V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa nachádza návrh novely zákona o dani z príjmov. Navrhované zmeny sú rozsiahle a väčšina z nich by mala začať platiť od roku 2020.
Medzi najdôležitejšie zmeny v navrhovanom zákone o dani z príjmov patria:
- zavedenie kategórie mikrodaňovníkov a jednoduchšie pravidlá pre nich,
- rýchlejšie odpisovanie elektromobilov,
- dlhšie odpočítavanie daňovej straty avšak s obmedzeniami,
- možnosť elektronickej komunikácie medzi zamestnancom a zamestnávateľom,
- zmeny vo výdavkoch, ktoré sú daňovo uznané až po ich zaplatení,
- vyriešenie daňových otázok ohľadom majetku vo výpožičke,
- nové ustanovenia týkajúce sa hybridných nesúladov,
- zvýšenie hranice pre platenie preddavkov,
- jednotný spôsob zaokrúhľovania všetkých daňových súm,
- daňovníci sa nebudú registrovať sami, bude ich registrovať daňový úrad.
Aké zmeny prinesie novela zákona o dani z príjmov od roku 2020 prbiližujeme v článku Novela (zmeny) zákona o dani z príjmov od 1.1.2020 a neskôr
Zavedenie kategórie „mikrodaňovníkov“ od roku 2020
Navrhovanou (zatiaľ neschválenou) novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o dani z príjmov“) sa navrhuje vytvoriť osobitné pravidlá pre podporu najmenších podnikateľov viacerými zjednodušeniami. V tejto súvislosti sa do zákona o dani z príjmov navrhuje zaviesť nový pojem „mikrodaňovník“.
Mikrodaňovníkom má byť daňovník, ktorý je fyzickou osobou a ktorého príjmy (výnosy) § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 49 790 eur ustanovenú pre povinnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty. Mikrodaňovníkom má byť aj daňovník, ktorý je právnickou osobou, ktorého príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú pre povinnú registráciu pre DPH.
Zjednodušenia v oblasti dani z príjmov pre mikrodaňovníkov
Na mikrodaňovníkov sa nebude vzťahovať limit výšky odpisov prenajímaného hmotného majetku zaradeného v odpisových skupinách 0 až 4. Mikrodaňovníci môžu odpisy prenajímaného hmotného majetku zahrnúť do daňových výdavkov bez ohľadu na výšku časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku. Pre úplnosť uvádzame, že ostatní daňovníci môžu odpisy prenajímaného majetku zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky príjmov z prenájmu tohto majetku.
Mikrodaňovníci, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva, budú môcť do daňových výdavkov zahrnúť tvorbu opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, v takej výške, v akej ju budú mať zaúčtovanú vo svojom účtovníctve. Pre mikrodaňovníkov teda nebude platiť všeobecný limit, že 20 % / 50 % / 100 % z hodnoty pohľadávky bude zahrnutých do daňových výdavkoch až po uplynutí 360 dní / 720 dní / 1 080 dní od lehoty jej splatnosti.
Predstavme si situáciu, že podnikateľ by dňa 01.05.2020 vystavil svojmu odberateľovi faktúru na sumu 1 000 eur s lehotou splatnosti do 15.05.2020. Odberateľ by však podnikateľovi faktúru v uvedenom termíne nezaplatil. Podnikateľ odôvodnene predpokladá, že mu jeho odberateľ faktúru už nikdy nezaplatí, a preto vo svojom účtovníctve ešte v roku 2020 vytvorí opravnú položku k pohľadávke v jej celej výške 1 000 eur. Keďže tento podnikateľ je mikrodaňovníkom, môže si do daňových výdavkov v roku 2020 zahrnúť tvorbu opravnej položky k pohľadávke v celej výške 1 000 eur aj napriek tomu, že odo dňa jej splatnosti ešte neuplynulo 360 dní. Ak by tento podnikateľ mikrodaňovníkom nebol, nemohol by si do daňových výdavkov zahrnúť žiadnu časť opravnej položke k nezaplatenej pohľadávke, pretože sa na neho vzťahujú iné pravidlá a odo dňa jej splatnosti neuplynulo 360 dní.
