Mali ste v roku 2020 príjmy zo zamestnania zo zahraničia? Prinášame vám postup, ako vyplniť daňové priznanie v jednotlivých krokoch, ako aj vzor vyplneného daňového priznania.
Fyzická osoba, ktorá dosiahla v roku 2020 príjmy zo zdrojov v zahraničí, pričom výška zdaniteľných príjmov za rok 2020 (t. j. súčet slovenských a zahraničných príjmov) presiahla sumu 2 207,10 € alebo fyzická osoba, ktorá vykázala daňovú stratu je povinná podať na území SR daňové priznanie k dani z príjmov, a to v prípade, ak sa považuje za daňového rezidenta SR.
To, kedy je fyzická osoba – rezident SR povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov, ak dosiahla v roku 2020 príjmy zo zdrojov v zahraničí, a o tom, v akom štáte podať daňové priznanie k dani z príjmov, či ako zabrániť situácii, aby bol jej príjem zdanený dvakrát, sme podrobne vysvetlili v článku Daňové priznanie a zahraničné príjmy za rok 2020 (v roku 2021).
V tomto článku si len v krátkosti vysvetlíme znaky príjmov zo zdrojov v zahraničí, definujeme si daňového rezidenta, ale predovšetkým si na praktickom príklade ukážeme ako vyplniť daňové priznanie k dani z príjmov, ak fyzická osoba – rezident SR v roku 2020 dosiahla príjmy zo závislej činnosti (t. j. zo zamestnania) zo zdrojov v zahraničí, v našom prípade v Českej republike.
Daňový rezident SR a príjmy zo zdrojov v zahraničí – aká je ich definícia a znaky?
Príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí rozdeľujeme do dvoch kategórií, a to na:
- aktívny príjem zo zdrojov v zahraničí,
- pasívny príjem zo zdrojov v zahraničí.
Pod aktívnym príjmom zo zdrojov v zahraničí rozumieme príjem, ktorý plynul fyzickej osobe z činnosti, ktorú fyzicky vykonala v zahraničí, t. j. napr. aktívnym príjmom zo zdrojov v zahraničí je príjem zamestnanca, ktorý vykonával prácu u českého zamestnávateľa na území Českej republiky.
Pod pasívnym príjmov zo zdrojov v zahraničí rozumieme príjem z nakladania s majetkom, ktorý plynul fyzickej osobe od osoby, ktorá je rezidentom iného štátu, než je SR, ako aj príjem z nakladania s nehnuteľnosťou, ktorá je umiestnená mimo územia SR, t. j. napr. pasívnym príjmom zo zdrojov v zahraničí je príjem fyzickej osoby – rezidenta SR, ktorý dosiahol príjem z prenájmu nehnuteľnosti na území Rakúska.
Viac informácií a príkladov k príjmom zo zdrojov v zahraničí nájdete v článku Čo sú príjmy zo zdrojov v zahraničí?.
Daňovým rezidentom SR je fyzická osoba, ktorá spĺňa aspoň jednu z nasledovných podmienok, ktoré sú uvedené v § 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), t. j.:
- má na území SR trvalý pobyt, alebo
- má na území SR bydlisko (t. j. ak má možnosť dlhodobého ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie, napr. podnájom), alebo
- sa na území SR obvykle zdržiava (to znamená, že sa zdržiava viac ako 183 dní v príslušnom kalendárnom roku).
O posudzovaní daňovej rezidencie si viac informácií môžete prečítať aj v článku Posudzovanie daňovej rezidencie fyzickej a právnickej osoby.
Daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2020 (v roku 2021) som podal/a v zahraničí, musím podať daňové priznanie aj na Slovensku?
Je fakt, že spravidla platí, že právo na zdanenie príjmu fyzickej osoby, má štát, v ktorom fyzickej osobe plynie tento príjem. To znamená, že fyzická osoba prvotne podáva a vysporiada si svoju daňovú povinnosť v tom štáte, v ktorom napr. vykonávala závislú činnosť, a to podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy daného zahraničného štátu.
To, že fyzická osoba – daňový rezident SR podala daňové priznanie k dani z príjmov v zahraničí, však neznamená, že na území SR nemá žiadne daňové povinnosti. Ak príjmy takejto fyzickej osoby (t. j. tuzemské aj zahraničné spolu) presiahli za rok 2020 sumu 2 207,10 € alebo vykázala daňovú stratu, je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov aj na území SR, a to do 31.3.2021 alebo v predĺženej lehote (max do 30.6.2021 alebo do 30.9.2021).
V daňovom priznaní následne táto fyzická osoba – rezident SR uvedie príjmy tuzemské, ako aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, pričom na vylúčenie dvojitého zdanenia v prípade zahraničného príjmu použije v daňovom priznaní metódu zápočtu dane alebo metódu vyňatia príjmov.
Príjmy zo zamestnania (závislej činnosti) zo zahraničia za rok 2020 – ako ich uviesť v daňovom priznaní v roku 2021 (za rok 2020)?
Ak fyzická osoba v roku 2020 dosiahla príjmy zo zdrojov v zahraničí zo závislej činnosti, t. j. zo zahraničia (§ 5 zákona o dani z príjmov), a nemala žiadne iné druhy príjmov, podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby – typ A.
Ak fyzická osoba v roku 2020 dosiahla aj iné príjmy zo zdrojov v zahraničí, či na území SR, než zo závislej činnosti (napr. zo živnosti), podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby – typ B.
Kde v daňovom priznaní však uviesť príjmy zo zdrojov v zahraničí? Či ide o príjem zo zahraničia alebo o tuzemský príjem (zo SR), uvádza sa v daňovom priznaní v príslušnom oddiele, a to podľa typu príjmu. To znamená, že ak mala fyzická osoba – rezident SR príjmy zo zahraničia a aj príjmy z tuzemska, uvedie ich výšku spolu (t. j. urobí súčet týchto príjmov).
Pre správny postup vyplnenia daňového priznania k dani
z príjmov za rok 2020 vám pomôže článok Daňové
priznanie fyzickej osoby za rok 2020 – ako na to?, v ktorom sa
dozviete, kam zaradiť príjmy, ktoré ste v roku 2020 dosiahli, aké daňové
výdavky je možné k týmto príjmom uplatniť, či aké daňové zvýhodnenia si
môžete v daňovom priznaní uplatniť.
Dôležité riadky v daňovom priznaní k dani z príjmov, ak ste dosiahli príjmy zo zdrojov v zahraničí nasledujú po úprave základu dane o nezdaniteľné časti základu dane, a po výpočte dane z príjmov, nakoľko je potrebné vybrať správnu metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia.
Upozorňujeme, že v prípade odpočtu nezdaniteľných častí základu dane, daňové priznanie nerozlišuje zdroj príjmov (základov dane), ktoré zníži o nezdaniteľné časti základu dane. To znamená, že síce odpočet nezdaniteľných častí základu dane sa vykoná najprv z príjmov (čiastkových základov dane) zo závislej činnosti (zo zamestnania) a následne z príjmov (čiastkových základov dane) z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale v prípade, ak ste mali aj príjmy zo zdrojov v zahraničí a aj príjmy z tuzemska, odpočet sa vykoná z čiastkových základov dane spolu. V konečnom dôsledku to môže znamenať, že síce zahraničné príjmy (základy dane) v ďalších riadkoch vylúčite z dvojitého zdanenia metódou zápočtu dane alebo metódou vyňatia príjmov, ale tuzemské príjmy už neznížite o nezdaniteľné časti základu dane, nakoľko celý odpočet alebo časť ste použili na základ dane z príjmov zo zahraničia, čo pre fyzickú osobu môže znamenať vyššiu daňovú povinnosť.
Po vyplnení zvolenej metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, musí fyzická osoba – rezident SR vyplniť oddiel s názvom „Miesto na osobitné záznamy daňovníka“, v ktorom je potrebné uviesť kód štátu (podľa zdroja príjmu), druh príjmu (len ak ide o daňové priznanie k dani z príjmov – typ B) a sumu príjmy a výdavkov zo zdroja v zahraničí.
Daňové priznanie pri príjmoch zo zamestnania zo zahraničia za rok 2020 (v roku 2021) – príklad
Na vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby – typu A, t. j. pri príjme zo zamestnania, ktorý plynie zo zahraničia použijeme príklad pána Jána, ktorý pracuje u českého zamestnávateľa na turnusy v meste Ústí nad Labem.
Pán Ján je daňovým rezidentom SR a v mesiacoch január až december 2020 vykonával závislú činnosť len v Českej republike. Jeho zamestnávateľ mu vykonal ročné zúčtovanie dane a vyhotovil mu pre účely daňového priznania k dani z príjmov na Slovensku aj potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti, ktoré si môžete pozrieť. Nakoľko ide o príjem v cudzej mene, budeme potrebovať prepočítať cudziu menu, t. j. CZK na eurá. Vyberieme si napríklad prepočet ročným priemerným kurzom, ktorý bol v roku 2020 v sume 26,455 CZK/EUR.
