Po prezidentovom vete opätovne schválená novela zákonníka práce mení pravidlá subdodávateľsých vzťahov v prípade poskytovania zamestnanca na výkon práce v inej firme.
Lízing (prenájom) zamestnancov nie je možné maskovať za poskytnutie služby
Od 1. marca 2015 sa upravia podmienky personálneho lízingu (dočasného pridelenia zamestnancov). Zjednodušene personálny lízing znamená, že zamestnávateľ alebo špecializovaná agentúra dočasne prenajme zamestnanca inému zamestnávateľovi, ktorý pracovnú silu dočasne potrebuje (napríklad v prípade sezónneho zvýšenia pracovných úloh).
Do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) sa presúva doplňujúca právna úprava dočasného pridelenia zo zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“).
Cieľom tejto právnej úpravy je zabraňovať obchádzaniu inštitútu dočasného pridelenia zamestnancov uzatváraním zmlúv o poskytovaní (fiktívnych) služieb. Do Zákonníka práca sa vkladá vyvrátiteľná domnienka existencie dočasného pridelenia.
Ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nepreukáže inak (t. j. dôkazné bremeno je na strane zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania), dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak:
- právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny,
- táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a
- ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri.
Uvedené tri podmienky musia byť splnené súčasne. Ak nie je splnená aspoň jedna podmienka, napríklad činnosť sa nebude prevažne vykonávať na zariadeniach objednávateľa personálneho lízingu, nejde o dočasné pridelenie.
Právnickú osobu alebo fyzickú osobu, pre ktorú sa činnosť má vykonávať, budeme označovať ako objednávateľa personálneho lízingu. Ak sú splnené všetky tri podmienky, objednávateľ personálneho lízingu sa stane užívateľským zamestnávateľom (§ 40 ods. 10 Zákonníka práce). Užívateľským zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania dočasne pridelí na výkon práce zamestnanca v pracovnom pomere.
Príklad 1: V účtovnej firme A je práceneschopný zamestnanec počas troch týždňov, preto uzatvorí s účtovnou firmou B zmluvu o poskytnutí dočasných účtovných služieb, aby zabezpečila riadny chod firmy. V zmluve je dohodnuté, že zamestnanec účtovnej firmy B bude vykonávať prácu v priestoroch účtovnej firmy A, bude používať pracovné prostriedky účtovnej firmy A a bude sa riadiť pokynmi zamestnanca účtovnej firmy A.
Zo zmluvného vzťahu je zrejmé, že účtovná firma A si zabezpečila zamestnanca na vykonávanie činnosti, ktorú má zapísanú ako predmet činnosti v obchodnom registri. Ďalej je zrejmé aj to, že sú splnené prvá (dodržiavanie pokynov) aj druhá podmienka (miesto výkonu práce a používanie pracovných prostriedkov).
Na túto zmluvu sa nebude prihliadať ako na zmluvu o poskytnutí dočasných účtovných služieb (formálna stránka právneho vzťahu), ale ako na dočasné poskytnutie zamestnanca (vecná, resp. obsahová stránka právneho vzťahu). Účtovná firma A sa považuje za užívateľského zamestnávateľa.
Príklad 2: Ak by sa účtovná firma A a účtovná firma B v zmluve dohodli, že potrebné dokumenty budú prinesené na spracovanie do účtovnej firmy B, nebude splnená druhá podmienka (miesto výkonu práce a používanie pracovných prostriedkov). V tomto prípade nevznikne dočasné pridelenie.
Založenie právneho vzťahu dočasného pridelenia zakladá aj zodpovednosť užívateľského zamestnávateľa za vyplatenie porovnateľnej mzdy dočasne pridelenému zamestnancovi.
Ochrana mzdových nárokov zamestnancov na lízing (prenájom)
Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa. Od 1. marca 2015 má užívateľský zamestnávateľ spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť so zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania za vyplatenie porovnateľnej mzdy.
Ak nastane situácia, že zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania neposkytne pridelenému zamestnancovi mzdu vôbec alebo nižšiu ako patrí porovnateľnému zamestnancovi užívateľského zamestnávateľa, užívateľský zamestnávateľ mu musí doplatiť celú mzdu alebo rozdiel. Lehota vyplatenia je stanovená do 15 dní od výplatného termínu dohodnutého medzi zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a dočasne prideleným zamestnancom.
Aby bol užívateľský zamestnávateľ informovaný o svojej potenciálnej povinnosti, je vhodné aby požiadal zamestnávateľa alebo agentúru dočasného zamestnávania o poskytnutie príslušných údajov. Zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sú povinní tieto údaje poskytnúť bezodkladne.
Ďalšou povinnosťou užívateľského zamestnávateľa je vedenie evidencie dočasne pridelených zamestnancov. Obsahom tejto evidencie sú tieto informácie: identifikačné údaje zamestnanca, identifikačné údaje zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania, ktorí zamestnanca dočasne pridelili, dátum vzniku a skončenia dočasného pridelenia.
Príklad 3: Predpokladajme, že sa účtovná firma A z príkladu č. 1 stane užívateľským zamestnávateľom. Ak by účtovná firma B (zamestnávateľ poskytujúci zamestnanca na dočasné pridelenie) vyplatila dočasne pridelenému zamestnancovi nižšiu mzdu ako účtovná firma A svojmu porovnateľnému zamestnancovi, účtovná firma A musí dočasne pridelenému zamestnancovi (tomu z účtovnej firmy B) doplatiť rozdiel.
