Minimálna mzda od roku 2026 podľa automatického vzorca a ďalšie zmeny v zákone

Minimálna mzda od roku 2026 podľa automatického vzorca a ďalšie zmeny v zákone
Zdroj: Pixabay.com

Od roku 2026 sa zvyšuje percento pre výpočet minimálnej mesačnej mzdy na základe zákona. Novela zákona o minimálnej mzde prinesie i ďalšie zmeny, o ktorých sa dočítate ďalej.

Národná rada Slovenskej republiky dňa 23. 10. 2024 schválila novelu zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“), ktorej cieľom bolo zabezpečiť transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii, ako aj zvýšiť mieru pokrytia kolektívnym vyjednávaním či kvalitu sociálneho dialógu.

Novela nadobúda účinnosť 15. 11. 2024, s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré budú účinné až od 1. 1. 2025.

Určenie sumy mesačnej minimálnej mzdy podľa automatického vzorca

Zrejme najzásadnejšou zmenou v oblasti minimálnej mzdy bude zvýšenie sumy mesačnej minimálnej mzdy podľa automatického vzorca na základe zákona, ktorého aplikácia prichádza do úvahy v prípade, pokiaľ sa zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov nedohodnú na určení sumy mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok.

Zákon o minimálnej mzde zástupcom zamestnancov a zástupcom zamestnávateľom umožňuje rokovať o určení sumy minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok. K takémuto rokovaniu musia zástupcovia oboch strán pristúpiť najneskôr od 1. apríla, pričom majú čas dohodnúť sa najneskôr do 15. júla kalendárneho roka. V prípade, pokiaľ by sa nedohodli do 15. júla príslušného kalendárneho roka, nastupuje prerokovanie Hospodárskou a sociálnou radou Slovenskej republiky, kde je ešte možné dospieť k dohode, v termíne najneskôr do 31. augusta.

Z uvedeného tak vyplýva, že pokiaľ by ani v termíne do 31. augusta nedošlo k dohode zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľov, t. j. ani na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR, o určení sumy mesačnej minimálnej mzdy, nastupuje zákonná úprava, ktorá vychádzala z výšky 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.

Prečítajte si tiež

Práve v tomto roku došlo k aplikácii uvedeného ustanovenia, nakoľko nebola prijatá dohoda o sume mesačnej minimálnej mzdy. A teda podľa platnej právnej úpravy by sa mala táto suma počítať ako 57 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca za rok 2023 (2025 – 2 roky), čo vychádza na 57 % zo sumy 1430 eur, t. j. 816 eur. O určení výšky minimálnej mzdy pre rok 2025 sa viac dočítate v článku Minimálna mzda od 1. 1. 2025.

Zmena v určení sumy mesačnej minimálnej mzdy na základe zákona od roku 2026

S účinnosťou od 1. januára 2025 by malo byť podľa novely percentuálne vyjadrenie, ktoré je základom výpočtu zákonom určenej sumy minimálnej mzdy zvýšené z 57 % na 60 %. Dôjde tým k obnoveniu pôvodne stanovenej výšku automatu určovania mesačnej minimálnej mzdy na úrovni 60 % z priemernej mesačnej mzdy, ktorá bola v čase pandémie znížená o 3 percentuálne body.

Zvýšený podiel sa však použije až na výpočet minimálnej mzdy pre rok 2026, samozrejme až v prípade, pokiaľ by opäť nedošlo k dohode medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov. Pre porovnanie uvádzame, že ak by zvýšený podiel platil už pre mzdu v roku 2025, suma minimálnej mzdy by zodpovedala výške 858 eur, t. j. novelou zavedené navýšenie by sa prejavilo navýšením o 42 eur.

Zvyšuje sa základ na výpočet zákonom určenej minimálnej mzdy na 60 %

Podľa odhadov by minimálna mzda v roku 2026 dosiahla úroveň 920 eur a v roku 2027, teda ku koncu volebného obdobia až 970 eur, čiže by sa už šplhala k hranici 1000 eur,“ uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš.

