V článku sa budeme venovať podnikaniu študentov, ktorí študujú na strednej škole, vysokej škole alebo univerzite. Pozrieme sa na odlišnosti v prípade podnikania denných študentov a študentov, ktorí študujú externou formou.
Kedy môže študent začať podnikať (založiť si živnosť) v roku 2016?
Rozhodujúcim kritériom pre začatie podnikania je vek študenta. Študentom, ktorí ešte nedosiahli 18 rokov veku (neplnoletí študenti), prakticky podnikanie umožnené nie je. Ostatní študenti môžu začať podnikať, ak spĺňajú požiadavky pre konkrétnu oblasť podnikania. Študent strednej školy, ktorý dovŕšil 18 rokov veku, môže podnikať.
V článku sa budeme venovať podnikaniu študentov, ktorí v minulosti ešte nepodnikali, tzv. prvopodnikateľom.
Daňový bonus a prídavky na dieťa, ak študent začne podnikať v roku 2016
Rodič alebo iná oprávnená osoba (napr. opatrovník) má nárok na daňový bonus a prídavky na dieťa, ak sa toto dieťa považuje za nezaopatrené. Aby si rodič alebo iná oprávnená osoba mohla uplatniť daňový bonus, musí dosiahnuť zdaniteľné príjmy v dostatočnej výške, napríklad príjmy zo zamestnania minimálne vo výške 2 430 eur. K uplatňovaniu daňového bonusu nájdete viac informácií v článku Daňový bonus v roku 2016.
Keď začne študent podnikať, napríklad si založí živnosť, rodič alebo iná oprávnená osoba (napr. opatrovník), ktorá si uplatňuje nárok na daňový bonus alebo na prídavky na dieťa, tento nárok nestratí.
Podnikanie študenta formou živnosti a zdaňovanie príjmov z podnikania za rok 2016
Z pohľadu zdaňovania príjmov nemá študent daňové výhody. Príjem fyzickej osoby (študenta) sa zdaní rovnakým spôsobom, ako by sa zdanil, keby študentom nebol. Taktiež zákon o dani z príjmov nerozlišuje medzi externými a dennými študentmi vysokej školy.
Príjmy zo živnosti si študent môže znížiť o paušálne výdavky (ak splní zákonné podmienky) alebo o skutočné výdavky, ktoré musia byť zdokladované. Zdokladovať výdavky znamená, že musí viesť buď daňovú evidenciu alebo účtovníctvo. Ktorý zo spôsobov uplatnenia daňových výdavkov (paušálne výdavky alebo skutočné výdavky) je výhodnejší, to závisí od rôznych faktorov. Dôležitý je výsledok cost/benefit kalkulácie. Študent by si mal odpovedať na otázku, resp. mal by sa opýtať odborníka, ktorá možnosť uplatňovania daňových výdavkov mu prinesie väčší finančný prospech v pomere k vynaloženým nákladom.
Komu sa oplatí uplatňovať paušálne výdavky nájdete v článku Paušálne výdavky v roku 2016.
Základ dane (napr. rozdiel príjmov a výdavkov) z podnikania si študent môže znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. V roku 2016 je to suma 3 803,33 eura.
Ak sa študent rozhodne podnikať ako živnostník, vzťahuje sa na neho progresívne zdanenie. Zo zdaniteľného základu do 35 022,31 eura zaplatí daň z príjmov vo výške 19 %. Zo zdaniteľného základu presahujúceho sumu 35 022,31 eura zaplatí daň z príjmov vo výške 25 %.
Odvody na Sociálne poistenie a podnikanie študenta formou živnosti v roku 2016
Študent, ktorý je živnostník, má na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Zákon o sociálnom poistení nerozlišuje či ide o študenta strednej školy, študenta vysokej školy alebo doktoranda, ani to či študuje formou denného štúdia alebo externe.
Keď študent začne podnikať v roku 2016, povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie mu nevzniká zároveň so začatím podnikania. Ako “prvopodnikateľovi” mu môže vzniknúť najskôr od 1. 7. 2017, a to len vtedy, ak za rok 2016 budú jeho príjmy, resp. výnosy zo živnosti vyššie ako 5 298 eur. Ak za rok 2016 budú jeho príjmy, resp. výnosy zo živnosti nižšie alebo rovné sume 5 298 eur, nebude platiť sociálne poistenie.
Odvody na zdravotné poistenie a podnikanie študenta formou živnosti v roku 2016
Najviac zamotanou problematikou v prípade podnikania študenta formou živnosti sú odvody do zdravotnej poisťovne. Aj študent musí byť povinne zdravotne poistený a musí platiť poistné (resp. počas kalendárneho roka preddavky na poistné, ak mu táto povinnosť vznikne) na zdravotné poistenie. Systém zdravotného poistenia funguje na princípe platenia preddavkov a ročného zúčtovania poistného za kalendárny rok. Aj študenti (denní, externí, doktorandi) musia platiť poistné na zdravotné poistenie, avšak nie vždy sa musia platiť preddavky na zdravotné poistenie v priebehu kalendárneho roka. Ak sa preddavky počas roka neplatia, o to vyššie sa jednorazovo zaplatí poistné na základe ročného zúčtovania.
Pri platení preddavkov na zdravotné poistenie je dôležité predovšetkým to, kto je platiteľom poistného, keďže môžu nastať aj prípady, kedy je platiteľov poistného viac (t. j. dochádza k súbehu, resp. kombinácii platiteľov poistného) a tieto situácie môžu mať rôzne riešenia.
Štát platí poistné za:
- študenta strednej školy,
- študenta vysokej školy, ktorý študuje dennou alebo externou formou štúdia, ak súčasne spĺňa všetky tieto podmienky:
- nedovŕšil vek 26 rokov,
- nedosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
- študenta vysokej školy, ktorý študuje dennou formou štúdia, ak súčasne spĺňa všetky tieto podmienky:
- nedovŕšil vek ako 30 rokov,
- nedosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
- študenta vysokej školy, ktorý študuje na doktorandskom štúdiu dennou formou štúdia, ak súčasne spĺňa všetky tieto podmienky:
- nedovŕšil vek 30 rokov,
- nezískal už vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa,
- celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program.
Študenti, ktorí patria do tejto prvej skupiny a začnú podnikať ako živnostníci, stávajú sa platiteľom poistného ako SZČO. Zároveň však za nich platí poistné aj štát. Povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie nemajú v začiatkoch podnikania, čo vyplýva z kombinácie dvoch skutočností:
- preddavky na zdravotné poistenie za nich platí štát (nemusia si ich platiť sami, keďže existuje platiteľ - štát, ktorý ich platí za nich),
- suma na výpočet preddavkov nie je (resp. nemusí byť) u týchto študentov známa.
Povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie týmto študentom vzniká od v poradí druhého roku nasledujúceho po roku začatia podnikania. Zároveň nie sú povinní platiť preddavky v minimálnej výške, nakoľko sú poistencom štátu.
Na túto prvú skupinu študentov sa nevzťahuje minimálny vymeriavací základ pri ročnom zúčtovaní poistného. To pre študentov znamená, že ak vymeriavací základ z ich ročného zárobku bude nižší ako je minimálny vymeriavací základ určený štátom (pre rok 2016 je to suma 4 290 eur), poistné sa im vypočíta z vymeriavacieho základu z ich ročného zárobku.
Príklad: Andrej má 22 rokov a je denným študentom vysokej školy na druhom stupni. Od 1.6.2016 začne podnikať ako živnostník. Preddavky na zdravotné poistenie neplatí, pretože počas roka za neho platí preddavky štát. Preddavky začne platiť (ak ich suma bude vyššia ako 3 eurá) až od roku 2018. Zdravotná poisťovňa ich vypočíta na základe daňového priznania za rok 2016. Za rok 2016 dosiahne vymeriavací základ 1 900 eur. Zdravotná poisťovňa mu vypočíta poistné zo sumy 1 900 eur (poistné = 266 eur), nie z minimálneho vymeriavacieho základu, aj keď upraveného na počet mesiacov podnikania, vo výške 3 003 eur (poistné = 420,42 eura).
Ďalšou skupinou sú študenti, ktorí nie sú uvedení vyššie a títo môžu mať rôzneho platiteľa poistného. Ide napríklad ide o:
- študenta vysokej školy, ktorý dovŕšil 26 rokov veku a študuje externou formou štúdia,
- doktoranda, ktorý študuje na doktorandskom štúdiu externou formou štúdia,
- študenta vysokej školy, ktorý dovŕšil 30 rokov veku a študuje dennou formou štúdia.
Platiteľom poistného môže byť študent sám ako samoplatiteľ, v postavení zamestnanca alebo je platiteľom poistného štát, ak ide o študenta evidovaného v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Títo podnikajúci študenti sú zodpovední tak za platenie preddavkov počas kalendárneho roka, ako aj za platenie poistného na základe ročného zúčtovania.
V prípade študentov starších ako 26 rokov študujúcich vysokú školu externe, ktorí sú evidovaní na úrade práce, je platiteľom poistného štát. Avšak, keď začnú podnikať, napríklad ako živnostníci, štát za nich platiteľom poistného prestáva byť. Ak nie je známa suma pre výpočet preddavkov na zdravotné poistenie (napr. v minulosti nepodnikali), určujú si výšku preddavkov sami. Preddavky však nemôžu byť nižšie ako je minimálna výška mesačného preddavku (60,06 eura mesačne v roku 2016). V ročnom zúčtovaní im zdravotná poisťovňa vypočíta poistné taktiež z minimálnej výšky vymeriavacieho základu. Prihliada sa však na počet mesiacov podnikania.
Príklad: Mária má 27 rokov externe študuje na vysokej škole na druhom stupni. Je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, čo znamená, že za ňu platí poistné (preddavky) štát. Od 1.6.2016 začne podnikať ako živnostníčka. Týmto prestáva byť za ňu platiteľom poistného štát. I keď je študentka, musí si platiť preddavky na zdravotné poistenie sama v minimálnej výške 60,06 eura (považuje sa za “čistú” SZČO, nakoľko nedochádza k súbehu platiteľov poistného). Za rok 2016 dosiahne vymeriavací základ 1 900 eur. Zdravotná poisťovňa jej vypočíta poistné z minimálneho vymeriavacieho základu 3 003 eur.
Ak je takýto študent zamestnancom, výšku preddavkov si určuje sám. V tomto prípade si môže určiť aj výšku preddavkov 0 (nula). Počas roka síce nebude platiť ako SZČO žiadne odvody do zdravotnej poisťovne, ale bude musieť zaplatiť poistné, ktoré v ročnom zúčtovaní vypočíta zdravotná poisťovňa.
TIP: Chystáte sa zakladať živnosť? Využite naše služby a založte si živnosť z pohodlia domova.
