Kedy je emailová ponuka, newsletter či SMS považovaná za nevyžiadanú poštu (spam) a ako sa proti spamu brániť?

Na čo si dávať pozor pri formulácii obchodnej ponuky vo forme emailu či SMS, komu možno nahlásiť nevyžiadanú poštu a aké sú sankcie za odosielanie spamu.

Ak chce podnikateľ úspešne predávať svoje produkty alebo služby, musí ich pochopiteľne najskôr niekomu ponúknuť. V súčasnej dobe umožňujúcej hromadnú propagáciu za pomoci letákov, newsletteru či telemarketingu je však potrebné dbať aj na dodržiavanie podmienok podľa platnej legislatívy. V nasledujúcom článku prinášame užitočné rady o tom, ako správne naformulovať a odoslať elektronickú správu tak, aby nešlo o spam, ako i prehľad kontrolných orgánov a sankcií za porušenie zákona.

Kedy je email či SMS považovaný za nevyžiadanú poštu, resp. správu s nevyžiadanou obchodnou ponukou (spam)?

Na úvod je nutné pripomenúť, že na Slovensku existuje niekoľko rôznych zákonov upravujúcich odosielanie nevyžiadanej pošty, ktorú všeobecne považujeme za spam. Odlišná pritom nie je len definícia spamu, ale aj výška sankcie za porušenie zákona.

1. Podľa zákona o elektronických komunikáciách je spamom elektronická pošta, t.j. textová, hlasová, zvuková alebo obrazová správa (napr. email alebo SMS), ktorá bola odoslaná prostredníctvom internetu za účelom priameho marketingu, a to bez predchádzajúceho súhlasu adresáta.
2. Zákon o reklame oproti tomu za spam považuje šírenie reklamy za pomoci automatického telefonického volacieho systému, telefaxu a elektronickej pošty bez predchádzajúceho súhlasu jej adresáta.
3. Zákon o elektronickom obchode napokon stanoví, že poskytovateľ služieb nesmie doručovať informácie komerčnej komunikácie elektronickou poštou, ak si ich príjemca služby vopred nevyžiadal. Službami sa podľa tohto zákona rozumejú len služby poskytované na diaľku počas spojenia elektronickým zariadením (napr. prostredníctvom chatu či helpdesku).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že hlavnými znakmi spamu sú:

1. reklamný charakter správy,
2. odoslanie bez predchádzajúceho súhlasu adresáta.

To, či je nevyžiadaná správa (resp. pošta) odoslaná hromadne alebo iba vybraným adresátom, nie je z pohľadu zákona rozhodujúce. Rovnako nie je podstatné, či odosielateľ získal kontaktné údaje z verejných zdrojov a väčšinou ani to, či je adresátom spamu fyzická alebo právnická osoba.

Správa odoslaná poštou alebo telefonická ponuka (ak nejde o automatický volací systém) bez predchádzajúceho súhlasu adresáta však paradoxne za spam nebude považovaná. V prípade poštovej či telefonickej ponuky adresovanej fyzickej osobe je ale potrebné dávať si pozor na dodržiavanie podmienok ochrany osobných údajov.

Príklad spamu: Podnikateľ na internete vyhľadá niekoľko emailových adries, na ktoré rozpošle obrázok s informáciou o 50 % zľavách na všetok jeho tovar. Bez ohľadu na to, že kontaktné adresy získal z verejne dostupných zdrojov, pôjde o nevyžiadanú správu, za ktorú môže byť sankcionovaný.

Aké podmienky musí podnikateľ dodržať, ak chce niekomu odoslať správu s obchodnou ponukou v súlade so zákonom?

Aby mohol podnikateľ odoslať svoju obchodnú ponuku za pomoci elektronickej pošty, musí:

1. Získať predchádzajúci súhlas od adresáta elektronickej pošty, bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Text a predmet prvotnej správy by tak nemal byť formulovaný ako ponuka, ale ako žiadosť o súhlas s následným zaslaním ponuky. Neodpovedanie na takúto správu nie je považované za súhlas. Súčasne platí, že odosielateľ musí byť schopný udelenie súhlasu preukázať.
   Príklad: Dobrý deň, sme spoločnosť zaoberajúca sa tvorbou webových stránok a radi by sme Vás týmto požiadali o udelenie súhlasu so zaslaním našej nezáväznej obchodnej ponuky.
2. Príjemcovi poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť ďalší príjem elektronickej pošty. Táto povinnosť sa týka elektronických správ (hlavne newsletteru) odosielaných fyzickým, nie však právnickým osobám. Riešením je napríklad umiestniť do newsletteru odkaz na stránku umožňujúcu odregistrovanie sa z odberu noviniek a ponúk.
3. V každej elektronickej pošte uviesť príjemcovi svoju totožnosť a kontaktnú adresu. Opäť však ide iba o povinnosť voči fyzickým osobám.

Komu môže adresát nahlásiť správu s nevyžiadanou obchodnou ponukou (spam)?

Pokiaľ ide o spam podľa zákona o elektronických komunikáciách, adresát spamu sa môže so svojím podnetom obrátiť na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

V prípade nevyžiadanej pošty podľa zákona o reklame môže adresát spamu odoslať svoj podnet orgánom úradnej kontroly potravín, Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv, Ústavu štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv, Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnym úradom verejného zdravotníctva alebo Slovenskej obchodnej inšpekcii, ak nie je kontrola vykonávaná niektorým z predchádzajúcich orgánov. Slovenská obchodná inšpekcia je taktiež kontrolným orgánom vo vzťahu k spamu podľa zákona o elektronickom obchode.

Aká je pokuta za odoslanie správy s nevyžiadanou obchodnou ponukou (spam)?

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb uloží odosielateľovi spamu (definícia č. 1) pokutu od 200 EUR do 5 % z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa.

Za odoslanie spamu podľa definície č. 2 alebo 3 Obchodná inšpekcia jeho odosielateľovi uloží pokutu až do 66 400 EUR.

Aké pokuty za spam boli uložené za minulé roky?

V nasledujúcej tabuľke uvádzame počet a výšku pokút, ktoré boli na Slovensku uložené za spam. Vychádzajúc z týchto údajov možno usudzovať, že pri počte všetkých nevyžiadaných ponúk nie je rozosielanie spamu príliš sledované a sankcionované.

Pokuty uložené Slovenskou obchodnou inšpekciou:

Pokuty uložené Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb:

Zdroje, ktoré problematiku spamu upravujú

• zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame
• zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
• zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode