Podnikatelia sa niekedy dostávajú do situácie, keby by chceli rásť, rozširovať svoju pôsobnosť teritoriálnu alebo produktovú a potrebujú pribrať do podnikania partnera. Možností ako podnikať s inou osobou je niekoľko, najčastejšou voľbou je založenie s.r.o. (alebo inej obchodnej spoločnosti) s viacerými spoločníkmi. Existuje však aj menej využívaná možnosť. Na účely spoločného podnikania môžu dvaja podnikatelia – fyzické osoby (napr. dvaja živnostníci) založiť združenie bez právnej subjektivity. V tomto článku priblížime základné právne a daňové aspekty či úskalia podnikania v združení.
PODNIKANIE V ZDRUŽENÍ A JEHO PRÁVNA ÚPRAVA
Všeobecne o združení
Právny základ združenia osôb je upravený zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v § 829 až § 841. Zákon združeniu nepriznáva právnu subjektivitu, čo znamená, že združenie nemôže nadobúdať/mať práva a povinnosti. Nemôže vstupovať do právnych vzťahov ako osoba, nemôže byť účastníkom konania a tiež, pochopiteľne, nemôže byť postihnuté – teda nemôže sa dopustiť porušenia povinnosti. Samostatne nemôže vystupovať pred úradmi (napr. daňovým úradom, mestom alebo obcou a pod.) a rôznymi ďalšími inštitúciami (napr. bankami, poisťovňami, lízingovými spoločnosťami a pod.). Združenie vzniká uzavretím zmluvy o združení, ktorého účastníkmi sú jednotlivé osoby – napr. aj podnikatelia. Nevzniká nový právny subjekt, ako je to napríklad v prípade obchodných spoločností, kde vzniká právnická osoba.
Osoby, fyzické osoby aj právnické osoby, majú možnosť sa združovať, aby docielili dohodnutý účel. Združenia sa môžu zakladať na rôzne účely. Jedným z nich môžu byť aj podnikateľské aktivity. Ďalej budeme hovoriť len o združení za účelom spoločného podnikania.
Zmluva o združení – za účelom spoločného podnikania
Združenie vzniká, ak minimálne dve osoby – podnikateľské subjekty, fyzické osoby alebo právnické osoby, uzavrú zmluvu o združení podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník nevyžaduje, aby bola zmluva o združení vyhotovená v písomnej forme. V prípade, že by iné právne predpisy nevyžadovali písomnú formu zmluvy o združení, postačovala by aj ústna dohoda účastníkov. Právny predpis, ktorý vyžaduje písomnú formu zmluvy o združení je zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), podľa ktorého je zmluva o združení neoddeliteľnou súčasťou žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Dani z pridanej hodnoty sa budeme venovať v osobitnej časti.
Občiansky zákonník upravuje zmluvu o združení veľmi všeobecne. V záujme efektívneho a bezproblémového fungovania spolupráce účastníkov združenia je žiaduce detailne upraviť (vybrané) podmienky týkajúce sa:
- názvu združenia (významné najmä z účtovného a daňového hľadiska),
- rozdelenia príjmov a daňových výdavkov pri spoločnom podnikaní,
- majetku poskytnutého na spoločné podnikanie,
- poverenia osoby zodpovednej za vedenie záznamov podľa § 70 zákona o DPH,
- poverenia osoby zodpovednej za vedenie účtovníctva za združenie,
- určenie podielov na majetku nadobudnutého pri spoločnom podnikaní,
- rozhodovanie o obstaraní spoločných vecí.
Ako môžete založiť občianske združenie a za akých situácií s ním môžete aj podnikať približujeme v článku Založenie občianskeho združenia a podnikanie prostredníctvom OZ.
Majetok v združení – výlučné vlastníctvo a podielové spoluvlastníctvo
Združenie za účelom spoločného podnikania bez právnej subjektivity nemôže nadobúdať práva, znamená to, že ani vlastnícke právo k majetku. Výlučnými vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi majetku v združení sú jednotliví účastníci združenia – podnikatelia. Z pohľadu času môžeme majetok využívaný na spoločné podnikanie rozdeliť do dvoch skupín a to
- majetok poskytnutý jednotlivými účastníkmi združenia pri vzniku,
- majetok nadobudnutý zo spoločných prostriedkov (počas činnosti združenia).
V zmysle § 833 Občianskeho zákonníka sa majetok poskytnutý pri vzniku združenia rozlišuje ako majetok určený podľa druhu a majetok určený jednotlivo. V spomínanom ustanovení Občiansky zákonník upravuje taktiež vlastnícke práva k poskytnutému majetku.
Majetkom určeným podľa druhu sú napríklad zásoby (materiál, výrobky, polotovary, zvieratá) alebo peňažné prostriedky. Vlastnícke právo k tomuto majetku prechádza aj na ostatných účastníkov združenia v pomere nimi poskytnutého majetku určeného podľa druhu k celkovému majetku určeného podľa druhu.
Príklad: Podnikateľ – fyzická osoba A poskytol pre spoločné podnikanie materiál v hodnote 1 000 eur a peniaze v sume 800 eur. Podnikateľ – fyzická osoba B poskytol pre spoločné podnikanie peniaze v sume 600 eur. Ide o majetok určený podľa druhu v celkovej sume 2 400 eur. Spoluvlastnícky podiel podnikateľa – fyzickej osoby A na druhovo určenom majetku, ktorý bol vložený účastníkmi združenia je 75 % (1 800/2 400 = 0,75) a spoluvlastnícky podiel podnikateľa – fyzickej osoby B je 25 % (600/2 400 = 0,25).
Majetkom určeným jednotlivo sú veci, ktoré možno jednoznačne určiť ako auto, stroj, budovu alebo pozemok. Vlastnícke právo k majetku zostáva u účastníka združenia, ktorý ho poskytuje. Tento majetok nie je predmetom podielového spoluvlastníctva s ostatnými účastníkmi združenia. Všetci ostatní účastníci združenia sú oprávnení na bezplatné užívanie tohto majetku. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že vo väčšine prípadov je jednotlivo určený majetok hmotný majetok a nehmotný majetok odpisovaný.
Poznámka: Hodnota poskytnutého majetku určeného jednotlivo neovplyvňuje podiel vlastníckych práv na druhovo určenom majetku.
Vlastnícke právo k majetku nadobudnutému pri výkone spoločnej činnosti („zo spoločných prostriedkov združenia“) je upravené v § 834 a § 835 Občianskeho zákonníka. Majetok určený podľa druhu, ako aj majetok určený jednotlivo nadobudnutý pri spoločnom podnikaní, prechádza do podielového spoluvlastníctva všetkých členov združenia, podnikateľov, pričom priamo zo zákona sú ich spoluvlastnícke podiely rovnaké. V zmluve môže byť dohodnutý aj iný pomer spoluvlastníckych podielov. Určenie spoluvlastníckych podielov je rozhodujúce pri určení daňových odpisov uplatnených jednotlivými účastníkmi združenia – podnikateľmi.
| Výhody podnikania v združení bez právnej subjektivity | Nevýhody podnikania v združení bez právnej subjektivity |
| nenáročnosť a rýchlosť vzniku združenia úprava podmienok spoločného podnikania je vo veľkej miere na podnikateľoch povinnosť vložiť kapitál pri vzniku len ak sa účastníci dohodnú neobmedzený počet účastníkov združenia spoluvlastnícky podiel na spoločne nadobudnutom majetku možnosť samostatne podnikať v inom predmete podnikania nie príliš náročný proces zrušenia v prípade konfliktov |
potreba detailnej úpravy zmluvy o združení z dôvodu minimálnej úpravy zo zákona ručenie celý osobným majetkom v prípade účastníkov fyzických osôb každému účastníkovi patrí jeden hlas bez ohľadu na veľkosť podielu možnosť vzniku konfliktov počas spoločného podnikania |
PODNIKANIE V ZDRUŽENÍ A DAŇ Z PRÍJMOV
V § 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sú definované základné pojmy pre účely dane z príjmov. V zmysle zákona o dani z príjmov sa daňovníkom rozumie fyzická alebo právnická osoba. Je zrejmé, že združenie založené podľa § 829 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, nemôže byť daňovníkom a taktiež nepodáva daňové priznanie. Daňovníkmi sú konkrétni účastníci združenia, ktorí sú uvedení v zmluve o združení. Sú to rôzne fyzické osoby, ktoré na základe osvedčenia alebo iného povolenia vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo právnické osoby založené alebo zriadené na podnikanie. Tieto osoby, aj keď sú účastníkmi združenia, vystupujú voči daňovému úradu samostatne.
Určenie základu dane z príjmov jednotlivých daňovníkov (podnikateľov – účastníkov združenia)
Do základu dane z príjmov daňovníkov (podnikateľov) je potrebné zahrnúť:
- príjmy dosiahnuté so samostatného podnikania, ako aj prislúchajúcu časť príjmov dosiahnutých spoločne s ostatnými podnikateľmi v združení, a tiež
- výdavky vynaložené na samostatné podnikanie, ako aj prislúchajúcu časť výdavkov vynaložených spoločne s ostatnými podnikateľmi v združení.
Pri spoločnom podnikaní na základe zmluvy o združení sa v zmysle § 10 ods. 2 zákona o dani z príjmov dosiahnuté príjmy a vynaložené výdavky zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov (účastníkov združenia) rovným dielom. V zmluve o združení môže byť dohodnutý aj iný pomer delenia dosiahnutých príjmov a vynaložených výdavkov.
Výdavky môže daňovník (podnikateľ) uplatňovať percentom z dosiahnutých príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov (paušálne výdavky vo výške 40 % z príjmov) alebo v skutočnej preukázateľnej výške vedením účtovníctva (jednoduchého alebo podvojného), prípadne daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Jednotliví podnikatelia v združení nemusia uplatňovať výdavky na účely zistenia základu dane z príjmov rovnakým spôsobom. Zosúladením spôsobu uplatňovania výdavkov, teda rozhodnutím, že všetci daňovníci (podnikatelia) budú na účely zákona o dani z príjmov
- uplatňovať preukázateľné výdavky vedením účtovníctva v rovnakej sústave účtovníctva,
- uplatňovať preukázateľné výdavky vedením daňovej evidencie,
- uplatňovať paušálne výdavky,
sa dá predísť komplikáciám pri určovaní základu dane z príjmov u jednotlivých účastníkov združenia. Nenáročnou kombináciou je, ak niektorí účastníci vedú jednoduché účtovníctvo a iní účastníci uplatňujú paušálne výdavky. Uvádzame jednoduchý príklad.
Príklad: Podnikateľ – fyzická osoba A a podnikateľ – fyzická osoba B podnikajú spoločne na základe zmluvy o združení, pričom podnikateľ – fyzická osoba A uplatňuje paušálne výdavky a podnikateľ – fyzická osoba B si vedie jednoduché účtovníctvo, ako aj jednoduché účtovníctvo za združenie. Príjem mali len zo spoločného podnikania vo výške 40 000 eur pri výdavkoch 24 000 eur. V nasledujúcej tabuľke je uvedené rozdelenie zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov medzi podnikateľov rovnomerne.
| Spôsob uplatňovania výdavkov | Spoločne dosiahnuté | Ostatné výdavky | ||
| Zdaniteľné príjmy | Daňové výdavky | |||
| Podnikateľ – fyzická osoba A | paušálne výdavky | 20 000 | 5 040 | príspevky na sociálne poistenie a zdravotné poistenie |
| Podnikateľ – fyzická osoba B | preukázateľné výdavky | 20 000 | 12 000 | príspevky na sociálne poistenie a zdravotné poistenie a iné výdavky vynaložené individuálne |
Upozornenie: Paušálne výdavky môže uplatňovať len ten daňovník, ktorý v zdaňovacom období nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo bol platiteľom len časť zdaňovacieho obdobia. Pripomíname tiež, že od 1. januára 2013 sú paušálne výdavky obmedzené fixnou sumou na úrovni 5 040 eur ročne, resp. 420 eur mesačne.
Komplikácie môžu nastať v prípade, ak daňovníci uplatňujú preukázateľné výdavky vedením účtovníctva, ale účtovníctvo vedú v rozdielnych sústavách. Jednoduché účtovníctvo je založené na hotovostnom, tzv. cash-flow princípe a základom dane z príjmov za zdaňovacie obdobie je rozdiel príjmov a výdavkov. Avšak v podvojnom účtovníctve sa uplatňuje akruálny princíp, z ktorého podstaty vyplýva, že základ dane z príjmov za zdaňovacie obdobie sa zjednodušene určí ako rozdiel výnosov a nákladov.
Uplatňovanie daňových odpisov ako daňových výdavkov v združení podnikateľov
Pre uplatnenie nároku na daňový výdavok, ktorým je odpis hmotného majetku a nehmotného majetku, sa neuplatňuje postup podľa § 10 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Odpisovanie hmotného majetku a nehmotného majetku v združení podnikateľov je upravené v § 24 ods. 3 a ods. 6 zákona o dani z príjmov, pričom sa zohľadňuje princíp zachovania vlastníckych vzťahov k majetku.
Jednotlivo určený hmotný majetok a nehmotný majetok (§ 833 Občianskeho zákonníka), ktorý bol poskytnutý konkrétnym účastníkom združenia ostatným účastníkom na bezodplatné užívanie odpisuje len účastník združenia, ktorý ho poskytol. Účastník združenia, ktorý tento majetok poskytol na využitie pri spoločnom podnikaní, je jeho vlastníkom. Tento odpis nemožno považovať za spoločný výdavok všetkých účastníkov združenia – podnikateľov.
Príklad: Podnikateľ – fyzická osoba A a podnikateľ – fyzická osoba B začali spoločne podnikať v roku 2013 na základe zmluvy o združení. Podnikateľ – fyzická osoba A „vložil“ do spoločného podnikania stroj, ktorý budú využívať obidvaja podnikatelia. Vlastnícke právo k stroju zostáva výlučne u podnikateľa – fyzickej osoby A, a preto tento stroj v roku 2013 odpisuje len podnikateľ – fyzická osoba A. Uplatní sa postup podľa § 26 ods. 6 zákona o dani z príjmov.
Hmotný majetok a nehmotný majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti je v spoluvlastníctve všetkých účastníkov združenia (§ 834 Občianskeho zákonníka) a každý má nárok na odpis zodpovedajúci výške jeho spoluvlastníckeho podielu.
Príklad: Podnikateľ – fyzická osoba A a podnikateľ – fyzická osoba B začali spoločne podnikať v roku 2013 na základe zmluvy o združení. Zo spoločne dosiahnutých príjmov kúpili v priebehu roka stroj. Alikvotnú časť ročného odpisu si rozdelia obidvaja podnikatelia vo výške ich spoluvlastníckych podielov, na ktorých sa dohodli v zmluve o združení. Uplatní sa postup podľa § 26 ods. 3 zákona o dani z príjmov.
Pri majetku, ktorý sa neodpisuje, ale zahŕňa sa priamo do výdavkov, resp. nákladov, sa uplatňuje postup podľa § 10 ods. 2 zákona o dani z príjmov. To znamená, že účastníci združenia (daňovníci) si tento daňový výdavok rozdelia podľa dohodnutého pomeru.
| Výhody | Nevýhody |
| možnosť zmluvne dohodnúť podiel rozdelenia príjmov a výdavkov medzi účastníkov združenia daňová politika (plánovanie) uplatňovanie daňových odpisov podľa spoluvlastníckych podielov |
komplikácie pri určení základu dane v prípade vedenia rôznych sústav účtovníctva kópia zmluvy o združení je príloha k daňovému priznaniu k dani z príjmov aj keď sa podiely na príjmoch a výdavkoch nezmenili |
PODNIKANIE V ZDRUŽENÍ A DAŇ Z PRIDANEJ HODNOTY
Keďže združenie založené podľa § 829 až 841 Občianskeho zákonníka nemá právnu subjektivitu, nie je zdaniteľnou osobou ani podľa zákona o DPH. Zdaniteľnými osobami sú účastníci združenia. Ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty sa na nich vzťahujú individuálne, pričom platia určité osobitosti (registrácia pre daň z pridanej hodnoty, vedenie evidencie pre účely dane z pridanej hodnoty, podávanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty).
Registrácia účastníkov združenia pre daň z pridanej hodnoty
Účastníci združenia (podnikatelia pre účely zákona o dani z pridanej hodnoty, zdaniteľné osoby) sa registrujú pre daň z pridanej hodnoty:
- ak splnili podmienky pre povinnú registráciu podľa § 4 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty,
- v prípade dobrovoľného rozhodnutia podľa § 4 ods. 4 zákona o dani z pridanej hodnoty.
Povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty majú účastníci združenia v prípade, ak za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahnu celkový obrat 49 790 eur. Do celkového obratu sa započítavajú obraty jednotlivých účastníkov združenia, ako aj obrat z ich spoločného podnikania. Žiadosť o registráciu sú povinní podať jednotliví účastníci združenia každý za seba do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahli hranicu obratu.
Príklad: Od začiatku augusta 2012 do konca apríla 2013 dosiahlo združenie vrátane obratov jednotlivých účastníkov celkový obrat 40 000 eur. V máji 2013 združenie predalo tovar v hodnote 10 000 eur. Združenie dosiahlo minimálne určený obrat (prekročilo ho), a teda splnilo podmienky povinnej registrácie jeho členov pre daň z pridanej hodnoty v mesiaci máj 2013. Žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty je povinný podať každý účastník združenia do 20. júna 2013.
Správca dane (daňovú úrad) uloží každému účastníkovi združenia, ktorý si nesplní registračnú povinnosť v zákonnej lehote pokutu od 60 eur až do 20 000 eur.
So žiadosťou o registráciu pre daň z pridanej hodnoty je každý účastník združenia povinný predložiť daňovému úradu aj písomnú zmluvu o združení.
Súčasne sú účastníci združenia povinní písomne poveriť jedného z nich vedením záznamov za združenie podľa § 70 zákona o dani z pridanej hodnoty. Tento účastník združenia je poverenou osobou a jeho povinnosťami je:
- vyhotovovanie faktúr za združenie,
- vedenie záznamov podľa § 70 zákona o DPH,
- uvádzať vo svojom daňovom priznaní a súhrnnom výkaze údaje za združenie.
Poverená osoba prikladá k žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty aj písomné poverenie a zoznam účastníkov združenia. V zozname účastníkov združenia sa uvádza sídlo alebo miesto podnikania jednotlivých účastníkov združenia ako aj ich miestne príslušné daňové úrady
Ak dôjde k zmenám uvedených skutočností, je poverená osoba povinná každú zmenu oznámiť daňovému úradu do 20 dní odo dňa, keď zmena nastala.
Ak podnikatelia (zdaniteľné osoby) pri spoločnom podnikaní nedosiahnu zákonom stanovenú minimálnu hranicu celkového obratu pre povinnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty, môžu požiadať o registráciu dobrovoľne. Ak sa rozhodne registrovať jeden účastník združenia, sú povinní podať žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty všetci účastníci združenia k rovnakému dňu. V prípade rozdielnych názorov jednotlivých podnikateľov na skutočnosť, či sa stať alebo nestať dobrovoľným platiteľom dane z pridanej hodnoty môžu vzniknúť konflikty, preto je vhodné, aby mali účastníci združenia podobné predstavy, resp. plány o ich smerovaní.
Registrovať pre daň z pridanej hodnoty je povinný aj účastník združenia (osoba), ktorý uzavrie zmluvu o združení s iným účastníkom, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty je povinný podať do 10 dní odo dňa uzavretia zmluvy o združení.
Tak ako pri povinnej registrácii, takisto aj v týchto, nepovinných prípadoch sú podnikatelia pri registrácii pre daň z pridanej hodnoty povinní určiť poverenú osobu a k žiadosti o registráciu priložiť požadované prílohy.
Na žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty podané od 1. októbra 2012 sa vzťahuje povinnosť zdaniteľnej osoby zložiť na účet daňového úradu zábezpeku na daň. Zložiť zábezpeku na daň musia osoby, ktoré sa považujú podľa § 4c zákona o dani z pridanej hodnoty za daňovo rizikové, resp. osoby vo fáze prípravných činností na podnikanie (zatiaľ neuskutočňujú v čase podania žiadosti o registráciu zdaniteľné obchody), bez ohľadu na skutočnosť, či je osoba povinná registrovať sa pre daň z pridanej hodnoty, alebo sa tak rozhodla dobrovoľne.
Príklad: Podnikatelia – fyzické osoby A a B sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty a spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení ako združenie osôb bez právnej subjektivity. Rozhodli sa prijať ďalšieho člena podnikateľa – fyzickú osobu C, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ale podnikateľskú činnosť vykonával už samostatne nejaký čas. Podnikateľ – fyzická osoba je povinný sa registrovať pre daň z pridanej hodnoty do 10 dní odo dňa uzavretia dodatku k zmluve o združení o prijatí ďalšieho člena.
Poznámka: Pokiaľ by podnikateľ – fyzická osoba C v čase podania (v tomto prípade povinnej) žiadosti o registráciu neuskutočňoval zdaniteľné obchody, považoval by sa za osobu podľa § 4c ods. 1 písm. d) zákona o dani z pridanej hodnoty a bol by povinný zložiť zábezpeku na daň určenú daňovým úradom v rozhodnutí.
Podľa § 4 ods. 3 poslednej vety za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie (združenie) zodpovedajú účastníci združenia (jednotliví podnikatelia) spoločne a nerozdielne – solidárne. Nemožno teda zákon vykladať v tom význame, že zodpovednosť v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty sa prenáša poverením len na jedného účastníka združenia. V prípade nezaplatenia vlastnej daňovej povinnosti poverenou osobou ručia za túto daň ostatní účastníci združenia (všetci podnikatelia) a daňový úrad môže použiť všetky dovolené prostriedky, ktorými zabezpečí úhradu dane.
Ak sa účastníci združenia rozhodnú pre zrušenie registrácie pre daň z pridanej hodnoty, musia tak urobiť všetci. Zrušiť registráciu pre daň z pridanej hodnoty môžu najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa, kedy sa účastníci združenia (podnikatelia) stali platiteľmi dane z pridanej hodnoty, resp. odo dňa, kedy sa platiteľom dane z pridanej hodnoty stal účastník združenia registrovaný pre daň z pridanej hodnoty ako posledný. Súčasne ich celkový obrat (obraty jednotlivých podnikateľov a obrat zo spoločného podnikania) nedosiahol za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sumu 49 790 eur.
| Výhody | Nevýhody |
| možnosť zmluvne dohodnúť poskytnutie prostriedkov na zaplatenie dane v prípade nedostatku spoločných prostriedkov | možné nezhody pri dobrovoľnej registrácii |
Používanie elektronickej registračnej pokladnice
Podnikateľom, ktorí vykonávajú činnosť na základe zmluvy o združení, zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice umožňuje používať jednu spoločnú pokladnicu v takom prípade, ak budú predaj tovaru alebo poskytovanie služby uskutočňovať na jednom predajnom mieste. Takáto pokladnica bude registrovaná na daňovom úrade len na jedného z členov združenia, a to podľa ich dohody. Viac v tomto článku.