Odpisy hmotného majetku si mikrodaňovníci budú môcť stanoviť sami
Jednou z najväčších navrhovaných výhod pre mikrodaňovníkov má byť nové ustanovenie týkajúce sa odpisov hmotného majetku (§ 26 ods. 13 zákona o dani z príjmov). Podľa neho mikrodaňovník môže odpisovať hmotný majetok zaradený do odpisových skupín 0 až 4 počas doby odpisovania v ním stanovenej výške najviac do výšky vstupnej ceny (neplatí to pre osobné automobily so vstupnou cenou 48 000 eur a viac).
Znamená to, že výška daňových odpisov hmotného majetku bude v príslušnom zdaňovacom období u mikrodaňovníka na jeho dobrovoľnom rozhodnutí. Mikrodaňovník tak bude môcť aj osobný automobil zaradený do užívania v roku 2020 v sume 15 000 eur úplne daňovo odpísať (zahrnúť do daňových výdavkov) jednorazovo už v roku 2020.
Zvýhodnený režim odpisovania hmotného majetku sa bude môcť použiť na hmotný majetok zaradený do užívania v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník považovaný za mikrodaňovníka. Ak napríklad podnikateľ v nasledujúcich rokoch prestane byť mikrodaňovníkom (jeho ročné výnosy alebo príjmy presiahnu sumu 49 790 eur), bude môcť zvýhodnený režim odpisovania majetku naďalej aplikovať na majetok, ktorý bol zaradený do užívania v období, keď ešte bol mikrodaňovníkom.
Pre úplnosť ešte dodávame, že novelou zákona o dani z príjmov sa navrhuje, aby si mikrodaňovník uplatňujúci zvýhodnený režim odpisovania hmotného majetku nemohol uplatniť prerušenie odpisovania tohto majetku. Takisto sa navrhuje, aby mikrodaňovník v prípade vyradenia majetku pred uplynutím doby odpisovania bol povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi sumou už uplatnených odpisov do daňových výdavkov a sumou odpisov, ktoré by boli vyčíslené podľa štandardnej doby odpisovania. Možnosť uplatniť si do daňových výdavkov daňovú zostatkovú cenu tým však nie je dotknutá.
Nová odpisová skupina 0 pre rýchlejšie odpisovanie elektromobilov
Návrh novely zákona o dani z príjmov reflektuje aj Akčný plán rozvoja elektromobility v Slovenskej republiky schválený vládou. Novelou zákona o dani z príjmov sa navrhuje zaviesť novú odpisovú skupinu 0 s dobou odpisovania 2 roky. Do novej odpisovej skupiny 0 budú môcť byť zaradené len osobné automobily, ktoré budú mať v osvedčení o evidencii časť II ako druh paliva / zdroj energie uvedené „BEV“ alebo „PHEV“ v akejkoľvek kombinácií s iným druhom paliva alebo zdroja energie.
Vozidlom s druhom paliva alebo zdrojom energie „BEV“ (skratka z anglického „Battery Electric Vehicle“) sa rozumie vozidlo len s elektrickým pohonom napájaným z batérie. V praxi teda ide len o „čistý elektromobil“.
Vozidlom s druhom paliva alebo zdrojom energie „PHEV“ (skratka z anglického „Plug-in Hybrid Electric Vehicle“) v akejkoľvek kombinácií s iným druhom paliva alebo zdroja energie sa rozumie vozidlo na akýkoľvek druh paliva alebo zdroja energie, ktoré navyše ako pohon používa aj batériu, ktorá môže byť nabíjaná pripojením na externý zdroj elektrickej energie. Batériu tohto vozidla teda musí byť možné nabíjať aj z elektrickej siete. Nejde teda o klasický hybrid, ktorého batéria sa nabíja len rekuperáciou brzdnej energie. Musí ísť o plug-in hybrid nabíjateľný aj z elektrickej siete.
Zmena pravidiel odpočítavania daňovej straty
Zmeny sa dotknú aj pravidiel pre odpočítavanie daňovej straty – navrhuje sa zmena doby odpočítavania (umorovania) a pre niektorých daňovníkov aj maximálna suma odpočítavanej daňovej straty. Po novom má byť možné daňovú stratu od základu dane odpočítavať počas najviac piatich (v súčasnosti najviac počas štyroch) bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.
Mikrodaňovníci si budú môcť daňovú stratu odpočítať od základu dane až do výšky vyčísleného základu dane. Nevýhodou je, že ostatní daňovníci (tí, ktorí nie sú mikrodaňovníkmi) si budú môcť uplatniť odpočet daňovej straty najviac do výšky 50 % základu dane. Znamená to, že ak daňovník vyčísli základ dane 10 000 eur, bude si hypoteticky môcť od neho odpočítať daňovú stratu z minulých rokov maximálne vo výške 5 000 eur. Ak v tomto prípade pôjde o mikrodaňovníka, ten si bude môcť uplatniť odpočet daňovej straty až vo výške 10 000 eur.
Zjednodušenia v oblasti miezd pre zamestnancov aj zamestnávateľov
Ak si chce zamestnanec u svojho zamestnávateľa uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus, musí svojmu zamestnávateľovi každý rok najneskôr do konca januára predkladať podpísaný formulár vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu. Navrhuje sa, aby zamestnanec každý rok takúto povinnosť nemal. Ak by táto zmena bola schválená, zamestnanec by vyhlásenie predkladal zamestnávateľovi pri nástupe do zamestnania a potom vždy len vtedy, ak sa u neho zmenia podmienky na ich uplatňovanie.
Navrhuje sa, aby zamestnanec mohol zamestnávateľovi oznamovať zmenu podmienok, ktoré majú vplyv na daňový bonus, aj elektronickými prostriedkami (napríklad e-mailom), ak sa na tom so zamestnávateľom dohodnú. Niečo podobné sa navrhuje aj v súvislosti s ročným zúčtovaním. Ak sa na tom zamestnávateľ so zamestnancom vopred dohodnú, žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania bude môcť zamestnanec zamestnávateľovi doručiť aj elektronickými prostriedkami. Ak sa nedohodnú, tak len v písomnej forme ako v súčasnosti.
Doklady medzi zamestnancom a zamestnávateľom by mohli mať elektronickú podobu.
Tiež sa navrhuje to, aby zamestnávateľ po dohode o elektronickom doručovaní mohol zamestnancovi elektronicky (napríklad do e-mailovej schránky) doručiť aj potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní a potvrdenie o zaplatení dane na účely poukázania 2 % (resp. 3 %) dane. Tieto elektronické doklady by museli obsahovať predtlačený odtlačok pečiatky zamestnávateľa a faksimile podpisu zamestnávateľa.
Zmeny v zákone o dani z príjmov od roku 2020 týkajúce sa zamestnancov
Možnosť navýšenia („brutácie“) nepeňažného príjmu poskytnutého zamestnancovi zamestnávateľom sa v zákone o dani z príjmov navrhuje ponechať, avšak plánuje sa zrušiť povinne uplatňovaný vzorec pre výpočet navýšeného nepeňažného plnenia podľa prílohy č. 6 (tá sa úplne zruší). Navýšenie by sa malo vykonávať len o preddavok na daň z príjmov, zdravotné poistenie a sociálne poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca z tohto nepeňažného plnenia.
Mnohé príjmy poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi z prostriedkov zo sociálneho fondu sú vo všeobecnosti zahrňované do základu dane zamestnanca – platí sa z nich daň z príjmov, zdravotné i sociálne poistenie. Novelou zákona o dani z príjmov sa navrhuje, aby od dani a odvodov bol oslobodený príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na preventívnu zdravotnú starostlivosť nad rozsah ustanovený predpismi upravujúcimi bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci (napríklad vyšetrenie zraku pre zamestnanca pracujúceho s počítačom).
Novela zákona o dani z príjmov prichádza pre zamestnancov s oslobodením od dane z príjmov, ktoré sa má týkať nepeňažných plnení poskytnutých zamestnávateľom zamestnancovi v pracovnom pomere, ak zamestnávateľom vynaložené prostriedky na tieto nepeňažné plnenia nie sú daňovým výdavkom. Tieto nepeňažné plnenia v praxi môžu mať rôznu formu ako napríklad rôzne teambuildingové akcie alebo firemné večierky. Pre zamestnanca budú tieto nepeňažné príjmy oslobodené od dane z príjmov vo výške najviac 500 eur ročne spolu od všetkých zamestnávateľov. Po prekročení tejto sumy sa do základu dane z príjmov zamestnanca zahrnie len suma presahujúca sumu 500 eur.
