Aké povinnosti má zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnanca na prácu do zahraničia od 1.1.2016?
Zamestnávateľ so sídlom v SR (domáci zamestnávateľ) získal zákazku v Rakúsku. Vyšle svojho zamestnanca pracovať do Rakúska. Od 1.1.2016 nadobudne účinnosť zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, podľa ktorého vzniknú domácemu zamestnávateľovi nové povinnosti voči zamestnancovi. Taktiež musí zistiť, či a aké povinnosti mu vznikli v štáte vyslania, v tomto prípade v Rakúsku.
Povinnosti zamestnávateľa pri vyslaní domáceho zamestnanca
Keď domáci zamestnávateľ vysiela zamestnanca pracovať do zahraničia, pracovné podmienky a podmienky zamestnávania (napr. dĺžka pracovného času a odpočinok, dĺžka dovolenky, minimálna mzda, bezpečnosť a ochrana pri práci, pracovné podmienky žien) sa spravujú právom štátu, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný. Ešte pred samotným vyslaním domáceho zamestnanca (zamestnanca bežne pracujúceho v SR) ho musí domáci zamestnávateľ (zamestnávateľ so sídlom v SR, ktorý vysiela zamestnanca do iného členského štátu) informovať o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte vyslania. O pracovnom čase a výmere dovolenky ho musí informovať písomne.
Domáceho zamestnanca možno vyslať len na základe písomnej dohody, ktorá obsahuje minimálne tieto informácie:
- deň začatia a skončenia vyslania,
- druh práce počas vyslania,
- miesto výkonu práce počas vyslania,
- mzdové podmienky počas vyslania.
Pri vyslaní, ktorým je cezhraničné dočasné pridelenie zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi, musí uvedené náležitosti obsahovať aj dohoda o dočasnom pridelení.
Povinnosti domáceho zamestnávateľa voči štátnym orgánom
Okrem povinností zamestnávateľa vo vzťahu k jeho zamestnancom alebo orgánom iného členského štátu, má povinnosť aj voči slovenským orgánom verejnej moci.Domáci zamestnávateľ (zamestnávateľ so sídlom v SR, ktorý vysiela zamestnanca do iného členského štátu) má povinnosť poskytnúť Národnému inšpektorátu práce alebo inšpektorátu práce (regionálnemu) informácie, ktoré následne Národný inšpektorát práce alebo inšpektorát práce (regionálny) použije pre splnenie svojej informačnej povinnosti voči obdobnému orgánu v inom členskom štáte. Informácie sa vzťahujú na identifikáciu vyslania a kontrolu dodržiavania pravidiel vyslania a ďalšie informácie súvisiace s vyslaním. Môže ísť napríklad o prípad, keď príslušný orgán v inom členskom štáte kontroluje podmienky vyslania zamestnanca domáceho zamestnávateľa.
Pokutu za porušenie administratívnych povinností je oprávnený (=môže) uložiť inšpektorát práce (regionálny) až do výšky 100 000 Eur.