako aj osoby, ktoré sa zúčastňujú na výrobe potravín a manipulácii s nimi, musia mať potrebné znalosti o výrobe potravín, manipulácii s potravinami a ich umiestnení na trh a o predpisoch na zabezpečenie bezpečnosti a kvality a zároveň zaobchádzať s potravinami tak, aby sa neporušovala ich bezpečnosť a kvalita.
Manipulovať s nebalenými potravinami môžu iba osoby, ktoré sú na to zdravotne a odborne spôsobilé. Musia vlastniť osvedčenie o odbornej spôsobilosti na manipuláciu s potravinami, ktoré vydávajú príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva na základe úspešne vykonanej skúšky.
Zhrnutie na záver
Vypracovanie usmernenia pre bezobalové obchody, ktoré má za úlohu pomôcť prevádzkovateľom zorientovať sa v ekologickom predaji potravín. Ak sa podnikateľ rozhodne prevádzkovať bezobalový (zero waste) obchod, musí zabezpečiť hygienický predaj nebalených potravín a ich správne a úplné označenie.
Smernica stanovuje prevádzkovateľom bezobalových obchodov povinnosť venovať zvýšenú pozornosť obalom, do ktorých si zákazníci naberajú potraviny. Zároveň jasne definuje zodpovednosť predajcov za dodržiavanie hygienických štandardov pri obaloch prinesených zákazníkmi.
