Okrem základných povinností vyplývajúcich podnikateľovi so zákonníka práce, legislatívy upravujúcej odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a daň z príjmov za zamestnancov, má podnikateľ aj mnoho ďalších povinností. Na mnohé z nich zamestnávatelia často zabúdajú.
Povinnosti zamestnávateľa pri úhrade za služby verejnosti (RTVS)
Na zamestnávateľov čakajú povinnosti podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona zamestnávateľ, fyzická osoba i právnická osoba, ktorý zamestnáva aspoň troch zamestnancov (troch a viac) v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu (nezahŕňa tzv. "dohodárov"), je povinný platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania – inak povedané koncesionársky poplatok (ďalej len „úhrada“).
V tejto súvislosti je zamestnávateľ povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady (Rozhlasu a televízii Slovenska) vznik, zmenu a zánik povinnosti platiť úhradu a zároveň túto skutočnosť preukázať. Oznamovaciu povinnosť si musí zamestnávateľ splniť do 30 dní odo dňa, keď sa stal platiteľom úhrady, prestal byť platiteľom úhrady alebo nastali skutočnosti rozhodujúce pre určenie sadzby úhrady, a síce zvýšil alebo znížil sa počet zamestnancov, čím sa zamestnávateľ zaradí do inej sadzobnej skupiny.
Úhrada sa platí za každý (aj začatý) kalendárny mesiac v mesačnom, štvrťročnom, polročnom alebo ročnom cykle, pričom pre určenie sadzby úhrady za celý jeden cyklus (obdobie) je rozhodujúci stav zamestnancov k prvému dňu daného cyklu (obdobia). Sadzba úhrady je rozdelená do piatich skupín (pásiem) a pohybuje sa od 4,64 eura až do 464,71 eura mesačne v závislosti od počtu zamestnancov. Pozor, sadzba nie je za jedného zamestnanca.
Zamestnávateľ sa môže registrovať u vyberateľa úhrady na internetovej stránke www.uhrady.rtvs.sk.
Viac informácií nájdete v článku Aj zamestnávatelia majú povinnosť platiť koncesionárske poplatky.
Povinnosti zamestnávateľa podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov
Zamestnávateľ môže vyslať zamestnanca na pracovnú cestu. Súhlas zamestnanca sa vyžaduje vtedy, ak vysielanie na pracovné cesty nevyplýva z druhu práce alebo nebolo dohodnuté v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ s ohľadom na oprávnené záujmy zamestnanca písomne určí miesto nástupu na pracovnú cestu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty. Zamestnancovi je povinný poskytnúť:
- náhradu preukázaných cestovných výdavkov,
- náhradu preukázaných výdavkov za ubytovanie,
- stravné,
- náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.
Na uvedené plnenia má nárok zo zákona zamestnanec v pracovnom pomere. Pracovník, ktorý vykonáva práce pre zamestnávateľa na základe uzatvorenej dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru má nárok na plnenia od zamestnávateľa v súvislosti s pracovnou cestou, ak to bolo dohodnuté.
Povinnosti zamestnávateľa podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov
Zamestnávateľ je povinný bezplatne poskytovať zamestnancom odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu.
Ak mikroklimatické podmienky na pracovisku prekročia prípustné hodnoty, je povinnosťou zamestnávateľa bezplatne poskytnúť zamestnancom pitnú vodu (bez ohľadu na jej pôvod, napríklad aj z rozvodnej siete alebo balenú v spotrebiteľskom balení) bezprostredne na mieste výkonu práce. Zabezpečovanie pitného režimu je zamestnávateľ povinný upraviť vnútorným predpisom.
Zamestnávateľ musí tiež bezplatne poskytnúť umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny (napríklad zamestnancom, ktorí počas zmeny pracujú v prašnom prostredí alebo sa inak počas práce zašpinia).
Povinnosťou zamestnávateľa je v pracovnom čase, pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať zamestnancov s predpismi, zásadami, hrozbami a zákazmi v oblasti bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Povinnosti zamestnávateľa podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (pracovná zdravotná služba)
V súvislosti s ochranou zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný zabezpečiť také opatrenia, ktoré znížia expozíciu (vystavenie) zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia. K týmto faktorom patria
- fyzikálne (napr. hluk, vibrácie, elektromagnetické žiarenie, optické žiarenie, osvetlenie, tepelno-vlhkostné mikroklimatické podmienky),
- chemické,
- biologické a
- iné faktory
práce a pracovného prostredia, ktorých pôsobenie na zamestnanca je zamestnávateľ povinný v rámci možností znížiť na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi. Ide najmä (teda nie výlučne) o podzákonné právne predpisy ako vyhlášky a nariadenia. Pri znižovaní expozície zamestnancov zamestnávateľ vykonáva opatrenia najmä technického a organizačného charakteru.
Súčasťou opatrení ochrany zdravia zamestnancov pri práci je zabezpečenie posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu vykonaním lekárskych preventívnych prehliadok.
Z hľadiska ohrozenia zdravia zamestnanca sa zamestnanci zaraďujú do štyroch kategórií. V prvej a druhej skupine sú zaradené práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia alebo riziko existuje, ale vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia. Práce zaradené do tretej a štvrtej kategórie sa považujú za rizikové práce.
Vymedzenie rizikových prác nie je legislatívne určené ale je povinnosťou zamestnávateľa predkladať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva návrhy na zaradenie pracovných činností do tejto kategórie (§ 30 ods. 1 písm. e) v súvislosti s § 31 ods. 6). Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva je zamestnávateľ taktiež povinný oznámiť každú zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na jej zaradenie do príslušnej kategórie.
Určenie rizikových prác je pre zamestnávateľa významné, pretože v súvislosti s výkonom rizikových prác musí zamestnávateľ zabezpečiť:
- lekárske preventívne prehliadky zamestnanca,
- hodnotenie rizika expozície zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia (faktory rámcovo vymenované v úvode tejto časti).
Vykonanie lekárskych preventívnych prehliadok zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť:
- pred uzatvorením pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu,
- v súvislosti s výkonom práce,
- pred zmenou pracovného zaradenia,
- pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu zo zdravotných dôvodov,
- po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ak o to zamestnanec požiada,
a zároveň v súvislosti s výkonom práce (pozri zvýraznené vyššie) taktiež:
- jedenkrát za dva roky u zamestnanca, ak vykonáva práce zaradené do tretej kategórie (napr. stolár),
- jedenkrát za rok u zamestnanca, ak vykonáva práce zaradené do štvrtej kategórie, a u pracovníka kategórie A.
Uvedené lekárske preventívne prehliadky vykonávajú lekári pracovnej zdravotnej služby so špecializáciou v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia a služby zdravia pri práci. Na požiadanie lekára pracovnej zdravotnej služby vykonávajú ďalšie potrebné doplnkové preventívne vyšetrenia aj iní lekári príslušných špecializácií. Preventívne prehliadky môže zamestnávateľ zabezpečovať aj vlastnými odbornými zamestnancami, ktorí musia byť s ním v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu a musí byť primerane prístrojovo a technicky vybavený.
Hodnotenie rizika z expozície zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia zabezpečuje zamestnávateľ v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou . Z vyšetrenia lekárskej preventívnej prehliadky je zamestnávateľovi doručený lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon rizikovej práce (3 alebo 4 kategórie). Doba uchovávania posudkov zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce je 20 rokov od skončenia práce.
Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti uhrádza zamestnávateľ.
