Je možné, aby sa nezamestnaný evidoval na úrade práce a poberal dávku v nezamestnanosti, ak dosahuje napríklad príjmy z prenájmu nehnuteľnosti či si privyrába prácou na dohodu?
V prvom kroku je potrebné definovať, kto môže byť uchádzačom o zamestnanie. To upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“).
Pre priznanie dávky v nezamestnanosti je potrebné splniť ďalšie podmienky stanovené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) – pričom jednou z nich je, že v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola osoba poistená v nezamestnanosti najmenej 2 roky. Všetky podmienky, informácie o výške dávky v nezamestnanosti či ako o ňu požiadať, nájdete v článku Podpora (dávka) v nezamestnanosti v roku 2024.
V tomto článku sa budeme venovať tomu, kto môže, resp. nemôže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a aké príjmy môže táto osoba mať, aby nebola z evidencie vyradená.
Kto je uchádzač o zamestnanie
Podľa zákona o službách zamestnanosti je uchádzač o zamestnanie občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len „evidencia uchádzačov o zamestnanie“) a ktorý:
- nie je zamestnanec,
- nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu (s výnimkami uvedenými v zákone, popíšeme si ich v článku ďalej),
- neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť (v tomto prípade ide nielen o živnostníkov, ale aj o spoločníkov či konateľov s.r.o. atď. – viac informácií nájdete v článku Dávka (podpora) v nezamestnanosti pre majiteľa firmy),
- nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.
Uchádzač o zamestnanie a práca na dohodu
Uchádzač o zamestnanie môže byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny, u zamestnávateľa,
- u ktorého bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nebol v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
- ktorý ho v predchádzajúcich šiestich mesiacoch pred uzatvorením tohto pracovnoprávneho vzťahu neodmietol prijať do zamestnania sprostredkovaného úradom.
Podmienok je teda pomerne veľa – týkajú sa typu pracovnoprávneho vzťahu, počtu dní dohody, výšky odmeny aj samotného zamestnávateľa. Niektoré si vysvetlíme bližšie.
Je potrebné si všimnúť, že práca môže byť vykonávaná jedine na dohodu, t. j. na dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce.
Ďalšou podmienkou je, že dohoda môže byť uzatvorená maximálne na 40 dní v jednom kalendárnom roku. Nejde o počet reálne odpracovaných dní dohodárom (nakoľko ten nemusí pracovať každý deň), ale o počet dní trvania dohody. Do maximálneho počtu 40 dní trvania dohody v roku sa berú do úvahy všetky dohody v danom kalendárnom roku. Je tak možné mať postupne v jednom roku napríklad štyri dohody po 10 dní, ale nie je možné mať v jednom roku napríklad dve dohody po 40 dní.
Čo sa týka výšky príjmu, aby mohol občan evidovanú na úrade práce pracovať na dohodu a zároveň nebol z evidencie nezamestnaných vyradený, jeho mesačná odmena nesmie presiahnuť sumu 273,99 eura (platí od 1.7.2024).
Zároveň platí, že uchádzač o zamestnanie nesmie byť súčasne vo viacerých pracovnoprávnych vzťahoch – teda nemôže mať uzatvorených viac dohôd súčasne.
Uchádzač o zamestnanie je povinný predložiť úradu kópiu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru najneskôr deň pred začatím plynutia doby, na ktorú sa táto dohoda uzatvorila.
Uchádzač o zamestnanie je povinný do ôsmich kalendárnych dní preukázať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodné skutočnosti pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie t. j. skutočnosti o výške odmeny za uplynulý kalendárny mesiac.
Uchádzač o zamestnanie a príjmy z prenájmu nehnuteľnosti
Ako sme už uviedli, uchádzač o zamestnanie nemôže prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Otázkou, ktorá sa v praxi často vyskytuje, je, či sa prenájom nehnuteľnosti považuje za samostatnú zárobkovú činnosť alebo nie.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre Podnikajte.sk uviedlo, že príjem z prenájmu nehnuteľností (ktoré sú zdaňované podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, t. j. bez živnostenského oprávnenia) nemá vplyv na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Občan prenajímajúci nehnuteľnosť môže byť preto evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ak by šlo o prenájom v rámci živnosti, vykonávanie tejto činnosti by bránilo zaradeniu uchádzača o zamestnanie do evidencie.
