Kým každý druhý Holanďan pracuje na skrátený úväzok, Slováci ho takmer nepoznajú. Slovensko je v miere využívania skráteného úväzku na chvoste spomedzi krajín Európskej únie.
Skrátený pracovný úväzok v krajinách Európskej únie
Zisťovali sme, aká je miera využívania čiastočného pracovného úväzku v krajinách Európskej únie. Nasledujúca tabuľka poukazuje na skutočnosť, že medzi jednotlivými krajinami európskej dvadsaťosmičky sú v oblasti využívania čiastočných pracovných úväzkov výrazné rozdiely. Vidíme, že najväčší percentuálny pomer počtu osôb zamestnaných na čiastočný pracovný úväzok v porovnaní s celkovým počtom zamestnancov zaznamenalo v prvom kvartáli jednoznačne Holandsko, kde má kratšiu pracovnú dobu takmer každý druhý zamestnanec (49,7 %). Táto hodnota poukazuje na vysokú pružnosť holandského pracovného trhu z hľadiska využívania pracovného pomeru so skrátenou pracovnou dobou. Zaujímavé je, že využívanie tohto úväzku v krajine tulipánov dokonca dvaapolnásobne prevyšuje priemernú hodnotu krajín európskej dvadsaťosmičky, ktorá je na úrovni 19,2 %. Približne každý štvrtý zamestnanec pracuje na skrátený úväzok v Nemecku, Rakúsku, Spojenom kráľovstve, Belgicku, Dánsku, Švédsku či Írsku.
Tabuľka: Pracujúci na skrátený úväzok v pomere k celkovému počtu zamestnancov (v %)
Holandsko | 49,7 |
Nemecko | 26 |
Rakúsko | 25,3 |
Spojené kráľovstvo | 25,3 |
Belgicko | 24,2 |
Dánsko | 24,2 |
Švédsko | 23,9 |
Írsko | 23,1 |
Eurozóna | 21,1 |
EÚ28 | 19,2 |
Francúzsko | 17,9 |
Luxembursko | 17,7 |
Taliansko | 17,1 |
Malta | 15,2 |
Španielsko | 15,1 |
Fínsko | 12,9 |
Cyprus | 11,6 |
Portugalsko | 10,6 |
Slovinsko | 9,7 |
Rumunsko | 8,8 |
Grécko | 8,1 |
Estónsko | 7,8 |
Litva | 7,7 |
Lotyšsko | 7,5 |
Poľsko | 6,9 |
Maďarsko | 6,3 |
ČR | 5,8 |
Chorvátsko | 5,7 |
Slovensko | 4,3 |
Bulharsko | 2,4 |
Zdroj: Eurostat; údaje sú za prvý kvartál 2014
Slováci skrátený úväzok takmer nepoznajú
Zdá sa, že práca na čiastočný úväzok nie je v podmienkach slovenského trhu práce veľmi populárna. Slovenskí zamestnanci pracovný pomer so skrátenou pracovnou dobou takmer nepoznajú, využíva ho len 4,3 % aktérov trhu práce. Pre porovnanie, v Európskej únii pracuje na tento typ úväzku priemerne každý piaty zamestnanec, v Holandsku každý druhý. Slovensko tak vo využívaní skráteného úväzku výrazne zaostáva za krajinami Európskej únie, dokonca je na chvoste. Menej zamestnancov na čiastočný úväzok zaznamenalo spomedzi krajín únie v prvom kvartáli už len Bulharsko (2,4 %).
Je za tým nedostatok pracovných miest na skrátený úväzok?
Čo stojí za tak žalostne nízkou mierou využívania skráteného pracovného úväzku? Jednou z príčin by pravdepodobne mohol byť nedostatok príležitostí. Len približne 7 % z celkového počtu pracovných ponúk zverejnených na portáli Profesia.sk v období od začiatku roka do konca septembra bolo so skrátenou pracovnou dobou. Tento podiel je alarmujúco nízky. Až deväť z desiatich pracovných ponúk hľadá uchádzača na plný úväzok. Čo sa týka geografického rozloženia ponúk práce na skrátený úväzok v rámci republiky, to je pomerne vyrovnané: po 8 % z týchto ponúk bolo v Bratislavskom, Banskobystrickom a Trnavskom kraji a zhodne po 7 % v Nitrianskom, Žilinskom, Trenčianskom, Košickom a Prešovskom. A v akých oblastiach je najviac pracovných ponúk so skrátenou pracovnou dobou? Prvenstvo patrí kategórii Školstvo, vzdelávanie, veda, výskum, ktoré je nasledované kategóriou Umenie a kultúra. Naopak, najmenej ich je prekvapivo v Administratívnej oblasti a tiež Žurnalistike.
