Ako odkladom daňového priznania optimalizovať odvody SZČO? Aký má odklad daňového priznania vplyv na preddavky na daň z príjmov fyzických a právnických osôb?
Odklad daňového priznania nemá vplyv len na cash flow, ale aj na platenie odvodov do Sociálnej poisťovne u SZČO a na preddavky na daň z príjmov u fyzických aj u právnických osôb.
Podľa § 49 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o dani z príjmov”) si môže daňovník predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o 3 kalendárne mesiace. V prípade daňovníka so zdaniteľnými príjmami zo zdrojov v zahraničí si môže lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť najviac o 6 kalendárnych mesiacov. Viac informácií o tom, kto môže podať odklad daňového priznania a ako podať odklad daňového priznania, sa dozviete v článku Odklad daňového priznania v roku 2020 – vzor.
Vplyv odkladu daňového priznania na preddavky na zdravotné poistenie
Zmena výšky preddavkov na zdravotné poistenie u SZČO nastáva vždy k 1. januáru kalendárneho roka. Odkladom daňového priznania k dani z príjmov sa neposúva lehota na platenie preddavkov na zdravotné poistenie.
Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania môže mať vplyv na vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ale nie je to pravidlo. Zdravotná poisťovňa má povinnosť oznámiť výsledok ročného zúčtovania zdravotného poistenia za minulý rok najneskôr do 30. septembra, pokiaľ si daňovník nepredĺžil lehotu na podanie daňového priznania. V prípade daňovníkov s predĺženou lehotou na podanie daňového priznania je zdravotná poisťovňa povinná vykonať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia najneskôr do 31. októbra. V zásade závisí na “šikovnosti” zdravotnej poisťovne, kedy vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia.
Vplyv odkladu daňového priznania na odvody do Sociálnej poisťovne
Pre SZČO bez predĺženej lehoty na podanie daňového priznania platí nová výška odvodov do Sociálnej poisťovne od 1.7. Prvú platbu odvodu do Sociálnej poisťovne v novej výške by mala SZČO zaplatiť za júl najneskôr do 8.8. Do konca júla platí SZČO odvody do Sociálnej poisťovne v starej výške, resp. odvody neplatí, ak mu povinnosť platiť odvody vznikla až podaním daňového priznania za predošlý rok.
SZČO, ktoré si podali odklad daňového priznania (do 30.4., 31.5., 30.6., 31.7., 31.8., 30.9.), platia novú výšku odvodov do Sociálnej poisťovne od 1.10., tzn. prvá platba v novej výške bude zaplatená najneskôr do 8.11. za mesiac október.
Pokiaľ SZČO podala daňové priznanie v riadnej lehote a na základe podaného daňového priznania jej vznikne povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, prvý odvod je povinná zaplatiť najneskôr do 8.8. Podaním odkladu na podanie daňového priznania napr. do 30.4. jej vznikne povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne až od 1.10.
Podať odklad daňového priznania je pre SZČO výhodné v prípadoch, keď:
- za predošlý rok dosiahla príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý presiahol hranicu na vznik povinnosti platenia odvodov do Sociálnej poisťovne - tzn. vznikne jej povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne,
- by mala platiť vyššie odvody do Sociálnej poisťovne, ako platila doteraz.
Pre SZČO nie je výhodné podať odklad daňového priznania v prípadoch, keď:
- by mala platiť nižšie odvody do Sociálnej poisťovne, ako platila doteraz,
- jej zaniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne na základe posledného podaného daňového priznania.
Vplyv odkladu daňového priznania na preddavky na daň z príjmov fyzických osôb
V súlade s § 34 ods. 1 zákona o dani z príjmov je preddavkovým obdobím obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období.
Preddavkovým obdobím daňovníka - fyzickej osoby bez predĺženej lehoty na podanie daňového priznania je obdobie od 2.4.2019 do 31.3.2020. V prípade, že si daňovník predĺži lehotu na podanie daňového priznania do 31.5.2019, jeho preddavkové obdobie je od 1.6.2019 do 31.3.2020 (ak by v roku 2020 nepodal odklad daňového priznania).
Podľa § 34 ods. 2 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur a nepresiahla 16 600 eur, platí štvrťročné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie do konca každého kalendárneho štvrťroka.
Vplyv na odloženie platenia preddavkov na daň z príjmov má len odklad daňového priznania do konca júna, resp. do konca septembra (ak má daňovník aj príjmy zo zdrojov v zahraničí). Daňovník podávajúci daňové priznanie v riadnej lehote, má preddavkové obdobie do 2.4.2019 do 31.3.2020. Prvý preddavok na daň z príjmov zaplatí do konca júna. Ak by mal predĺženú lehotu napr. do 31.5.2019, tak preddavkové obdobie je od 1.6.2019 do 31.3.2020 (pokiaľ by nemal predĺženú lehotu v roku 2020). Prvý preddavok by zaplatil do konca júna, pretože štvrťročné preddavky sa platia do konca kalendárneho štvrťroka a koniec júna je v jeho preddavkovom období. V prípade, že by mal daňovník predĺženú lehotu do 30.6.2019, jeho preddavkové obdobie začína od 2.7.2019 do 31.3.2020. Prvý preddavok by zaplatil do 30.9.2019, tzn. zaplatil by menej o jeden preddavok na daň z príjmov.
Rozdiely na preddavkoch na dani z príjmov sa u fyzických osôb nedoplácajú. Znamená to, že ak do lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov mal platiť nižšie preddavky a po podaní daňového priznania má povinnosť platiť vyššie preddavky, nedopláca rozdiel medzi zaplatenými preddavkami do lehoty a preddavkami zaplatenými po lehote na podanie daňového priznania.
Poznámka: V prípade, že fyzická osoba má po podaní daňového priznania platiť nižšie preddavky na daň, rozdiel vzniknutý medzi preddavkami do lehoty na podanie daňového priznania a preddavkami zaplatenými po lehote na podanie daňového priznania si môže započítať na ďalšie preddavky alebo môže požiadať o vrátenie rozdielu.
Príklad na vplyv odkladu daňového priznania na preddavky na daň z príjmov fyzických osôb
Michal Serentov je živnostník. Má predĺženú lehotu daňového priznania do 30.6. Do lehoty na podanie daňového priznania platil štvrťročné preddavky vo výške 2 000 eur. Podaním daňového priznania mu vznikol nedoplatok na dani v sume 5 000 eur a zvýšila sa mu výška preddavkov na sumu 3 000 eur.
Do 31.3. musí zaplatiť preddavok za 1. štvrťrok v sume 2 000 eur. Do 30.6. musí zaplatiť preddavok za 2. štvrťrok v sume 2 000 eur a nedoplatok na dani v sume 5 000 eur. Preddavok v novej výške 3 000 eur za 3. štvrťrok musí zaplatiť do 30.9. Pokiaľ by nemal predĺženú lehotu, tak by preddavok v novej výške 3 000 eur zaplatil už v júni. Tzn. na preddavkoch na dani z príjmov by zaplatil o 1 000 eur viac.
SZČO sa oplatí podať odklad daňového priznania v prípadoch, keď:
- má začať platiť preddavky na daň z príjmov,
- podaním daňového priznania má začať platiť vyššie preddavky na daň z príjmov, ako platila do podania daňového priznania,
Pre SZČO nie je výhodné podať odklad daňového priznania v prípadoch, keď:
- do podania daňového priznania platila preddavky na daň z príjmov a po podaní daňového priznania by jej mala zaniknúť povinnosť platiť preddavky,
- by mala platiť nižšie preddavky na daň z príjmov, ako platila do podania daňového priznania.
Vplyv odkladu daňového priznania na preddavky na daň z príjmov právnických osôb
Odklad daňového priznania má pre právnické osoby význam hlavne z hľadiska cash flow. Predĺžením lehoty na podanie daňového priznania si právnické osoby oddialia povinnosť platiť daň z príjmov, ako aj preddavky na daň z príjmov.
V prípade právnických osôb sa výška preddavkov na daň z príjmov po podaní daňového priznania dorovnáva na základe poslednej známej daňovej povinnosti zistenej z podaného daňového priznania. Znamená to, že ak mala právnická osoba platiť do podania daňového priznania nižšie preddavky, ako mu vyplýva z podaného daňového priznania, rozdiel na zaplatených preddavkoch musí doplatiť najneskôr do skončenia kalendárneho mesiaca po skončení lehoty na podanie daňového priznania.
Na rozdiel od fyzických osôb, kde podaním odkladu daňového priznania môžu fyzické osoby ušetriť na preddavkoch na dani z príjmov, pri právnických osobách sa odkladom daňového priznania posunie len lehota na doplatenie dlžnej sumy preddavkov.
Príklad na vplyv odkladu daňového priznania na preddavky na daň z príjmov právnických osôb
Spoločnosť Podnikajte.sk, s.r.o. má predĺženú lehotu daňového priznania do 31.5. Do lehoty na podanie daňového priznania platila štvrťročné preddavky vo výške 2 000 eur. Podaním daňového priznania jej vznikol nedoplatok na dani v sume 5 000 eur a zvýšila sa jej výška preddavkov na sumu 3 000 eur.
Do 31.3. musí zaplatiť preddavok na 1. štvrťrok v sume 2 000 eur. Do 31.5. musí zaplatiť nedoplatok na dani v sume 5 000 eur. Do 30.6. musí doplatiť rozdiel na preddavku za 1.štvrťrok vo výške 1 000 eur. Zároveň musí do 30.6. zaplatiť preddavok za 2. štvrťrok vo výške 3 000 eur.
V prípade, že by spoločnosť Podnikajte.sk, s.r.o. nemala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak by do 31.3. musela zaplatiť preddavok za 1. štvrťrok vo výške 2 000 eur a aj nedoplatok na dani vo výške 5 000 eur. Do 30.4. by musela doplatiť rozdiel medzi starou výškou preddavkov a novou výškou preddavkov v sume 1 000 eur. Preddavok za 2. štvrťrok by zaplatila do 30.6. v sume 3 000 eur.
Pre právnickú osobu môže byť výhodné podať odklad daňového priznania, keď:
- v riadnej lehote nemá peniaze na zaplatenie dane a preddavkov - odkladom posunie lehotu na zaplatenie dane a preddavkov,
- by mala platiť vyššie preddavky na daň z príjmov,
- by mala prejsť zo štvrťročného na mesačné platenie preddavkov.
Pre právnickú osobu nemusí byť výhodné podať odklad daňového priznania, keď:
- platila mesačné preddavky a po podaní daňového priznania by mala platiť štvrťročné preddavky,
- by podaním daňového priznania zanikla povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov.