Uchádzač o zamestnanie a činnosť osobného asistenta
Zákon o službách zamestnanosti ďalej upravuje, že uchádzač o zamestnanie môže vykonávať osobnú asistenciu (podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia), ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platnú k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška odmeny. Od 1.7.2024 ide o sumu 273,99 eura.
Uchádzač o zamestnanie a ďalšie činnosti
Uchádzač o zamestnanie ďalej môže:
- poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad SR, na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,
- vykonávať dobrovoľnú vojenskú prípravu,
- byť zaradený do aktívnych záloh, vykonávať pravidelné cvičenie alebo plniť úlohy ozbrojených síl Slovenskej republiky počas zaradenia do aktívnych záloh,
- vykonávať funkciu člena volebnej komisie a zapisovateľa volebnej komisie a vykonávať činnosť asistenta sčítania pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov,
- vykonávať pracovnú povinnosť (podľa zákona o hospodárskej mobilizácii),
- vykonávať hygienické a protiepidemické opatrenia na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu,
- vykonávať funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, funkciu poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, funkciu člena komisie obecného zastupiteľstva alebo funkciu člena komisie zastupiteľstva samosprávneho kraja, ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (od 1.7.2024 sumu 273,99 eura).
Práva a povinnosti uchádzača o zamestnanie
Uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie vyplývajú zo zákona o službách zamestnanosti nielen práva, ale aj povinnosti.
Úrad poskytuje uchádzačom o zamestnanie informačné a poradenské služby pre voľbu povolania, ktoré sú zamerané najmä na poskytovanie informácií a odborných rád o druhoch povolaní a o predpokladoch a požiadavkách na výkon určitého povolania.
Základnou povinnosťou uchádzača o zamestnanie je aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne alebo elektronicky podľa určenia úradu preukazovať úradu v termíne určenom úradom. Spôsob vyhľadávania zamestnania si každý uchádzač o zamestnanie volí sám z viacerých možných foriem predloženia dokumentov, ako napríklad dokladu o preukázaní osobného hľadania zamestnania u zamestnávateľa atď.
Ďalej má uchádzač o zamestnanie oznamovacie povinnosti. Do ôsmich kalendárnych dní musí písomne oznámiť úradu každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Ak je uchádzač o zamestnanie chorý a nemôže sa dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu a následne si dať vystaviť elektronickú PN (ePN). Ošetrujúceho alebo odborného lekára musí uchádzač o zamestnanie požiadať o odpis ePN. Odpis ePN pri začiatku pracovnej neschopnosti je uchádzač o zamestnanie povinný predložiť úradu do troch pracovných dní odo dňa jeho vystavenia a pri skončení pracovnej neschopnosti je uchádzač o zamestnanie povinný predložiť odpis ePN osobne nasledujúci deň po skončení pracovnej neschopnosti, ak sa s úradom práce nedohodne inak.
Uchádzač o zamestnanie je povinný na účel sprostredkovania vhodného zamestnania alebo účasti v programoch odborného poradenstva a programoch aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní odo dňa vyzvania úradom.
Uchádzač o zamestnanie, ktorý si chce hľadať zamestnanie v členskom štáte EÚ a súčasne si chce zachovať nárok na dávku v nezamestnanosti, je povinný oznámiť úradu dátum svojho odchodu do členského štátu EÚ. Zamestnanec úradu poučí uchádzača o zamestnanie, že v prípade jeho nezaradenia do služieb zamestnanosti v členskom štáte EÚ, je povinný najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa jeho odchodu začať plniť povinnosti úradu. V prípade, že uchádzač o zamestnanie bol zaradený do služieb zamestnanosti v členskom štáte EÚ, je povinný začať plniť povinnosti voči úradu najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa, od ktorého prestal byť k dispozícii príslušnému úradu členského štátu EÚ, ale najneskôr pred uplynutím 6 mesiacov odo dňa jeho odchodu do členského štátu EÚ.
Na stiahnutie: Kompletné poučenie o právach a povinnostiach občana, ktorý si podal žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