Tabuľka: Podiel ponúk na skrátený úväzok zverejnených na Profesia.sk v jednotlivých kategóriách pozícií
Kategória | Podiel ponúk na skrátený úväzok v jednotlivých kategóriách pozícií (v %) |
Školstvo, vzdelávanie, veda, výskum | 21 |
Umenie a kultúra | 20 |
Služby | 18 |
Bezpečnosť a ochrana | 18 |
Cestovný ruch, gastro, hotelierstvo | 15 |
Prekladateľstvo a tlmočníctvo | 14 |
Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť | 14 |
Pomocné práce | 14 |
Administratíva | 12 |
Žurnalistika, polygrafia, médiá | 12 |
Zdroj: Profesia.sk; údaje sú od 1.1. 2014 do 25.9.2014
Skrátenie úväzku sa premietne do finančného ohodnotenia
Čiastočne by (ne)využívanie skráteného pracovného úväzku mohlo byť spôsobené aj nezáujmom zo strany zamestnancov. Práca na skrátený úväzok je pritom vhodným riešením, ako skĺbiť pracovné povinnosti so starostlivosťou o domácnosť, rodinu či štúdiom na vysokej škole. Nižšia atraktivita a neveľký záujem zamestnancov o využívanie úväzku so skrátenou pracovnou dobou v podmienkach slovenského trhu práce by mohla byť spôsobená najmä tým, že skrátenie pracovnej doby sa premietne do zníženého ohodnotenia s následným dopadom na rodinný rozpočet. Je teda pravdepodobné, že skrátený pracovný úväzok by rado využilo omnoho viac zamestnancov, avšak finančná situácia im to nedovoľuje. Mnohí zamestnanci poukazujú aj na skutočnosť, že skrátený úväzok predstavuje okrem nižšieho ohodnotenia aj obmedzené možnosti kariérneho postupu.
Kto sa zaujíma o prácu na skrátený úväzok
„Spomedzi všetkých uchádzačov, ktorí si vytvorili v tomto roku na pracovnom portáli Profesia.sk životopis, 23 % ľudí uvádza, že si hľadá prácu aj formou skráteného úväzku ( 1 uchádzač môže vo svojom životopise uviesť viaceré formy úväzku),“ priblížila Marcela Glevická z pracovného portálu Profesia.sk. „Najvyšší podiel ľudí ochotných pracovať na skrátený úväzok je v najmladšej a najstaršej vekovej kategórii, kde až 27 % ľudí spomedzi uchádzačov vo veku od 17 do 24 rokov uviedlo, že sú ochotní pracovať aj formou skráteného úväzku. Rovnako tomu je aj v prípade uchádzačov o zamestnanie starších ako 55 rokov,“ doplnila. Úväzok so skrátenou pracovnou dobou je vo všeobecnosti vyhľadávaný najmä ženami a inak tomu nie je ani v prípade slovenského trhu práce. Potvrdzujú to aj údaje portálu Profesia.sk - o prácu formou skráteného úväzku sa zaujíma viac žien ako mužov, konkrétne 28 % žien a 18 % mužov.
Tabuľka: Podiel ľudí v jednotlivých vekových kategóriách, ktorí sa zaujímajú o prácu formou skráteného úväzku (v %)
Veková kategória | Podiel ľudí v jednotlivých vekových kategóriách, ktorí sa zaujímajú o prácu formou skráteného úväzku |
17-24 | 27 |
25-34 | 21 |
35-44 | 18 |
45-54 | 18 |
55-99 | 27 |
Zdroj: Profesia.sk; údaje sú od 1.1. 2014 do 25.9.2014
Pracovný pomer na kratší pracovný čas
Zamestnávateľ si v rámci skráteného úväzku môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, pričom podľa Zákonníka práce mu prináleží mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na pracovnom úväzku 0,6, znamená to, že zamestnanec odpracuje 60 % zo štyridsaťhodinového pracovného týždňa, čiže 24 hodín. Zamestnanec tak po dohode so svojím zamestnávateľom môže chodiť do práce buď tri dni do týždňa po 8 hodín alebo si svoju prácu rozvrhnúť napríklad na štyri dni po 6 hodín, a podobne.
Skrátený úväzok - pilier pružného trhu práce
Pracovný pomer na kratší pracovný čas (alebo tiež skrátený/čiastočný pracovný pomer) patrí medzi jednu z najobľúbenejších pružných foriem zamestnania v mnohých európskych krajinách. Je totiž omnoho flexibilnejší ako práca na plný úväzok. Nie je žiadnou novinkou na trhu práce, avšak postupom času sa mení jeho pozícia na trhu práce. Stáva sa z neho významný pilier flexibilného pracovného trhu, keďže umožňuje najmä ženám skĺbiť prácu so starostlivosťou o domácnosť a predstavuje pre ne šancu na udržanie pracovných návykov. Je tiež obľúbený a často vyhľadávaný medzi mladými ľuďmi, ktorí takto kombinujú prácu so štúdiom. V niektorých krajinách dokonca nie je skrátený úväzok vôbec považovaný za neštandardnú formu zamestnania tým, do akej miery je jeho využívanie rozšírené – príkladom je už spomínané Holandsko.
Čo na to Zákonník práce
Pracovný pomer na kratší pracovný čas - § 49
(1) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas.
(2) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas.
(3) Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.
(4) Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času.
(5) Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.
(6) Zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom zamestnancov a zástupcov zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas.