Kedy sa oplatí podať odklad daňového priznania s dopadom na platenie sociálnych a zdravotných odvodov a platenie preddavkov na daň z príjmov?
Odklad daňového priznania k dani z príjmov má primárne vplyv na termín, kedy je daňové priznanie potrebné podať, aj na zaplatenie dane z príjmov vypočítanej v daňovom priznaní. Okrem toho môže mať predĺženie lehoty na podanie daňového priznania dopad aj na platenie odvodov do Sociálnej poisťovne u živnostníkov a SZČO a na preddavky na daň z príjmov u fyzických aj u právnických osôb.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov”) umožňuje daňovníkom predĺžiť si lehotu na podanie daňového priznania o 3 celé kalendárne mesiace (môže využiť každý) alebo až o 6 kalendárnych mesiacov (v prípade zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí). Zákonná lehota na podanie daňového priznania do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia (v prípade fyzických osôb kalendárneho roka), obvykle teda do 31. marca. Táto lehota tak môže byť predĺžená do 30. júna alebo až 30. septembra v prípade zdaniteľných príjmov zo zahraničia.
Odklad daňového priznania a vplyv na odvody do Sociálnej poisťovne (u živnostníkov a SZČO)
Vznik povinnosti platenia sociálnych odvodov u živnostníkov a SZČO, či zmena výšky ich sociálnych odvodov od 1. júla každého roka sa posudzuje na základe podaného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok, teda za základe dosiahnutých príjmov a základu dane za predchádzajúci kalendárny rok.
Prvú platbu odvodu do Sociálnej poisťovne, resp. prvú platba odvodu v novej výške platia živnostníci a SZČO za mesiac júl najneskôr do 8. augusta. Do tej doby sa odvody do Sociálnej poisťovne platia v starej výške alebo sa neplatia vôbec, ak povinnosť platenia odvodov do Sociálnej poisťovne nevznikla v minulosti.
V prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania sa tento dátum, kedy sa posudzuje vznik povinnosti platenia odvodov, či zmena ich výšky, posúva na 1. októbra. Uvedené platí aj v prípade, ak je lehota na podanie daňového priznania predĺžená až do 30. septembra, t. j. nepredlžuje sa termín v súvislosti s posúdením platenia sociálnych odvodov o ďalšie 3 mesiace. Ak je teda lehota na podanie daňového priznania predĺžená do 30. apríla, 31. mája, 30. júna, 31. júla, 31. augusta, 30. októbra, prvá platba odvodov, resp. nová výška odvodov do Sociálnej poisťovne, bude zaplatená najneskôr do 8. novembra za mesiac október.
Predĺženie
lehoty na podanie daňového priznania tak môže znamenať určitú optimalizáciu
cash-flow a oplatí sa najmä tým živnostníkom a SZČO, ktorí vedia, že
im na základe podaného daňového priznania vznikne povinnosť platenia sociálnych
odvodov, resp. podané daňové priznanie bude znamenať zvýšenie ich sociálnych
odvodov.
Poznámka: Odvody do Sociálnej poisťovne neplatí každý, ale len ten živnostník a SZČO, ktorých príjmy prekročia určitú hranicu. Napr. pri podaní daňového priznania za kalendárny rok 2021, vzniká povinnosť platenia sociálnych odvodov od 1. júla, resp. 1. októbra, tým živnostníkom a SZČO, ktoré za kalendárny rok 2021 dosiahli príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 6 798 eur (čiže 6 799 eur a viac). Povinnosť platenia sociálnych odvodov oznamuje Sociálna poisťovňa písomne (v prípade aktivovanej e-schránky elektronicky).
Kedy sa oplatí podať odklad daňového priznania živnostníkom/ SZČO:
- ak podaním daňového priznania vznikne povinnosť platiť odvody so Sociálnej poisťovne, pretože príjem z podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti za kalendárny rok, za ktorý sa podáva daňové priznanie je vyšší ako hranica pre vznik povinnosti platenia sociálnych odvodov,
- ak na základe dosiahnutých príjmov z podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti v daňovom priznaní vznikne povinnosť platenia vyšších odvodov do Sociálnej poisťovne.
Kedy sa neoplatí podať odklad daňového priznania živnostníkom/ SZČO:
- ak na základe dosiahnutých príjmov z podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti v daňovom priznaní vznikne povinnosť platenia nižších odvodov do Sociálnej poisťovne,
- ak na základe dosiahnutých príjmov z podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti v daňovom priznaní zaniká povinnosť platenia odvodov do Sociálnej poisťovne.