Zmeny v nákladoch, ktoré sú daňovými výdavkami až po ich zaplatení
Najdôležitejšou zmenou v nákladoch, ktoré sú daňovými výdavkami až po zaplatení, je to, že podmienka zaplatenia sa už nemusí sledovať u týchto výdavkov (nákladov) vtedy, ak sa stávajú súčasťou obstarávacej ceny alebo vlastných nákladov nejakého majetku. V tomto prípade budú daňovými výdavkami aj pred ich zaplatením.
V prípade odplát (provízií) za sprostredkovanie u prijímateľa tejto sprostredkovateľskej služby sa navrhuje zrušenie limitu, podľa ktorého tieto odplaty (provízie) boli daňovým výdavkom len po zaplatení maximálne do výšky 20 % hodnoty sprostredkovaného obchodu. Tento limit by mal byť od roku 2020 zrušený. Úplne sa ruší naviazanie výdavkov (nákladov) na získanie noriem a certifikátov na povinnosť ich zaplatenie. Od roku 2020 majú byť zahrňované do základu dane aj bez ich zaplatenia.
Novými výdavkami zahrňovanými do základu dane len po zaplatení budú:
- výdavky na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 70.1 (vedenie firiem) a 70.22.1 (poradenské služby v oblasti podnikového riadenia),
- paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby (väčšina z týchto výdavkov je v súčasnosti považovaných za nedaňový výdavok).
Výdavky súvisiace s majetkom vo výpožičke budú daňovo uznané
Zmluva o výpožičke je upravená v Občianskom zákonníku (§ 659 až 662 zákona č. 40/1964 Zb). Na základe zmluvy o výpožičke požičiavateľ poskytne vypožičiavateľovi vec, ktorú má právo po dohodnutú dobu bezplatne užívať. Na základe zmluvy o výpožičke tak môže niekto zadarmo užívať majetok niekoho iného. V súčasnosti výdavky na technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie hnuteľnej veci a nehnuteľnosti využívanej na základe zmluvy o výpožičke (okrem výdavkov na energie v súvislosti s užívaním takéhoto majetku) nie sú daňovým výdavkom.
Novelou zákona o dani z príjmov by sa to malo zmeniť. V súvislosti s majetkom poskytnutým na základe zmluvy o výpožičke by sa na účely dani z príjmov malo primerane postupovať tak, ako pri majetku poskytnutom na prenájom.
Znamená to, že u vypožičiavateľa majú byť výdavky na opravy, prevádzkovanie a udržiavanie vypožičaného majetku daňovým výdavkom. Naopak, u požičiavateľa sa v súvislosti s opravami bude postupovať podobne ako keby išlo o prenajatý majetok. Výdavky vynaložené vypožičiavateľom na opravy vypožičaného majetku zahrnuté do daňových výdavkov vypožičiavateľa nad rámec jeho povinností dohodnutých v zmluve o výpožičke budú nepeňažným príjmom požičiavateľa.
Podobne ako pri prenájme sa bude postupovať pri výpožičke aj ohľadom technického zhodnotenia vypožičaného majetku. V závislosti od konkrétnych okolností môže byť technické zhodnotenie vypožičaného majetku u požičiavateľa nepeňažným príjmom a zvyšovať vstupnú (zostatkovú) cenu majetku u požičiavateľa alebo sa môže stať odpisovaným majetkom u samotného vypožičiavateľa.
Rozsiahle ustanovenia týkajúce sa hybridných nesúladov
Do zákona o dani z príjmov sa novelou navrhuje vložiť samostatný § 17i s názvom „Hybridné nesúlady“ s veľmi rozsiahlym obsahom. Dôvodom vloženia týchto opatrení do zákona o dani z príjmov je implementácia Smernica Rady (EÚ) 2017/952 z 29. mája 2017, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami. Špeciálne opatrenia sa majú vzťahovať na právnické osoby. Majú za cieľ úpravu základu dane v situáciách, ktoré vznikajú predovšetkým medzi daňovníkom a jeho závislými osobami, ak takáto situácia má za následok neoprávnenú daňovú výhodu v rámci ich štruktúry.
Hybridné nesúlady, v dôsledku ktorých je potrebné vykonávať úpravu základu dane, nový § 17i vymenúva veľa. Ide napríklad o situáciu, ktorej výsledkom môže byť odpočet výdavku (nákladu) bez jeho zahrnutia do príjmov (výnosov), ktorý vzniká v dôsledku rozdielneho prístupu v zahrňovaní príjmu (výnosu) do zdaniteľného príjmu. Takisto môže ísť o situáciu, keď dochádza k viacnásobnému odpočtu výdavkov (nákladov) u viacerých závislých osôb.
Ostatné (vybrané) navrhované zmeny v zákone o dani z príjmov od roku 2020
- Výdavky na obstaranie likvidovaných zásob tovaru z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti sú daňovým výdavkom len v prípade, ak podnikateľ preukáže, že na podporu ich predaja postupne znižoval ich cenu alebo ich zadarmo odovzdal Potravinovej banke Slovenska (ak ide o potraviny). Od roku 2020 by malo byť daňovým výdavkom odovzdanie týchto potravín nielen Potravinovej banke Slovenska, ale aj akémukoľvek daňovníkovi, ktorý nie je založený na podnikanie, ak je možné na jeho činnosť poukázať 2 % (resp. 3 %) zo zaplatenej dane.
- Od roku 2020 sa navrhuje zdvojnásobiť výšku odpočtu výdavkov vynaložených na výskum a vývoj od základu dane. Podľa novelizovaného zákona o dani z príjmov by si tak daňovníci mohli od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty pri realizácii výskumu a vývoja odpočítať až 200 % výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v tom zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie.
- Hranica pre platenie preddavkov na daň z príjmov by sa mala pre fyzické osoby a aj pre právnické osoby zdvojnásobiť z 2 500 eur na 5 000 eur. Preddavky na daň v priebehu preddavkového obdobia by tak mal po novom platiť len daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť (ak je fyzickou osobou) alebo daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (ak je právnickou osobou) presiahne 5 000 eur. Navrhovanou novelou sa má na tieto účely tiež významne zjednodušiť výpočet poslednej známej daňovej povinnosti a dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.
- Pre zníženie administratívnej náročnosti sa navrhuje zjednotiť spôsob zaokrúhľovania všetkých daňových veličín a súvisiacich prepočtov v zákone o dani z príjmov. Ak bude táto zmena prijatá, všetky prepočty (napríklad odpisy, 2 % zaplatenej dane, preddavok na daň z príjmov, daň z príjmov, nezdaniteľné časti základu dane a podobne) sa budú zaokrúhľovať matematicky na eurocenty (na dve desatinné miesta).
Zmena v postupe registrácii na daň z príjmov od roku 2021
S účinnosťou od roku 2021 sa navrhovanou novelou zákona o dani z príjmov má zásadným spôsobom zmeniť princíp registrácie na daň z príjmov. Povinnosť byť registrovaný na daňovom úrade pre daň z príjmov majú fyzické osoby a právnické osoby, ktoré majú oprávnenie na podnikanie, vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenajímajú nehnuteľnosť. V súčasnosti sú títo daňovníci povinní sami požiadať daňový úrad o registráciu na daň z príjmov. Od roku 2021 sa navrhuje, aby to bolo naopak.
Od roku 2021 by žiadosť o registráciu na daň z príjmov podnikatelia už nemuseli podávať.
Po schválení zmeny by sám
daňový úrad z vlastnej povinnosti vykonával registrácie na daň
z príjmov všetkých fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sú
zapísané do registra
právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Tie fyzické osoby,
ktoré by neboli zapísané do tohto registra, by daňový úrad registroval na daň
z príjmov na základe nimi podaného prvého daňového priznania. V praxi
by tak od roku 2021 už nikto nemusel žiadať o registráciu, vykonával by ju
sám daňový úrad. Výnimkou by boli len
tí, ktorých by daňový úrad nezaregistroval ešte pred tým, než by im vznikla
povinnosť registrácie z dôvodu zrážania alebo vyberania dane, preddavkov
na daň a podobne. Títo by museli o registráciu na daň z príjmov naďalej
žiadať sami.