Z potvrdenia o príjme zo závislej činnosti vyberáme dôležité riadky pre vyplnenie daňového priznania na Slovensku, v ktorom použijeme metódu vyňatia príjmov, t. j. budeme potrebovať z potvrdenia o príjme:
- riadok 1, t. j. hrubú mzdu: 392 609 CZK, t. j. 14 840,64 Eur
- riadok 20, t. j. povinné poistné, ktoré platil zamestnanec: 43 188 CZK, t. j. 1 632,51 Eur.
Pozrime sa ako Ján vyplnil daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby zo zamestnania – typ A pri príjmoch zo zahraničia za rok 2020, ktoré vyplnil v nasledovných krokoch:
Na 1. strane uviedol svoje osobné údaje, t. j. rodné číslo, meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, ako aj svoj e-mail a telefónne číslo, ktoré sú nepovinnými údajmi. Keďže Ján podáva riadne daňové priznanie, v sekcii „druh daňového priznania“ zaškrtol „daňové priznanie“ a keďže podáva daňové priznanie za rok 2020, uviedol tento číselný údaj v sekcii „za rok“.
Na 2. strane pokračuje Ján vo vyplnení V. oddielu – výpočet základu dane z príjmov zo závislej činnosti, keďže si neuplatňuje ani nezdaniteľnú časť základu dane na manželku ani daňový bonus na deti, či zaplatené úroky z hypotéky. V tomto oddiele na riadku 36 uvedie hrubý príjem od českého zamestnávateľa, ktorý prepočítal ročným priemerným kurzom, t. j. 14 840,64 € (392 609 CZK).
V. oddiel pokračuje na 3. strane, kde Ján do riadku 37 vyplní údaj o úhrnnom povinnom poistnom, ktoré mu zamestnávateľ zrazil z jeho mzdy za rok 2020, t. j. 1 632,51 € (43 188 CZK). Keďže na potvrdení o príjme zo závislej činnosti od českého zamestnávateľa nie je rozdelené zrazené poistné na sociálne a zdravotné poistenie, riadok 37a a 37b Ján nevypĺňa a pokračuje výpočtom základu dane na riadku 38, kde uvedie rozdiel riadok 36 a 37, t. j. 14 840,64 € - 1 632,51 € = 13 208,13 €.
V VI. oddiele sa Ján dostáva na výpočet dane, pričom začína riadkom 39, kde uvedie výšku ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ktorá je v sume 4 414,20 €. Nakoľko si iné nezdaniteľné časti základu dane neuplatňuje, uvedie rovnakú sumu aj na riadku 43 a na riadku 44 vypočíta základ dane znížený o sumu nezdaniteľnej časti, t. j. riadok 38 – riadok 43: 13 208,13 € - 4 414,20 € = 8 793,93 €. Z tejto sumy vypočíta Ján na riadku 45 daň, a to vo výške 19 % z 8 793,93 € = 1 670,8467 €, zaokrúhlene matematicky na 1 670,85 €. Aby sa Ján vyhol dvojitému zdaneniu tohto príjmu, požije metódu vyňatia príjmov, a to na riadku 48, kde uvedie výšku vyňatých príjmov (základov dane), t. j. sumu 13 208,13 €. Keďže žiadne iné príjmy Ján nemal, uvedie na riadku 49, riadku 50 a riadku 64 nulu.
Následne Ján na strane 5 v VIII. oddiele zaškrtne možnosť „neuplatňujem postup podľa § 50 zákona“, nakoľko nemá právo na poukázanie podielu zaplatenej dane.
Dôležitým oddielom je IX. oddiel na strane 6 s názvom „Miesto na osobitné záznamy daňovníka“, kde je potrebné zaškrtnúť riadok „uvádzam osobitné záznamy“ a doplniť:
- kód štátu: 203 (Česká republika),
- výšku príjmov: 14 840,64 €,
- výšku výdavkov: 1 632,51 €.
Ján sa rozhodol, že do poznámok uvedie aj slovnú informáciu pre správcu dane (daňový úrad), o tom, aký prepočítací kurz pri vypĺňaní daňového priznania použil.
Ján nesmie zabudnúť ani na uvedenie počtu príloh na riadku 87, kde uvedie číslo 1, nakoľko jedinou prílohou k daňovému priznaniu je potvrdenie o príjme od českého zamestnávateľa. Okrem toho je povinný uviesť dátum, ako aj podpis (ak podáva daňové priznanie listinne).