Odklad daňového priznania a vplyv na odvody do zdravotnej poisťovne (u živnostníkov a SZČO)
V tomto prípade sa na rozdiel od sociálnych odvodov odkladom daňového priznania k dani z príjmov nedajú „ušetriť“ 3 mesiace, počas ktorých by sa poistenie neplatilo. Povinnosť platenia zdravotných odvodov do príslušnej zdravotnej poisťovne vzniká už prvým dňom vykonávania činnosti živnostníka alebo SZČO. Platenie zdravotných odvodov funguje na preddavkovom princípe, čiže fyzická osoba platí preddavky na zdravotné poistenie, pričom zdravotná poisťovňa po skončení kalendárneho roka vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na zdravotnom poistení, výsledkom ktorého môže byť preplatok či nedoplatok. U živnostníkov a SZČO v prípade platenia zdravotných odvodov dátum 1. júla., resp. 1. októbra nie je smerodajný, pretože zdravotné odvody platí mesačne už od prvého dňa vykonávania samostatne zárobkovej činnosti a zmeny nastávajú obvykle od 1. januára. Zdravotné odvody (teda preddavky na zdravotné poistenie) nemusia platiť len tí živnostníci a SZČO, v ktorých prípade je platiteľom zdravotných odvodov za nich iná osoba (zamestnávateľ, či štát).
Jediný rozdiel pri podaní odkladu daňového priznania nastáva v posune lehoty pre zdravotnú poisťovňu. Tá totiž dodržiava štandardnú lehotu pre oznámenie výsledku ročného zúčtovania zdravotného poistenia za predchádzajúci rok najneskôr do 30. septembra daného roka. Ak by si daňovník predĺžil lehotu, zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia najneskôr do 31. októbra. Zdravotná poisťovňa však zasiela zúčtovanie aj skôr pred zákonnou lehotou, čiže vykonanie ročného zúčtovania sa odvíja od jej kapacít, ale platí, samozrejme, že by nemalo byť vykonané po lehote. Splatnosť nedoplatku na zdravotnom poistení sa odvíja od dátumu doručenia zúčtovania. Platí tu 45 dní (nedoplatok je splatný do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, pričom právoplatnosť sa nadobúda po 15 dňoch od doručenia).
Vplyv odkladu daňového priznania na preddavky na daň z príjmov fyzických osôb
Preddavky slúžia ako isté „rozloženie“ povinnosti platenia daňovej povinnosti pri dani z príjmov a zo strany štátu ako priebežné získavanie príjmov do štátneho rozpočtu. Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie. Platenie preddavkov je možné rozdeliť ako:
- preddavky platené do lehoty na podanie daňového priznania na základe poslednej známej daňovej povinnosti,
- preddavky platené po lehote na podanie daňového priznania.
Na vznik povinnosti platiť preddavky na daň z príjmov u fyzickej osoby – živnostníka/SZČO má vplyv výška poslednej známej daňovej povinnosti. Povinnosť platenia preddavkov na daň vzniká tým živnostníkom a SZČO, ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla 5 000 eur. Po prekročení výšky dane 5 000 eur sa stávajú štvrťročnými platiteľmi a po prekročení výšky 16 600 eur mesačnými platiteľmi.
Preddavkové obdobie začína od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom kalendárnom roku. Preddavkové obdobie obvykle teda trvá od 1. apríla do 31. marca nasledujúceho roka. Ak hovoríme o štvrťročnom platiteľovi, prvý preddavok na daň z príjmov sa v tomto prípade zaplatí do konca júna, pretože štvrťročné preddavky sa platia do konca kalendárneho štvrťroka. Ak hovoríme o mesačnom platiteľovi, prvý preddavok sa zaplatí už do konca apríla.
Keďže preddavkové obdobie začína na druhý deň po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, odklad daňového priznania môže mať vplyv na povinnosť platenia preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb, resp. na trvanie preddavkového obdobia.
Odklad daňového priznania v tomto prípade tak môže mať tzv. cash-flow dôvod, kedy napr. fyzická osoba preddavky na daň neplatí a podaním daňového priznania by jej táto povinnosť vznikla, alebo platí preddavky v nižšej sume a podaním daňového priznania budú preddavky vyššie. Ďalším cash-flow dôvodom odkladu môže byť situácia, kedy by sa podaním daňového priznania stala fyzická osoba mesačným platiteľom preddavkov namiesto štvrťročného platiteľa preddavkov na daň.
Príklad na povinnosť platenia preddavkov a odklad daňového priznania
Živnostník Peter platil na základe podaného daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2020 štvrťročné preddavky vo výške 1 350 eur štvrťročne, počnúc rokom 2021. Peter si predĺžil lehotu na podanie daňového priznania za rok 2021 do 30. júna 2022. Peter za zdaňovacie obdobie roka 2021 dosiahol len príjmy zo živnosti. Daňové priznanie nakoniec podal už 17.5.2022. Na riadku 55 daňového priznania typ B za rok 2021 vykázal čiastkový základ dane z príjmov zo živnosti podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov vo výške 20 000 eur. Ako bude platiť preddavky na daň v roku 2022?
Pre účely posúdenia vzniku povinnosti platenia preddavkov a ich výšky je potrebný výpočet poslednej známej daňovej povinnosti :
20 000 eur x 19 % = 3 800 eur
Peter bude povinný platiť preddavky vo výške 1 350 eur (vypočítané z daňového priznania za rok 2020) do lehoty na podanie daňového priznania, čiže do 30. júna 2022. Stihne tak zaplatiť dva štvrťročné preddavky vo výške 1 350 eur.
Keďže posledná známa daňová povinnosť vypočítaná z daňového priznania za rok 2021 je nižšia ako 5 000 eur, Petrovi nevznikne povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov v preddavkovom období od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 (ak nebude mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2022). Na základe podaného daňového priznania za rok 2021 tak Peter nemal povinnosť v roku 2022 platiť preddavky vôbec. Peter tak môže počnúc 1. júlom 2022 požiadať správcu dane o vrátenie zaplatených preddavkov za rok 2022 (spolu 2 700 eur). Ak o ich vrátenie nepožiada, správca dane ich započíta na úhradu dane za rok 2022.
Kedy sa oplatí podať odklad daňového priznania živnostníkom/ SZČO:
- keď nemá živnostník/SZČO dostatok financií na vysporiadanie daňovej povinnosti,
- keď má živnostník/SZČO začať platiť preddavky na daň z príjmov na základe podaného daňového priznania,
- keď podaním daňového priznania má začať platiť vyššie preddavky na daň z príjmov, ako platil/a do podania daňového priznania,
- keď na základe podaného daňového priznania by mal živnostník/SZČO prejsť zo štvrťročného platiteľa preddavkov na mesačného platiteľa.
Kedy sa neoplatí podať odklad daňového priznania živnostníkom/ SZČO:
- keď podaním daňového priznania má začať platiť nižšie preddavky na daň z príjmov, ako platil/a do podania daňového priznania,
- keď na základe podaného daňového priznania by mal/a prejsť z mesačného platiteľa preddavkov na štvrťročného platiteľa,
- do podania daňového priznania platil/a preddavky na daň z príjmov a po podaní daňového priznania by mala povinnosť platenia preddavkov zaniknúť (ide najmä o cash-flow nevýhodu, kedy by živnostník/SZČO platili preddavky v období, kedy by už platiť „nemuseli“, aj keď by im po podaní daňového priznania bol preplatok na zaplatených preddavkoch v konečnom dôsledku vrátený).
Pozn. S účinnosťou od 1.1.2022 správca dane oznamuje daňovníkovi, ktorý podal daňové priznanie, výšku a splatnosť preddavkov na daň podľa § 34 zákona o dani z príjmov splatných po lehote na podanie daňového priznania, a to najneskôr päť dní pred splatnosťou preddavku na daň. Výnimkou sú prípady, ak správca dane uplatnil postup podľa § 34 ods. 4 zákona o dani z príjmov, t. j. na základe rozhodnutia určil daňovníkovi platenie preddavkov na daň inak.
Vplyv odkladu daňového priznania na preddavky na daň z príjmov právnických osôb
Právnickým osobám sa často odklad daňového priznania „hodí“ z dôvodu neskoršieho zaplatenia dane a predĺženia času pre splnenie povinnosti vypracovania daňového priznania. Ďalším, pomerne častým dôvodom odkladu daňového priznania právnických osôb môže byť situácia, kedy právnická osoba neplatí preddavky na daň a podaním daňového priznania by táto povinnosť platenia preddavkov vznikla, čím si spoločnosť „šetrí cash-flow“.
V prípade právnických osôb platia rovnaké hranice dane pre vznik povinnosti platenia preddavkov na daň. Na právnické osoby sa na rozdiel od fyzických osôb vzťahovala povinnosť vysporiadať rozdiel na zaplatených preddavkoch do lehoty na podanie daňového priznania. Od 1.1.2021 sa od tejto povinnosti však upustilo (okrem novovzniknutých daňovníkov).
Ak sú zaplatené preddavky na daň u právnickej osoby nižšie ako preddavky na základe podaného daňového priznania, spoločnosť (právnická osoba) nebude preddavky platené do lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce obdobie dorovnávať do výšky dane vypočítanej v tomto daňovom priznaní. Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie ako preddavky na základe podaného daňového priznania, použijú sa na budúce preddavky na daň alebo budú daňovníkovi na základe žiadosti vrátené.
Kedy sa oplatí podať odklad daňového priznania právnickej osobe:
- keď nemá dostatok financií na vysporiadanie daňovej povinnosti,
- keď podaním daňového priznania jej vznikne povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov,
- keď podaním daňového priznania jej vznikne povinnosť platiť vyššie preddavky na daň z príjmov, ako platila predtým,
- keď na základe podaného daňového priznania by mala prejsť zo štvrťročného platiteľa preddavkov na mesačného platiteľa.
Kedy sa neoplatí podať odklad daňového priznania právnickej osobe:
- keď podaním daňového priznania jej vznikne povinnosť platiť nižšie preddavky na daň z príjmov (a preplatok na preddavkoch zaplatených do lehoty na podanie priznania jej môže byť na základe žiadosti vrátený alebo započítaný neskôr),
- keď na základe podaného daňového priznania by mala prejsť z mesačného platiteľa preddavkov na štvrťročného platiteľa,
- ak by jej na základe podaného daňového priznania mala zaniknúť povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov.