Primeranosť minimálnej mzdy od 15. 11. 2024

Novela zákona o minimálnej mzde premietla do obsahu zákona aj ustanovenia vyplývajúce zo Smernice o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii. Preto Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vznikne nová povinnosť najmenej raz za 4 roky vyhodnotiť, či kritériá pre určenie minimálnej mzdy zabezpečujú primeranosť minimálnej mzdy v záujme dosiahnutia dôstojnej životnej úrovne zamestnancov, zníženia chudoby, podpory sociálnej súdržnosti, vyrovnávania sociálnych rozdielov a zníženia rozdielov v odmeňovaní mužov a žien.

Za účelom plnenia tejto úlohy bude zriadená komisia pre minimálnu mzdu, ktorá bude pôsobiť ako poradný orgán ministerstva.

Článok pokračuje pod reklamou

Výpočet minimálnej mzdy pre výkon domáckej práce od 15. 11. 2024

Výpočet minimálnej mzdy pre výkon domáckej práce, podľa ktorého sa za odpracovanú hodinu považovala hodina práce podľa normy spotreby práce ustanovenej zamestnávateľom, sa novelou, odstránením  § 4 zo zákona o minimálnej mzde, úplne vypustil.

Domácku prácu a teleprácu, ako dva druhy výkonu práce z domácnosti zamestnanca, upravuje § 52 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. O domácku prácu však nejde v prípade príležitostného výkonu práce z domácnosti zamestnanca, kedy zamestnanec pracuje tzv. na homeoffice. Vypustením ust. § 4 zákona o minimálnej mzde sa na výpočet mzdy pri výkone domáckej práce alebo telepráce použijú ustanovenia Zákonníka práce.

Zmeny v oblasti kolektívneho vyjednávania od 1. 1. 2025

Okrem uvedených zmien prinesie novela zákona o minimálnej mzde zmeny aj v oblasti kolektívneho vyjednávania. Tieto sa premietnu nielen do zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“) , ale aj do zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny súdny poriadok“).

Jednou z takýchto zmien je znovuzavedenie záväznosti reprezentatívnych kolektívnych zmlúv, ako osobitného druhu kolektívnych zmlúv, do zákona o kolektívnom vyjednávaní. Ako vyplýva z dôvodovej správy k novele zákona o minimálnej mzde, podľa nového ustanovenia § 7 by reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa mala byť záväzná pre zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia, pre ktoré je uzatvorená.

V rámci opätovného zavedenia právnej úpravy reprezentatívnych kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa sa zmeny dotkli aj Správneho súdneho poriadku. Nová šiesta hlava Správneho súdneho poriadku by od 1. 1. 2025 mala pojednávať o úprave konania vo veciach reprezentatívnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Pôjde o konanie voči ministerstvu, v ktorom sa možno domáhať zrušenia oznámenia o uzatvorení tohto typu kolektívnej zmluvy.

Našli ste chybu či nepresnosť v texte? Dajte nám o tom vedieť.

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk

Paulína Vargicová
Paulína Vargicová

Absolventka Právnickej fakulty UK s dlhoročnou advokátskou praxou najmä v oblasti civilného práva a vymáhania pohľadávok, autorka monografie Zodpovednosť za vady, ktorá pravidelne publikuje aj odborné články. V súčasnosti pôsobí v oblasti verejného obstarávania.


Alojz Hlina o dôsledkoch konsolidácie v gastro sektore

Ako ovplyvní ceny stravovacích služieb zníženie DPH a čo spôsobí transakčná daň? O budúcich výzvach v gastre a ako sa pripraviť, s dlhoročným podnikateľom v tomto segmente.

Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce od 1. 1. 2025

Sezónne práce je možné vykonávať aj na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá však má určité špecifiká. Aké obmedzenia a iné podmienky Zákonník práce vyžaduje?

Nový zákon o evidencii tržieb: návrh

Nahradiť má zastaraný zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice a zaviesť povinné bezhotovostné platby, softvérovú pokladnicu či prísnejšie pokuty.

Plán boja proti daňovým únikom: návrh opatrení

Povinné prijímanie elektronických platieb je opäť „v hre“, zabrániť daňovým únikom má aj eFaktúra, sprístupnenie dát z eKasy či zmeny v DPH. Prehľad avizovaných opatrení.
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky