Povolenie na pobyt cudzinca: podnikanie vs zamestnanie

V čom sa líši proces získania povolenia na pobyt za účelom podnikania a za účelom zamestnania, aké sú povinnosti a čo sa mení od 15.7.2024?

Záujem o podnikanie zo strany štátnych príslušníkov iných krajín u nás rastie. Počet zahraničných osôb, ktorým na Slovensku vzniklo živnostenské oprávnenie, vzrástol oproti roku 2019 v roku 2023 viac ako trojnásobne. Cudzinci nám však pomáhajú vykrývať aj nedostatok pracovnej sily na trhu. No, či už ide o zamestnanie, alebo o podnikanie občana z krajiny mimo EÚ na Slovensku, v oboch prípadoch je potrebné získať povolenie na pobyt (za účelom zamestnania/podnikania). V čom sa proces líši a čo sa od 15.7.2024 zmení?

Získanie povolenia na prácu pred 15.7.2024

Ako uvádza Katarína Juritková zo spoločnosti ImmiCo, zameranej na poskytovanie imigračných služieb a poradenstva, pred podaním žiadosti o pobyt za účelom zamestnania je potrebné, aby budúci zamestnávateľ cudzinca nahlásil voľné pracovné miesto príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Následne je možné požiadať o povolenie na pobyt za účelom zamestnania (cudzinec si musí rezervovať termín na cudzineckej polícii alebo zastupiteľskom úrade a predložiť doklad preukazujúci účel pobytu, bezúhonnosť, o zabezpečení ubytovania a o finančnom zabezpečení), pričom cudzinecká polícia do siedmich dní od podania tejto žiadosti vyžiada písomné potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta od úradu práce. Ten má na jeho vydanie päť dní od doručenia žiadosti. Pokiaľ voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov, vydá súhlasné stanovisko. Následne polícia pokračuje v procese udeľovania pobytu za účelom zamestnania. „Lehota na rozhodnutie o žiadosti je v tomto prípade do 90 dní, s výnimkami, kedy cudzinecká polícia rozhodne do 30 dní (napríklad, ak cudzinec pracuje u zahraničného investora, v centre podnikových služieb, v prípade štúdia či pri sezónnej práci).

Na záver, po schválení pobytu, cudzinec obdrží doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“, ktorý obsahuje názov, adresu a IČO zamestnávateľa, a tiež adresu výkonu práce. Presný postup aj všetky potrebné dokumenty, ktoré si musí pripraviť cudzinec, približujeme v článku Prechodný pobyt na účel zamestnania: ako ho získať?

Získanie povolenia na podnikanie pre cudzinca do 15.7.2024

Na získanie povolenia podnikať nie je potrebné žiadať o povolenie na prácu ani nahlasovať voľné pracovné miesto. Avšak, cudzinec z krajiny mimo EÚ potrebuje povolenie na podnikanie, resp. povolenie na prechodný pobyt za účelom podnikania a pri žiadaní oň sa predkladá buď živnostenský list, alebo podnikateľský zámer.

Poznámka : Ak by šlo o podnikanie zahraničnej osoby v mene spoločnosti (s. r. o.) a cudzinec by bol občanom členského štátu EÚ alebo OECD, povolenie na prechodný pobyt nepotrebuje.

Ako cudzinec získa živnostenské oprávnenie?

Živnostenské oprávnenie cudzinec môže získať ohlásením živnosti na okresnom úrade, odbore živnostenského podnikania v postavení jednotného kontaktného miesta, a to podľa adresy miesta činnosti firmy alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Ako uvádza na svojej stránke migračné informačné centrum (IOM), pokiaľ má cudzinec na Slovensku trvalý pobyt, miestne príslušný je živnostenský úrad podľa miesta trvalého pobytu.

Na živnostenskom úrade sa predkladá:

• formulár ohlásenia živnosti/žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení,
• výpis z registra trestov krajiny, ktorej je cudzinec štátnym príslušníkom,
• oprávnenie užívať nehnuteľnosť uvedenú ako miesto podnikania,
• doklad o odbornej spôsobilosti alebo spôsobilosti zodpovedného zástupcu na prevádzkovanie živnosti a
• doklad o zaplatení správneho poplatku (voľná živnosť 7 eur, viazaná 22 eur).

„Cudzinec si môže založiť živnosť ešte pred príchodom na Slovensko, prostredníctvom spoločností, ktoré túto službu poskytujú, aj keď nemá udelený pobyt. Živnostenské oprávnenie mu môže zabezpečiť tiež spoločnosť, ktorá mu asistuje pri vybavení prechodného pobytu za účelom podnikania. Cudzinec musí len zaslať apostilovaný výpis z registra trestov domovskej krajiny,“ vysvetľuje odborníčka a dodáva, že ak pred podaním žiadosti o prechodný pobyt nemá živnostenské oprávnenie, musí k žiadosti priložiť podnikateľský zámer.

Živnostenský úrad vydá oprávnenie najneskôr do troch pracovných dní od podania žiadosti a všetkých potrebných príloh.

Proces žiadania o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania

Žiadosť o udelenie prechodného pobytu sa podáva na príslušnom oddelení cudzineckej polície SR alebo na zastupiteľskom úrade. Cez portál slovensko.sk sa posielajú žiadosti priamo na Ministerstvo hospodárstva SR v prípade spoločností, ktoré sú držiteľmi osvedčenia o významnej investícii – vymedzenie pojmu aj základné podmienky pre vydanie potvrdenia upravuje zákon č. 371/2021 Z. z. o významných investíciách.

Žiadosť o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu posudzuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície SR. Cudzinecká polícia si ale najskôr žiada od Ministerstva hospodárstva SR stanovisko, ako odporúčanie, či cudzincovi z krajiny mimo EÚ povolenie udeliť, alebo nie. Ako sa uvádza na stránke ministerstva, MH SR posudzuje žiadosti o zaujatie stanoviska len z hľadiska hospodárskeho prínosu pre Slovensko. Daným stanoviskom deklaruje, či daná podnikateľská činnosť je, alebo nie je prínosom pre naše hospodárstvo.

Na stránke Ministerstva hospodárstva SR môžu cudzinci nájsť Zjednodušený podnikateľský zámer v angličtine a slovenčine, ktorý by podľa slov rezortu mal byť žiadateľ schopný vyplniť samostatne bez pomoci inej osoby. Základný formulár má rozsah jednej strany (zatiaľ čo formulár klasického podnikateľského zámeru má 6 strán) a uvádzajú sa v ňom len základné informácie o cudzincovi a plánovanom podnikaní (napr. plán vytvorenia pracovných miest, SWOT analýza a pod.). „Na základe neho hodnotíme realizovateľnosť či udržateľnosť podnikania a tiež očakávaný prínos vo forme tvorby pracovných miest či podnikania v oblastiach nedostatkových profesií,“ uvádza na svojom webe. (Ak obyvateľ tretej krajiny žiada o udelenie trvalého bydliska, skúma sa, či žiadateľ v SR podniká reálne, alebo virtuálne, hodnotia sa daňové povinnosti, počet zamestnancov a miera prispievania k znižovaniu nezamestnanosti v okresoch.)

Žiadateľovi o udelenie prechodného pobytu na objektívne posúdenie prínosu plánovanej podnikateľskej činnosti odporúča k žiadosti priložiť:

• podnikateľský zámer alebo zjednodušený podnikateľský zámer (v slovenskom jazyku a anglickom jazyku) a kópiu Dokladu, potvrdzujúceho oprávnenie na podnikanie (živnostenský list alebo výpis z obchodného registra)
• alebo Podnikateľský zámer na realizáciu inovatívneho projektu.

Taktiež je vhodná podporná dokumentácia ako zmluvy o budúcej zmluve, zmluva o budúcej nájomnej/dodávateľskej/odberateľskej zmluve, cenníky, certifikáty atď.

„Lehota na rozhodnutie o tejto žiadosti je 30 dní, ak ide o inovatívny projekt a žiadosť bola podaná na základe udeleného národného víza na zastupiteľskom úrade alebo policajnom útvare. V ostatných prípadoch je lehota do 90 dní,“ vysvetľuje K. Juritková.

Po udelení povolenia na prechodný pobyt na Slovensku sú cudzinci z tretích krajín povinní pricestovať na Slovensko najneskôr do 180 dní (hoci sa predpokladá, že pricestuje ihneď) a do troch pracovných dní po príchode oznámiť začiatok pobytu cudzineckej polícii a prevziať si povolenie (pre občanov z EÚ platí lehota hlásiť sa do 10 pracovných dní od príchodu). Následne do 30 dní po udelení povolenia alebo po príchode na Slovensko sú povinní predložiť polícii doklad o zdravotnom poistení na Slovensku a doklad (lekársky posudok) o tom, že netrpia chorobou ohrozujúcou verejné zdravie, ktorý nesmie byť starší ako 30 dní. „Napríklad, ak by cudzinec prišiel až po 60 dňoch, prevezme si pobytový preukaz, do troch pracovných dní nahlási pobyt a následne do 30 dní predloží zdravotné poistenie a vykoná lekársku prehliadku, ktorá má potvrdiť, že netrpí chorobami, ktoré by ohrozili verejné zdravie,“ upresňuje K. Juritková.

Zmeny v zamestnávaní a podnikaní cudzincov od 15.7.2024

Novela zákona o pobyte cudzincov účinná od 15. júla 2024 zjednodušuje proces získania povolenia na prechodný pobyt za účelom zamestnania. „Cieľom je uprednostniť prijímanie cudzincov na pracovný trh a uspokojiť potreby zamestnávateľov,“ vysvetľuje odborníčka. Predkladatelia zákona si tak od zmeny, okrem iného, sľubujú zníženie počtu tzv. fiktívnych živnostníkov.

Zmeny v zamestnávaní od 15.7.2024

Od polovice júla bude platiť, že cudzinec z krajiny mimo EÚ bude môcť vykonávať prácu už po podaní žiadosti o prechodný pobyt za účelom zamestnania, spolu so všetkými náležitosťami (týka sa to aj žiadosti o vydanie modrej karty pre výkon vysokokvalifikovaných pozícií). Proces zamestnávania cudzinca tak bude nasledovný:

• zamestnávateľ nahlási voľné pracovné miesto na príslušný úrad práce a následne ho požiada o vydanie súhlasného stanoviska k možnosti obsadenia voľného pracovného miesta,
• úrad práce vydá potvrdenie, ktoré obsahuje súhlas/nesúhlas s obsadením voľného pracovného miesta do 15 pracovných dní od doručenia žiadosti a následne ho zasiela príslušnej cudzineckej polícii, zastupiteľskému úradu SR a zamestnávateľovi,
• zamestnávateľ, ktorý prijíma cudzinca do zamestnania, ho kontaktuje a informuje o rozhodnutí úradu práce. Ak je stanovisko úradu práce kladné, cudzinec môže podať žiadosť o prechodný pobyt za účelom zamestnania na zastupiteľskom úrade alebo na príslušnej cudzineckej polícii, zároveň však už nemusí čakať na udelenie prechodného pobytu, môže začať u zamestnávateľa pracovať.

Taktiež sa skracujú lehoty na rozhodovanie o žiadosti o udelenie pobytu za účelom zamestnania z 90 dní na 60 dní. „Výnimky so skrátenou lehotou 30 dní zostanú platné pre určité situácie (nedostatok pracovnej sily, významní zahraniční investori, podnikové a technologické centrá),“ uvádza K. Juritková.

Novelou zákona sa tiež ruší doterajšia povinnosť vydať doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“ po schválení pobytu (spolu s pobytovou kartou je do 15.7.2024 dôkazom o existencii povolenia na pobyt). Oznámenie o udelení pobytu sa bude zasielať už aj elektronicky a pobytová karta zas automaticky na cudzincom zadanú adresu (do 15.7.2024 si ju možno vyzdvihnúť len osobne na cudzineckej polícii).

Zmeny v získaní povolenia na podnikanie od 15.7.2024

Taktiež sa sprísnia podmienky na získanie povolenia na podnikanie. Zatiaľ čo do 15.7.2024 možno podať žiadosť o prechodný pobyt za účelom podnikania na príslušnom zastupiteľskom úrade SR dvomi spôsobmi:

• priame podanie žiadosti o prechodný pobyt za účelom podnikania na zastupiteľskom úrade SR,
• podanie žiadosti o národné víza v súvislosti s podaním žiadosti o prechodný pobyt za účelom podnikania na príslušnej cudzineckej polícii,

od 15.7.2024 sa ruší možnosť žiadať o národné víza v súvislosti s podaním žiadosti o prechodný pobyt za účelom podnikania na cudzineckej polícii. „Žiadosti o prechodný pobyt za účelom podnikania sa budú podávať priamo, bez možnosti podania národných víz,“ uvádza odborníčka.

Do dátumu účinnosti zákona navyše nie je možné, aby cudzinci s udelenou modrou kartou podnikali, čo sa novelizáciou zmení.

Dôležitou novinkou bude, že cudzinci s prechodným pobytom na účel zamestnania môžu požiadať o jeho zmenu na podnikanie až po 12 mesiacoch od udelenia pôvodného prechodného pobytu (opačne, pri žiadaní o zmenu účelu pobytu z účelu podnikania na zamestnanie táto novinka nebude platiť). Avšak, často sa tiež stáva, že štátni príslušníci tretích krajín v snahe o jednoduchšie získanie pobytu na území Slovenska žiadajú o jeho udelenie za účelom štúdia, následne po jeho získaní zmenia účel na podnikanie alebo zamestnanie. Preto sa zavádza zmena, kedy bude možné zmeniť v tomto prípade účel udeleného prechodného pobytu až po úspešnom ukončení predchádzajúceho alebo súčasného štúdia na území SR.

Podľa nových pravidiel sa bude finančné zabezpečenie pobytu cudzincov z krajín mimo EÚ preukazovať výpisom z bankového účtu za posledné tri mesiace, nebude stačiť iba výpis o zostatku na bankovom účte.

Novinky približujeme podrobne v článku Zákon o pobyte cudzincov na Slovensku: zmeny od 15.7.2024.

Základné rozdiely medzi zamestnaním a podnikaním cudzinca na Slovensku

Záujem cudzincov z tretích krajín o podnikanie a zamestnanie na Slovensku

Ako vyplýva zo štatistického vyhodnotenia odboru živnostenského podnikania Sekcie verejnej správy MV SR, počet zahraničných osôb, ktorým vzniklo živnostenské oprávnenie na Slovensku, od roku 2021 mierne klesol (čo môže byť dôsledok pandémie a pandemických opatrení), odvtedy sa drží na približne rovnakej úrovni:

Čo sa týka počtu zamestnaných zahraničných osôb, z dát ministerstva práce vyplýva, že najmenej zamestnancov – cudzincov bolo na Slovensku v pandemickom období. Od roku 2023 ich počet vzrástol, hoci zatiaľ stále nie na úroveň spred pandémie. Ministerstvo práce eviduje vývoj počtov zamestnancov za každý mesiac osobitne, pre účely tohto článku sme vybrali dáta za január, júl a december daného roka:

Vykrývať nedostatok pracovnej sily môžu práve cudzinci

Na Slovensku dlhodobo zápasíme s nedostatkom lekárov, učiteľov a IT odborníkov. Chýbajú tiež remeselníci či operátori strojov, aj zamestnanci v logistike. Vykrývať ich nedostatok čiastočne pomáhajú práve obyvatelia iných krajín, čo do budúcnosti bude znamenať jeden z hlavných zdrojov pracovnej sily, nakoľko slovenská populácia starne. Práve v oblasti IT či v lekárskych odboroch pracujú mnohí Ukrajinci.

Ako sa uvádza na stránke Alma Career, od začiatku konfliktu na Ukrajine ponúkli firmy obyvateľom Ukrajiny viac ako 60-tisíc miest a najčastejšie ide práve o oblasť IT. Najväčšie počty pracovných ponúk pre obyvateľov nášho „východného suseda“ boli tiež v oblasti výroby, administratívy, dopravy, špedície a logistiky, cestovného ruchu, gastra a hoteliérstva, ale tiež v strojárstve či manažmente.

Záujem o prácu u nás je aj zo strany Ukrajincov, čo potvrdzujú dáta ministerstva práce. Už v roku 2019 viedli spomedzi všetkých zamestnancov z tretích krajín, hoci od začiatku ruskej agresie na Ukrajine vidieť značný pokles zamestnancov z tejto krajiny. Druhí najčastejšie zamestnaní u nás sú Srbi a do pandémie boli na popredných miestach aj Vietnamci. Od roku 2020 však ich počet výrazne klesol, zatiaľ čo naopak, postupne rástol počet zamestnancov z Gruzínska a Indie. Najväčší zlom vidieť na konci roka 2022, kedy výraznejšie vzrástol počet Gruzíncov a v roku 2023, kedy sa počet pracujúcich Indov u nás viac ako zdvojnásobil.

Spomedzi občanov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) vedú na Slovensku zamestnanci z Rumunska, potom tiež z Česka, Poľska a Maďarska. Naopak, za prácou k nám takmer vôbec nechodia obyvatelia Dánska, Švédska, Fínska, Estónska, Luxemburska, Nórska či Švajčiarska.